Kostra ruky ako celok
Pohyb vo vlastnom zápästí sa uskutočňuje hlavne v dvoch kĺboch.
1. articulatio radiocarpea (vlastný kĺb zápästia) - tvorený dvoma kĺbovými povrchmi. Jeden leží na distálnom konci predlaktia a je tvorený distálnym povrchom radia a artikulárnym diskom v oblasti hlavičky ulny. Druhý je tvorený proximálnym povrchom proximálnej rady karpálnych kostí (os scaphoideum, os lunatum, os triquetrum).
2. articulatio mediocarpea - skĺbenie nachádzajúce sa priamo medzi proximálnym a distálnym radom karpálnych kostí, priebeh kĺbovej štrbiny je v tvare písmena S (viď obrázok).
V ďalšom odkaze nájdete animované pohyby v oblasti zápästia.
• Pohyb kostí ruky
Pri pohybe z plného ohnutia do plnej extenzie je možné rozdeliť kosti do niekoľkých funkčných jednotiek.
1. Os trapezium
2. Os scaphoideum
3. Os trapezoideum, os capitatum a os hamatum
4. Os triquetrum a os lunatum.
Na začiatku pohybu s plnej flexie sa rovnomerne odvíja a pohybuje proximálny aj distálny rad karpálnych kostí až do doby, keď je približne osa ruky v ose predlaktia. Pri prechode do extenzie v proximálnom rade postupne zaostáva os lunatum a os triquetrum. Os scaphoideum sa pohybuje skôr s distálnym radom. Os pisiforme sa pohybuje s os triquetrum. Os trapezium je samostatná jednotka, ktorej pohyb je závislý na postavení palca.
Pohyby v ďalšom skĺbení, articulationes carpometacarpales, sú minimálne. „Najväčší“ pohyb sa uskutočňuje v skĺbení piateho metakarpu a os hamatum, menší v skĺbení os hamatum a štvrtého metakarpu. Pohyb v spojení os capitatum -tretí metakarpus a os trapezoideum -druhý metakarpus sú zanedbateľné.
Svaly krku
Svaly krku
Svaly krku zabezpečujú niekoľko samostatných funkcií. Poskytujú podporu a pohyb hlavy a krčnej chrbtici, umožňujú prehĺtanie a reč.
Svaly trupu
Svaly trupu umožňujú dýchanie (veľmi dôležitým svalom je v tomto prípade bránica), poskytujú podporu a pohyblivosť hrudnej časti chrbtice, a na trup sa upínajú i viaceré svaly, ktorých funkcia je spojená s pohybom horných končatín.
Svaly hornej končatiny
Svaly hornej končatiny (lat. musculi membri superioris) sa podľa svoji topograficko-anatomických vzťahov delia na nasledovné skupiny:
A) Svaly ramenného pletenca (lat. mm. cinguli membri superioris)
• Deltový sval (Musculus deltoideus)
• Nadhrebeňový sval (Musculus supraspinatus)
• Podhrebeňový sval (Musculus infraspinatus)
• Malý oblý sval (Musculus teres minor )
• Veľký oblý sval – (Musculus teres major)
• Podlopatkový sval – (Musculus subscapularis)
B) Svaly voľnej časti hornej končatiny (lat. mm. partis liberae membri superioris)
• svaly ramena (lat. mm.brachii)
Predná skupina
Dvojhlavý sval ramena (Musculus biceps brachii)
Má 2 hlavy: (caput longum,caput breve)
Odstup: (processus coracoideus,tuberculum supraglenoidale)
Úpon: (tuberositas radii)
Funkcia: flexia v lakti, ventrálna flexia ramena, abdukcia a addukcia ramena, pronacia a supinacia predlaktia
Zobákovo-ramenný sval (Musculus coracobrachialis)
Odstup: (processus coracoideus)
Úpon: (crista tuberculi minoris)
Funkcia: (ventralna flexia,addukcia ramena)
Ramenný sval (Musculus brachialis)
Odstup: od úrovne (tuberositas deltoidea)
Úpon: (tuberositas ulnae)
Funkcia: flexia v lakti
Zadná skupina
Trojhlavý sval ramena – (Musulus triceps brachii)
Má 3 hlavy: (caput longum,caput laterale,caput mediale)
Odstup: (tuberculum infraglenoidale,tuberculum majus) zadná plocha humeru
Úpon: (olecranon ulnae )
Funkcia: addukcia ramena,extenzia v lakti
Lakťový sval (Musculus anconeus)
C) Svaly predlaktia (lat. mm.antebrachii)
Povrchová (prvá) vrstva
Musculus pronator teres – pronujúci sval oblý
• Musculus flexor carpi radialis - vonkajsi ohybac zápestia
• Musculus palmaris longus - dlhy sval dlane
• Musculus flexor carpi ulnaris - vnutorny ohýbas zápestia
Druhá vrstva
• Musculus flexor digitorum superficialis - povrchovy ohybac prstov
Odstup: (epicondylus medialis humeri)
Úpon: (2,3,4,5 prst)
Funkcia: flexia v lakta,zapastia a klbov ruky
Tretia vrstva
• Musculus flexor digitorum profundus - hlboky obbač prstov
• Musculus flexor pollicis longus -
Štvrtá vrstva
• Musculus pronator quadratus
Odstup a upon: leži medzi distálnými tretinami radia a ulny
Funkcia: pronacia
Laterálna (bočná, rediálna) skupina
• Musculus brachioradialis
• Musculus extensor carpi radialis longus
• Musculus extensor carpi radialis brevis
Zadná skupina
Povrchová vrstva
• Musculus extensor carpi ulnaris
• Musculus extensor digitorum
• Musculus extensor digiti minimi
Hlboká vrstva
• Musculus supinator
• Musculus abductor pollicis longus
• Musculus extensor pollicis brevis
• Musculus extensor pollicis longus
• Musculus extensor indicis
D) Svaly ruky (lat. mm.manus)
Svaly na dlaňovej strane ruky
Svaly tenaru
• Musculus abductor pollicis brevis
• Musculus flexor pollicis brevis
• Musculus opponens pollicis
• Musculus adductor pollicis
Svaly hypotenaru
• Musculus palmaris brevis
• Musculus abductor digiti minimi
• Musculus flexor digiti minimi brevis
• Musculus opponens digiti minimi
Svaly strednej skupiny
• Musculus lumbricales I-IV
Svaly medzi záprstnými kosťami
• Musculus
Svaly krku zabezpečujú niekoľko samostatných funkcií. Poskytujú podporu a pohyb hlavy a krčnej chrbtici, umožňujú prehĺtanie a reč.
Svaly trupu
Svaly trupu umožňujú dýchanie (veľmi dôležitým svalom je v tomto prípade bránica), poskytujú podporu a pohyblivosť hrudnej časti chrbtice, a na trup sa upínajú i viaceré svaly, ktorých funkcia je spojená s pohybom horných končatín.
Svaly hornej končatiny
Svaly hornej končatiny (lat. musculi membri superioris) sa podľa svoji topograficko-anatomických vzťahov delia na nasledovné skupiny:
A) Svaly ramenného pletenca (lat. mm. cinguli membri superioris)
• Deltový sval (Musculus deltoideus)
• Nadhrebeňový sval (Musculus supraspinatus)
• Podhrebeňový sval (Musculus infraspinatus)
• Malý oblý sval (Musculus teres minor )
• Veľký oblý sval – (Musculus teres major)
• Podlopatkový sval – (Musculus subscapularis)
B) Svaly voľnej časti hornej končatiny (lat. mm. partis liberae membri superioris)
• svaly ramena (lat. mm.brachii)
Predná skupina
Dvojhlavý sval ramena (Musculus biceps brachii)
Má 2 hlavy: (caput longum,caput breve)
Odstup: (processus coracoideus,tuberculum supraglenoidale)
Úpon: (tuberositas radii)
Funkcia: flexia v lakti, ventrálna flexia ramena, abdukcia a addukcia ramena, pronacia a supinacia predlaktia
Zobákovo-ramenný sval (Musculus coracobrachialis)
Odstup: (processus coracoideus)
Úpon: (crista tuberculi minoris)
Funkcia: (ventralna flexia,addukcia ramena)
Ramenný sval (Musculus brachialis)
Odstup: od úrovne (tuberositas deltoidea)
Úpon: (tuberositas ulnae)
Funkcia: flexia v lakti
Zadná skupina
Trojhlavý sval ramena – (Musulus triceps brachii)
Má 3 hlavy: (caput longum,caput laterale,caput mediale)
Odstup: (tuberculum infraglenoidale,tuberculum majus) zadná plocha humeru
Úpon: (olecranon ulnae )
Funkcia: addukcia ramena,extenzia v lakti
Lakťový sval (Musculus anconeus)
C) Svaly predlaktia (lat. mm.antebrachii)
Povrchová (prvá) vrstva
Musculus pronator teres – pronujúci sval oblý
• Musculus flexor carpi radialis - vonkajsi ohybac zápestia
• Musculus palmaris longus - dlhy sval dlane
• Musculus flexor carpi ulnaris - vnutorny ohýbas zápestia
Druhá vrstva
• Musculus flexor digitorum superficialis - povrchovy ohybac prstov
Odstup: (epicondylus medialis humeri)
Úpon: (2,3,4,5 prst)
Funkcia: flexia v lakta,zapastia a klbov ruky
Tretia vrstva
• Musculus flexor digitorum profundus - hlboky obbač prstov
• Musculus flexor pollicis longus -
Štvrtá vrstva
• Musculus pronator quadratus
Odstup a upon: leži medzi distálnými tretinami radia a ulny
Funkcia: pronacia
Laterálna (bočná, rediálna) skupina
• Musculus brachioradialis
• Musculus extensor carpi radialis longus
• Musculus extensor carpi radialis brevis
Zadná skupina
Povrchová vrstva
• Musculus extensor carpi ulnaris
• Musculus extensor digitorum
• Musculus extensor digiti minimi
Hlboká vrstva
• Musculus supinator
• Musculus abductor pollicis longus
• Musculus extensor pollicis brevis
• Musculus extensor pollicis longus
• Musculus extensor indicis
D) Svaly ruky (lat. mm.manus)
Svaly na dlaňovej strane ruky
Svaly tenaru
• Musculus abductor pollicis brevis
• Musculus flexor pollicis brevis
• Musculus opponens pollicis
• Musculus adductor pollicis
Svaly hypotenaru
• Musculus palmaris brevis
• Musculus abductor digiti minimi
• Musculus flexor digiti minimi brevis
• Musculus opponens digiti minimi
Svaly strednej skupiny
• Musculus lumbricales I-IV
Svaly medzi záprstnými kosťami
• Musculus
Svaly hlavy
Svaly hlavy
Svaly hlavy majú niekoľko základných funkcií, ktoré ich (okrem anatomickej lokalizácie) rozdeľujú do viacerých podskupín.
Najvýznamnejšie sú:
A) okohybné svaly
B) žuvacie svaly - majú za úlohu pohybovať sánkou. Patria k nim
• spánkový sval (musculus temporalis),
• žuvací sval (m. masseter) a dva
• krídlové svaly (mm. pterygoidei).
C) mimické svaly - pripájajú sa na kožu tváre. Pri kontrakcii pohybujú kožou a dodávajú tvári výraz. Patria k nim
• očný kruhový sval (m. orbicularis oculi),
• ústny kruhový sval (m. orbicularis oris),
• trubačský sval (m. buccinator) a ďalšie menšie svaly.
D) jazyk
Jazyk (orgán)
Jazyk (lat. lingua) je svalový orgán nachádzajúci sa v ústnej dutine, ktorý pokrýva sliznica. Nachádza sa na spodine úst. Slúži na príjem a spracovanie potravy, pomáha pri cicaní, príjma taktilné a termické podnety, je nosičom orgánu chuti. U živočíchov pomáha vytvárať zvuky, u ľudí reč. Jazyk je husto inervovaný a je veľmi citlivým hmatovým orgánom. Dokáže zistiť veľmi presne poškodenie zubov a prítomnosť cudzích telies v ústach (napr. zrnko piesku).
Stavba
Na tele jazyka (lat. corpus linguae) rozoznávame chrbát (lat. dorsum linguae), hrot (lat. apex linguae), okraj (lat. margo linguae), koreň (lat. radix linguae). Spodná strana jazyka (lat. facies inferior linguae) je pomocou uzdičky (lat. frenulum linguae) pripojená k spodine ústnej dutiny. Pri zatvorených ústach sa chrbát jazyka dotýka predných dvoch tretín podnebia. Koreň jazyka smeruje do hltana, ale nedotýka sa ho, postupne prechádza do prýchlopky. Ani pri maximálnom vyplazení jazyka nie je koreň viditeľný, nachádza sa na ňom jazyková mandľa (lat. tonsila lingualis). Chrbát jazyka je od koreňa oddelený brázdou (lat. sulcus terminalis), ktorá ma tvar „V“, ktorého hrot smeruje do hltanu. Nachádza sa tu malý slepý otvor (lat. foramen caecum linguae Morgagni), ktorý je pozostatkom faryngeálneho čreva - základu štítnej žľazy.
Sliznica jazyka
Jazyk je pokrytý viacvrstvovým dlaždicovým epitelom. V sliznici jazyka sa nachádzajú jazykové bradavky (lat. papillae linguales), ktoré pomáhajú vnímaniu chuťových a dotykových podnetov. Podľa tvaru rozoznávame bradavky:
• listovité (lat. papillae foliatae)
• nitkovité (lat. papillae filiformes)
• hubovité (lat. papillae fungiformes)
• ohradené (lat. papillae vallatae)
Svaly jazyka
Svaly jazyka tvoria najväčšiu časť tela, ktoré rozdeľuje väzivová priehradka (lat. septum linguae) pozdĺžne na dve symetrické polovice. Väčšina svalov sa upína do šľachoviny jazyka (lat. aponeurosis linguae), ktorá sa nachádza pod celou sliznicou chrbtu jazyka. Vďaka tomu je jazyk veľmi pohyblivý a môže meniť svoj tvar. Všetky svaly jazyka sú inervované hlavovým nervom XII. (lat. nervus hypoglossus).
Extraglosálne svaly sa upínajú do jazyka, ale začínajú mimo neho, sú väčšie ako intraglosálne, ktoré začínajú a končia v jazyku.
• extraglosálne svaly:
o bradovojazykový (lat. musculus genioglossus)
o násadcovojazykový (lat. musculus styloglossus)
o jazylkovojazykový (lat. musculus hyoglossus)
o chrupkovojazykový (lat. musculus chondroglossus)
• intraglosálne svaly:
o horné a dolné pozdĺžne svaly
o priečny
o zvislý
Orgán chuti
Na jazyku sa nachádza väčšina chuťových pohárikov ktoré sú umiestnené v ústnej dutine. Chuť vnímame ako kombináciu štyroch základných chuťových vnemov: sladkého, slaného, kyslého a horkého. Sladkú chuť vnímame špičkou jazyka, slaná chuť je vnímaná krajnými časťami jazyka za receptormi pre vnímanie sladkej chuti. Kyslá chuť je vnímaná na krajoch jazyka v jeho strednej časti. Receptory horkej chuti sú umiestnené uprostred v zadnej časti jazyka.
Svaly hlavy majú niekoľko základných funkcií, ktoré ich (okrem anatomickej lokalizácie) rozdeľujú do viacerých podskupín.
Najvýznamnejšie sú:
A) okohybné svaly
B) žuvacie svaly - majú za úlohu pohybovať sánkou. Patria k nim
• spánkový sval (musculus temporalis),
• žuvací sval (m. masseter) a dva
• krídlové svaly (mm. pterygoidei).
C) mimické svaly - pripájajú sa na kožu tváre. Pri kontrakcii pohybujú kožou a dodávajú tvári výraz. Patria k nim
• očný kruhový sval (m. orbicularis oculi),
• ústny kruhový sval (m. orbicularis oris),
• trubačský sval (m. buccinator) a ďalšie menšie svaly.
D) jazyk
Jazyk (orgán)
Jazyk (lat. lingua) je svalový orgán nachádzajúci sa v ústnej dutine, ktorý pokrýva sliznica. Nachádza sa na spodine úst. Slúži na príjem a spracovanie potravy, pomáha pri cicaní, príjma taktilné a termické podnety, je nosičom orgánu chuti. U živočíchov pomáha vytvárať zvuky, u ľudí reč. Jazyk je husto inervovaný a je veľmi citlivým hmatovým orgánom. Dokáže zistiť veľmi presne poškodenie zubov a prítomnosť cudzích telies v ústach (napr. zrnko piesku).
Stavba
Na tele jazyka (lat. corpus linguae) rozoznávame chrbát (lat. dorsum linguae), hrot (lat. apex linguae), okraj (lat. margo linguae), koreň (lat. radix linguae). Spodná strana jazyka (lat. facies inferior linguae) je pomocou uzdičky (lat. frenulum linguae) pripojená k spodine ústnej dutiny. Pri zatvorených ústach sa chrbát jazyka dotýka predných dvoch tretín podnebia. Koreň jazyka smeruje do hltana, ale nedotýka sa ho, postupne prechádza do prýchlopky. Ani pri maximálnom vyplazení jazyka nie je koreň viditeľný, nachádza sa na ňom jazyková mandľa (lat. tonsila lingualis). Chrbát jazyka je od koreňa oddelený brázdou (lat. sulcus terminalis), ktorá ma tvar „V“, ktorého hrot smeruje do hltanu. Nachádza sa tu malý slepý otvor (lat. foramen caecum linguae Morgagni), ktorý je pozostatkom faryngeálneho čreva - základu štítnej žľazy.
Sliznica jazyka
Jazyk je pokrytý viacvrstvovým dlaždicovým epitelom. V sliznici jazyka sa nachádzajú jazykové bradavky (lat. papillae linguales), ktoré pomáhajú vnímaniu chuťových a dotykových podnetov. Podľa tvaru rozoznávame bradavky:
• listovité (lat. papillae foliatae)
• nitkovité (lat. papillae filiformes)
• hubovité (lat. papillae fungiformes)
• ohradené (lat. papillae vallatae)
Svaly jazyka
Svaly jazyka tvoria najväčšiu časť tela, ktoré rozdeľuje väzivová priehradka (lat. septum linguae) pozdĺžne na dve symetrické polovice. Väčšina svalov sa upína do šľachoviny jazyka (lat. aponeurosis linguae), ktorá sa nachádza pod celou sliznicou chrbtu jazyka. Vďaka tomu je jazyk veľmi pohyblivý a môže meniť svoj tvar. Všetky svaly jazyka sú inervované hlavovým nervom XII. (lat. nervus hypoglossus).
Extraglosálne svaly sa upínajú do jazyka, ale začínajú mimo neho, sú väčšie ako intraglosálne, ktoré začínajú a končia v jazyku.
• extraglosálne svaly:
o bradovojazykový (lat. musculus genioglossus)
o násadcovojazykový (lat. musculus styloglossus)
o jazylkovojazykový (lat. musculus hyoglossus)
o chrupkovojazykový (lat. musculus chondroglossus)
• intraglosálne svaly:
o horné a dolné pozdĺžne svaly
o priečny
o zvislý
Orgán chuti
Na jazyku sa nachádza väčšina chuťových pohárikov ktoré sú umiestnené v ústnej dutine. Chuť vnímame ako kombináciu štyroch základných chuťových vnemov: sladkého, slaného, kyslého a horkého. Sladkú chuť vnímame špičkou jazyka, slaná chuť je vnímaná krajnými časťami jazyka za receptormi pre vnímanie sladkej chuti. Kyslá chuť je vnímaná na krajoch jazyka v jeho strednej časti. Receptory horkej chuti sú umiestnené uprostred v zadnej časti jazyka.
Svaly dolnej končatiny
Svaly dolnej končatiny
Svaly dolnej končatiny (lat. musculi membri inferioris) sa delia vzhľadom k topograficko-anatomickému vzťahu na dve hlavné skupiny:
A) Bedrové svaly (lat. musculus coxae)
B) Svaly voľnej časti dolnej končatiny (lat. musculus partis liberae membri inferioris)
• svaly stehenné (lat. musculus femoris)
• svaly lýtkové (lat. musculus cruris)
• svaly nohy (lat. musculus pedis)
Bedrové svaly
Predná skupina
• Musculus psoas major
Odstup:Priečne výbežky posledného hrudného a lumbálneho stavca
Upon:trochanter minor
Funkcia:dôležitý pri chôdzi,flexia chrbtice,addukcia
• M.psoas minor
Leží v entromediálnej strane m.psoas major.Často je len zachovaná ako lesklá plochá šľacha
• M.iliacus
Odstup:fossa iliaca
Upon:trochanter minor
Funkcia:ventrálna flexia v bedrovom kĺbe
Zadná skupina [úprava]
• M.gluteus maximus
Odstup:os sacrum,vonkajšej plochy lopatky bedrovej kosti,kostrč
Úpon:pod trochanter major
Funkcia:abdukcia,addukcia,udržiava sklon panvy v stoji a pri chôdzi
• M.gluteus minimus a medieus
Odstup:vonkajšej plochy lopatky bedrovej kosti
Upon:trochanter major Funkcia:flexia,extenzia
• M.quadratus femoris
Odstup:tuber ischiadicum Upon:crista intertrochanterica Funkcia:vonkajšia rotácia
• M.gemellus superior
Odstup:spina ossis ischi Upon:trochanter major Funkcia:vonkajšia rotácia
• M.gemellus inferior
Odstup:tuber ischiadicum Upon:trochanter major Funkcia:vonkajšia rotácia
• M.obturatorius externus
• M.obturatorius internus
Odstup:foramen obturatum Upon:fossa trochanterica Funkcia:vonkajšia rotácia
• M.tensor fasciae latae
Odstup:spina iliaca anterior superior Upon:m.gluteus maximus Funkcia:flexia abdukcia v bedrovom kĺbe
• M.piriformis
Odstup:Facies anterior ossis sacri Upon:trochanter major Funkcia:vonkajšia rotácia
Svaly voľnej časti dolnej končatiny [úprava]
Stehenné svaly [úprava]
Predná skupina [úprava]
• M.sartorius
O:spina iliaca anterior superior U:tuberositas tibie F:flexia kolena, vnútorná rotácia tibie
• M.quadriceps femoris
1.m.rectus femoris O:spina iliaca anterior inferior 2.m.vastus medialis O:linea aspera 3.m.vastus lateralis O:Linea aspera 4.m.vastus medius O:ventrálna plocha femuru U:patella,ligamentum patellae kt.sa upína na tuberositas tibie F:zúčastňujú sa pri chôdzi
• M.articularis genus
Vnútorná (mediálna) skupina [úprava]
• M.gracilis
O:Dolné rameno ossis pubis U:linea aspera F:addukcia bedra
• M.adductor longus
O:synfyzy U:linea aspera F:vonkajšia rotácia
• M.adduktor brevis
O:synfyza U:pes anserinus F:vnútorná rotácia
• M.adduktor magnus
O:tuber ischiadicum U:linea aspera F:vonkajšia rotácia
• M.pectineus
O:pecten ossis pubis U:trochanter minor F:vonkajšia rotácia
Zadná skupina [úprava]
• M.semitendinosus
O:tuber ischiadicum U:pes anserinus F:vnútorná rotácia
• M.semimembranosus
O:tuber ischiadicum U:mediálny condylus tibie F:vnútorná rotácia
• M.biceps femoris
Ma dve hlavy:caput longum O:tuber ischiadicum
caput breve O:linea aspera
U:caput fibulae F:vonkajšia rotácia kolena
Lýtkové svaly [úprava]
Vonkajšia (laterálna) skupina [úprava]
• M.peroneus longus et brevis
O:caput fibulae U:1.a5.metatarz F:zdvíhanie vonkajšieho okraja nohy
Predná skupina [úprava]
• M.tibialis anterior
O:laterárny bok tibie U:os cuneiforme, palcový metatarz F:supinacia
• M.extensor digitorum longus
O:membrana interossea U:koncové články 2. a 5. prst F:extenzia prstov
• M.extensor hallucis longus
O:stredná tretina fibuly U:druhý článok palca F:extenzia palca
Zadná skupina [úprava]
• M.triceps surae
• M.plantaris
Svaly nohy [úprava]
Svaly na chrbte nohy [úprava]
• M.extensor digitorum brevis
• M.extensor hallucis longus
Svaly na ploške nohy [úprava]
• Svaly palcovej skupiny
• M.abductor hallucis
• M.flexor hallucis brevis
• M.adductor hallucis
• Svaly malíčkovej skupiny
• M.abductor digiti minimi
• M.flexor digiti minimi
• Svaly strednej skupiny
• M.flexor digitorum brevis
• M.quadratus plantae
• Mm.lumbricales
• Mm.interossei plantares
Svaly dolnej končatiny (lat. musculi membri inferioris) sa delia vzhľadom k topograficko-anatomickému vzťahu na dve hlavné skupiny:
A) Bedrové svaly (lat. musculus coxae)
B) Svaly voľnej časti dolnej končatiny (lat. musculus partis liberae membri inferioris)
• svaly stehenné (lat. musculus femoris)
• svaly lýtkové (lat. musculus cruris)
• svaly nohy (lat. musculus pedis)
Bedrové svaly
Predná skupina
• Musculus psoas major
Odstup:Priečne výbežky posledného hrudného a lumbálneho stavca
Upon:trochanter minor
Funkcia:dôležitý pri chôdzi,flexia chrbtice,addukcia
• M.psoas minor
Leží v entromediálnej strane m.psoas major.Často je len zachovaná ako lesklá plochá šľacha
• M.iliacus
Odstup:fossa iliaca
Upon:trochanter minor
Funkcia:ventrálna flexia v bedrovom kĺbe
Zadná skupina [úprava]
• M.gluteus maximus
Odstup:os sacrum,vonkajšej plochy lopatky bedrovej kosti,kostrč
Úpon:pod trochanter major
Funkcia:abdukcia,addukcia,udržiava sklon panvy v stoji a pri chôdzi
• M.gluteus minimus a medieus
Odstup:vonkajšej plochy lopatky bedrovej kosti
Upon:trochanter major Funkcia:flexia,extenzia
• M.quadratus femoris
Odstup:tuber ischiadicum Upon:crista intertrochanterica Funkcia:vonkajšia rotácia
• M.gemellus superior
Odstup:spina ossis ischi Upon:trochanter major Funkcia:vonkajšia rotácia
• M.gemellus inferior
Odstup:tuber ischiadicum Upon:trochanter major Funkcia:vonkajšia rotácia
• M.obturatorius externus
• M.obturatorius internus
Odstup:foramen obturatum Upon:fossa trochanterica Funkcia:vonkajšia rotácia
• M.tensor fasciae latae
Odstup:spina iliaca anterior superior Upon:m.gluteus maximus Funkcia:flexia abdukcia v bedrovom kĺbe
• M.piriformis
Odstup:Facies anterior ossis sacri Upon:trochanter major Funkcia:vonkajšia rotácia
Svaly voľnej časti dolnej končatiny [úprava]
Stehenné svaly [úprava]
Predná skupina [úprava]
• M.sartorius
O:spina iliaca anterior superior U:tuberositas tibie F:flexia kolena, vnútorná rotácia tibie
• M.quadriceps femoris
1.m.rectus femoris O:spina iliaca anterior inferior 2.m.vastus medialis O:linea aspera 3.m.vastus lateralis O:Linea aspera 4.m.vastus medius O:ventrálna plocha femuru U:patella,ligamentum patellae kt.sa upína na tuberositas tibie F:zúčastňujú sa pri chôdzi
• M.articularis genus
Vnútorná (mediálna) skupina [úprava]
• M.gracilis
O:Dolné rameno ossis pubis U:linea aspera F:addukcia bedra
• M.adductor longus
O:synfyzy U:linea aspera F:vonkajšia rotácia
• M.adduktor brevis
O:synfyza U:pes anserinus F:vnútorná rotácia
• M.adduktor magnus
O:tuber ischiadicum U:linea aspera F:vonkajšia rotácia
• M.pectineus
O:pecten ossis pubis U:trochanter minor F:vonkajšia rotácia
Zadná skupina [úprava]
• M.semitendinosus
O:tuber ischiadicum U:pes anserinus F:vnútorná rotácia
• M.semimembranosus
O:tuber ischiadicum U:mediálny condylus tibie F:vnútorná rotácia
• M.biceps femoris
Ma dve hlavy:caput longum O:tuber ischiadicum
caput breve O:linea aspera
U:caput fibulae F:vonkajšia rotácia kolena
Lýtkové svaly [úprava]
Vonkajšia (laterálna) skupina [úprava]
• M.peroneus longus et brevis
O:caput fibulae U:1.a5.metatarz F:zdvíhanie vonkajšieho okraja nohy
Predná skupina [úprava]
• M.tibialis anterior
O:laterárny bok tibie U:os cuneiforme, palcový metatarz F:supinacia
• M.extensor digitorum longus
O:membrana interossea U:koncové články 2. a 5. prst F:extenzia prstov
• M.extensor hallucis longus
O:stredná tretina fibuly U:druhý článok palca F:extenzia palca
Zadná skupina [úprava]
• M.triceps surae
• M.plantaris
Svaly nohy [úprava]
Svaly na chrbte nohy [úprava]
• M.extensor digitorum brevis
• M.extensor hallucis longus
Svaly na ploške nohy [úprava]
• Svaly palcovej skupiny
• M.abductor hallucis
• M.flexor hallucis brevis
• M.adductor hallucis
• Svaly malíčkovej skupiny
• M.abductor digiti minimi
• M.flexor digiti minimi
• Svaly strednej skupiny
• M.flexor digitorum brevis
• M.quadratus plantae
• Mm.lumbricales
• Mm.interossei plantares
Svalová sústava
Svalová sústava
Tvorí aktívnu zložku pohybového aparátu, zabezpečuje realizáciu pohybu. Základom svalovej sústavy je priečne pruhované svalové tkanivo riadené nervovým systémom. Funkčným orgánom svalovej sústavy sú svaly (lat. musculi). Názov musculus – myš, myška vznikol pravdepodobne podľa pretiahnutého tvaru svalu a podľa charakteristického hmatateľného pohybu kontrahujúceho sa svalu. Základnou vlastnosťou svalov je schopnosť zmrštenia – svalovej kontrakcie. V ľudskom tele je asi 600 svalov , a to 300 v každej polovici tela. Hmotnosť svalov tvorí u muža 36% a u ženy 32% z celkovej telesnej hmotnosti. U športovcov môže hmotnosť svalov dosiahnuť až 45% z celkovej telesnej hmotnosti. Náuka o svaloch – myológia.
Štruktúra svalu
Sval sa skladá z troch základných zložiek: svalové vlákno, väzivo a pomocné svalové zariadenia.
Svalové vlákno
Je základnou stavebnou jednotkou priečne pruhovaného kostrového svalu. Svalové vlákno má valcovitý tvar. Pod bunkovou membránou sú v pozdĺžnych radoch uložené početné jadrá. V cytoplazme svalového vlákna sú bunkové organely vrátane mitochondrií, kvapôčky tuku a glykogénu a hlavnú súčasť tvoria husto usporiadané pozdĺžne orientované myofibrily (svalové vlákna) , ktoré sa skladajú z kontraktilných bielkovín aktínu a myozínu ( myofilamentá). Priečne pruhovanie kostrového ( aj srdcového) svalu spôsobuje rozdielna svetelná lomivosť jednotlivých úsekov myofibríl, ktorá sa pravidelne strieda (striedajúce sa svetlejšie a tmavšie úseky na myofibrilách viditeľné pod svetelným mikroskopom- slabo a silne dvojlomné úseky). Svetlejšie úseky sú tvorené aktínom (izotropné úseky) , tmavšie úseky sú tvorené myozínom (anizotropné úseky). Svetlejšie úseky sú rozdelené pozdĺžnou tmavou platničkou ( Z línia) na dve polovice ( od Z línie odstupujú na obe strany aktínové myofilamentá a svojimi koncami zasahujú medzi myozínové myofilamentá). Úsek myofibrily medzi dvoma Z líniami sa nazýva sarkoméra – je najmenšou kontrahovateľnou jednotkou a kontrakcia celej myofibrily nastáva zmrštením jednotlivých sarkomér, ktoré zároveň ležia na rovnakej úrovni vo všetkých myofibrilách svalového vlákna , takže po svalovom vlákne prebieha jednotná kontrakčná vlna. Jednotlivé svalové vlákna sú navzájom spojené väzivom. Niekoľko svalových vlákien (10-100) sa pomocou svalového väziva spája do primárnych zväzkov (svalových snopčekov). Niekoľko primárnych zväzkov sa spája svalovým väzivom do sekundárnych zväzkov. Niekoľko sekundárnych zväzkov sa spája do svalového snopca. Niekoľko svalových snopcov tvorí sval. Primárne a sekundárne zväzky sú obalené a spájané navzájom svalovým väzivom, ktoré sa nazýva osvalie (perimysium).
Na svale sa rozlišuje:
• začiatok – odstup svalu je časť, ktorou je sval pomocou šľachy pripojený na kosť
• hlava svalu –mäsitá časť, ktorou pokračuje začiatok svalu
• bruško svalu – najširší úsek svalu , ktorý pokračuje do zúženej časti
• chvost svalu - zúžená časť svalu
• úpon svalu – pripojenie svalu ku kosti pomocou šľachy
• úpon svalu je pohyblivejší ako odstup svalu
Fyzikálne vlastnosti kostrového svalu
Pružnosť svalu znamená, že počas svalovej kontrakcie sa skráti a po ukončení kontrakcie dochádza k relaxácii, ochabnutiu svalu ( čo sa prejaví poklesom napätia v svale a vrátením sa svalu na svoju pôvodnú dĺžku ). Pevnosť svalu sa pohybuje v rozmedzí 4-12 kg na 1cm2 kolmého prierezu svalov.
Fyziologické vlastnosti kostrového svalu
Kostrový sval je dráždivý a schopný kontrakcie. Normálnym podnetom na svalovú kontrakciu je nervový vzruch. Kontrakcia svalového vlákna prebieha podľa zákona všetko alebo nič , t.j. svalové vlákno sa po podráždení prahovým podnetom kontrahuje maximálne. Svalové vlákno nie je schopné sa kontrahovať rôznou intenzitou, buď sa kontrahuje maximálne ( na prahový a nadprahový podnet ) alebo vôbec (na podprahový podnet nereaguje). Po ukončení kontrakcie sa svalové vlákno nedokáže aktívne vrátiť na svoju pôvodnú dĺžku , dôjde iba k uvoľneniu zvýšeného svalového napätia , čím sa svalové vlákno vráti na pôvodnú dĺžku. Kostrový sval má schopnosť skrátiť sa o 30-50% dĺžky svalového vlákna.
Svalová kontrakcia
• Izotonická- mení sa dĺžka svalu bez zmeny napätia svalu.
• A, koncentrická – sval sa skracuje.
• B, excentrická – sval sa predlžuje- brzdenie .
• Izometrická – mení sa napätie svalu bez zmeny dĺžky svalu , vzostup napätia zodpovedá hmotnosti alebo odporu predmetu alebo prekonávanému odporu.
Svalové väzivo
Endomysium spája vo zväzkoch jednotlivé svalové vlákna, umožňuje posuny svalových vlákien medzi sebou. U trénovaného svalu je viac uhladené a kladie menší odpor pri činnosti svalových vlákien. Perimysium – osvalie obaľuje a spája jednotlivé primárne a sekundárne zväzky. Šlacha je zväzok rovnobežne usporiadaných kolagénových vlákien navzájom spojených väzivom - ide o veľmi pevné, tuhé väzivo. Prekrvenie šľachy je slabé - je belavej farby. Prechod svalových vlákien do šľachy sa uskutočňuje prostredníctvom väziva ( väzivo svalu prechádza do väziva šľachy). Šľacha zabezpečuje odstup a úpon svalu. Na kosť sa šľacha pripája šikmo tak, že väzivo šľachy zrastá s okosticou a kolagénové vlákna pokračujú do kosti. Ťah svalu sa pri kontrakcii plynulo prenáša najprv na väzivo šľachy , až potom na kolagénové vlákna. Tým je zabezpečená nielen obrovská mechanická pevnosť úponu ( skôr sa pretrhne sval, než sa vytrhne šľacha v mieste úponu) , ale aj pružný, elastický prenos sily na kosti. Povrch šľachy je chránený šľachovými pošvami. Šľachové telieska (vretienka) registrujú zmeny svalového napätia. Sú uložené v šľachách v blízkosti úponu svalu v sérii s pracovnými svalovými vláknami. Po zvýšení svalového napätia v dôsledku svalovej kontrakcie sa šľachové telieska podráždia, vzniknutý vzruch sa šíri senzitívnymi vláknami do miechy, kde prostredníctvom interneurónov vzniká útlm motoneurónov vlastného svalu a synergistov (ochrana svalu a šľachy pred poškodením z preťaženia) a súčasne sa aktivujú motoneuróny antagonistov. Šľachové telieska sa aktivujú pri svalovej kontrakcii a následne spôsobia svalovú relaxáciu.
Pomocné svalové zariadenia
• svalové pokrývky - fascie sú väzivové blany, ktoré obaľujú jednotlivé svaly alebo skupinu svalov.
• šľachové pošvy – sú trubicovité útvary , ktoré obaľujú a pridržujú šľachu ku kostenému podkladu. Vonkajšia vrstva šľachových pošiev je z kolagénového väziva a vnútorná z blany , ktorá produkuje maz. Uľahčujú kĺzanie šľachy a chránia šľachu pred poškodením o kostené časti pri svalovej činnosti. Pri preťažení alebo úraze dochádza k poškodeniu šľachovej pošvy (tendinopatia, tendovaginitis).
• mazové vačky - burzy sú vakovité útvary s podobnou štruktúrou ako šľachové pošvy. Sú lokalizované na miestach, kde sa sval alebo šľacha opiera o tvrdý podklad kosti. Chránia sval a šľachu pri ich činnosti pred poškodením a umožňujú im voľný pohyb.
• Svalové cievy zabezpečujú výživu svalov. Do každého svalu vstupujú vetvičky tepien, ktoré privádzajú okysličenú krv so živinami , vo svale sa vetvia na terminálne riečisko - bohatú vlásočnicovú sieť a zo svalu sa odkysličená krv a splodiny metabolizmu odvádzajú vetvičkami žiliek. Prekrvenie svalov v pokoji je nízke, po zahájení svalovej činnosti sa niekoľkonásobne.
Inervácia svalov
Nervové vlákna , ktoré vstupujú do svalov sú trojakého druhu: motorické, senzitívne a autonómne.
Motorické vlákna
Motorické vlákna vychádzajú z alfa motoneurónov mechy. Každé motorické vlákno sa vo svalovom tkanive v blízkosti svalových vlákien vetví. Každá vetvička každého motorického vlákna sa spája so svalovým vláknom prostredníctvom nervosvalovej platničky. Mediátorom prenosu vzruchu na nervosvalovej platničke je chemická látka- acetylcholín. Motorické vlákna vedú vzruch , ktorý zabezpečuje svalovú kontrakciu.
Motorická jednotka
Je základnou funkčnou jednotkou svalu. Je súbor svalových vlákien inervovaných jedným alfa motoneurónom. Takže z jedného alfa motoneurónu prostredníctvom motorického nervového vlákna sa inervuje niekoľko nervosvalových platničiek. Motorické platničky sú najmenšie vo svaloch zabezpečujúcich jemnú motoriku napr. v okohybných svaloch ( jedno motorické nervové vlákno inervuje 8- 12 svalových vlákien) a najväčšie vo svaloch DK ( jedno motorické vlákno inervuje niekoľko sto svalových vlákien). Čím sú pohyby presnejšie a jemnejšie , tým musia byť presnejšie riadené, preto pri svaloch zabezpečujúcich jemnú motoriku musí byť menšia motorická jednotka. Do svalových vretienok prichádzajú nervové vlákna z gama motoneurónov, ktoré vyvolávajú kontrakciu svalových vlákien vo svalových vretienkach.
Senzitívne vlákna
Vychádzajú zo špecializovaných receptorov - svalových vretienok a šľachových teliesok , vedú vzruch do CNS.
Svalové vretienka registrujú zmenu dĺžky svalu
Informujú CNS o stupni svalovej kontrakcie. Svalové vretienko sa skladá z 5-10 modifikovaných (tzv. intrafuzálnych) svalových vlákien uzavretých vo väzivovom obale. Svalové vretienka sú uložené paralelne s pracovnými (tzv. extrafuzálnymi) svalovými vláknami, konce vretienok sa dotýkajú pracovných svalových vlákien. Periférne úseky vretienok sú kontraktilné, inervované motorickými vláknami z gama motoneurónov miechy.
Stredná, receptorová časť neobsahuje kontraktilné bielkoviny , predstavuje začiatok senzitívnych vlákien, ktoré pri zmene dĺžky intrafuzálnych vlákien vedú vzruch do miechy, kde aktivuje priamo motoneuróny toho istého svalu a cez interneuróny jednak aktivuje motoneuróny synergistov a jednak tlmí motoneuróny antagonistov. Axóny týchto motoneurónov ako odstredivé vlákna opúšťajú miechu a cez nervosvalovú platničku podráždia svalové vlákna, čím vznikne svalová kontrakci. Podnetom pre podráždenie svalových vretienok je predĺženie okolitých pracovných svalových vlákien, čím dôjde k predĺženiu a podráždeniu aj receptorovej časti vretienok a vzruch sa šíri dostredivými nervovými vláknami do mechy. Prah dráždivosti svalových vretienok je veľmi nízky – registrujú zmenu dĺžky svalového vlákna už o 0,05 mm. Svalové vretienka sa aktivujú pri predĺžení svalových vlákien a následne spôsobia svalovú kontrakciu.
Autonómne nervy
Zabezpečujú inerváciu svalových tepničiek (končia v stene tepničiek) a reguláciou priesvitu tepničiek menia krvný prietok vo svale.
Biochemické zloženie kostrového svalu
Svalové tkanivo obsahuje 75% vody, 20% bielkovín ,1% minerálnych látok a zvyšok pripadá na svalový glykogén, ATP, CP a myoglobín.
Rast a regenerácia svalov
• Do hrúbky rastie sval hrubnutím svalových vlákien – hypertrofia.
• Do dĺžky rastie sval prikladaním svalových vlákien na koncoch.
• Regeneračná schopnosť svalov sa za normálnych okolností neuplatňuje.
• Počet svalových vlákien sa po narodení nemení.
• Pri regenerácii natrhnutého svalu sa sval hojí väzivovou nepružnou jazvou.
• Vekom dochádza medzi svalovými vláknami k zmnoženiu tuku, atrofii svalových vlákien a k strate pružnosti svalu.
Delenie svalov
• Agonista je sval, ktorý je iniciátorom pohybu v určitom smere
• Anatagonisti sú svaly, ktoré vykonávajú protichodný opačný pohyb
• Synergisti sú svaly, ktoré sa zúčastňujú na pohybe vykonávanom agonistom.
Tvorí aktívnu zložku pohybového aparátu, zabezpečuje realizáciu pohybu. Základom svalovej sústavy je priečne pruhované svalové tkanivo riadené nervovým systémom. Funkčným orgánom svalovej sústavy sú svaly (lat. musculi). Názov musculus – myš, myška vznikol pravdepodobne podľa pretiahnutého tvaru svalu a podľa charakteristického hmatateľného pohybu kontrahujúceho sa svalu. Základnou vlastnosťou svalov je schopnosť zmrštenia – svalovej kontrakcie. V ľudskom tele je asi 600 svalov , a to 300 v každej polovici tela. Hmotnosť svalov tvorí u muža 36% a u ženy 32% z celkovej telesnej hmotnosti. U športovcov môže hmotnosť svalov dosiahnuť až 45% z celkovej telesnej hmotnosti. Náuka o svaloch – myológia.
Štruktúra svalu
Sval sa skladá z troch základných zložiek: svalové vlákno, väzivo a pomocné svalové zariadenia.
Svalové vlákno
Je základnou stavebnou jednotkou priečne pruhovaného kostrového svalu. Svalové vlákno má valcovitý tvar. Pod bunkovou membránou sú v pozdĺžnych radoch uložené početné jadrá. V cytoplazme svalového vlákna sú bunkové organely vrátane mitochondrií, kvapôčky tuku a glykogénu a hlavnú súčasť tvoria husto usporiadané pozdĺžne orientované myofibrily (svalové vlákna) , ktoré sa skladajú z kontraktilných bielkovín aktínu a myozínu ( myofilamentá). Priečne pruhovanie kostrového ( aj srdcového) svalu spôsobuje rozdielna svetelná lomivosť jednotlivých úsekov myofibríl, ktorá sa pravidelne strieda (striedajúce sa svetlejšie a tmavšie úseky na myofibrilách viditeľné pod svetelným mikroskopom- slabo a silne dvojlomné úseky). Svetlejšie úseky sú tvorené aktínom (izotropné úseky) , tmavšie úseky sú tvorené myozínom (anizotropné úseky). Svetlejšie úseky sú rozdelené pozdĺžnou tmavou platničkou ( Z línia) na dve polovice ( od Z línie odstupujú na obe strany aktínové myofilamentá a svojimi koncami zasahujú medzi myozínové myofilamentá). Úsek myofibrily medzi dvoma Z líniami sa nazýva sarkoméra – je najmenšou kontrahovateľnou jednotkou a kontrakcia celej myofibrily nastáva zmrštením jednotlivých sarkomér, ktoré zároveň ležia na rovnakej úrovni vo všetkých myofibrilách svalového vlákna , takže po svalovom vlákne prebieha jednotná kontrakčná vlna. Jednotlivé svalové vlákna sú navzájom spojené väzivom. Niekoľko svalových vlákien (10-100) sa pomocou svalového väziva spája do primárnych zväzkov (svalových snopčekov). Niekoľko primárnych zväzkov sa spája svalovým väzivom do sekundárnych zväzkov. Niekoľko sekundárnych zväzkov sa spája do svalového snopca. Niekoľko svalových snopcov tvorí sval. Primárne a sekundárne zväzky sú obalené a spájané navzájom svalovým väzivom, ktoré sa nazýva osvalie (perimysium).
Na svale sa rozlišuje:
• začiatok – odstup svalu je časť, ktorou je sval pomocou šľachy pripojený na kosť
• hlava svalu –mäsitá časť, ktorou pokračuje začiatok svalu
• bruško svalu – najširší úsek svalu , ktorý pokračuje do zúženej časti
• chvost svalu - zúžená časť svalu
• úpon svalu – pripojenie svalu ku kosti pomocou šľachy
• úpon svalu je pohyblivejší ako odstup svalu
Fyzikálne vlastnosti kostrového svalu
Pružnosť svalu znamená, že počas svalovej kontrakcie sa skráti a po ukončení kontrakcie dochádza k relaxácii, ochabnutiu svalu ( čo sa prejaví poklesom napätia v svale a vrátením sa svalu na svoju pôvodnú dĺžku ). Pevnosť svalu sa pohybuje v rozmedzí 4-12 kg na 1cm2 kolmého prierezu svalov.
Fyziologické vlastnosti kostrového svalu
Kostrový sval je dráždivý a schopný kontrakcie. Normálnym podnetom na svalovú kontrakciu je nervový vzruch. Kontrakcia svalového vlákna prebieha podľa zákona všetko alebo nič , t.j. svalové vlákno sa po podráždení prahovým podnetom kontrahuje maximálne. Svalové vlákno nie je schopné sa kontrahovať rôznou intenzitou, buď sa kontrahuje maximálne ( na prahový a nadprahový podnet ) alebo vôbec (na podprahový podnet nereaguje). Po ukončení kontrakcie sa svalové vlákno nedokáže aktívne vrátiť na svoju pôvodnú dĺžku , dôjde iba k uvoľneniu zvýšeného svalového napätia , čím sa svalové vlákno vráti na pôvodnú dĺžku. Kostrový sval má schopnosť skrátiť sa o 30-50% dĺžky svalového vlákna.
Svalová kontrakcia
• Izotonická- mení sa dĺžka svalu bez zmeny napätia svalu.
• A, koncentrická – sval sa skracuje.
• B, excentrická – sval sa predlžuje- brzdenie .
• Izometrická – mení sa napätie svalu bez zmeny dĺžky svalu , vzostup napätia zodpovedá hmotnosti alebo odporu predmetu alebo prekonávanému odporu.
Svalové väzivo
Endomysium spája vo zväzkoch jednotlivé svalové vlákna, umožňuje posuny svalových vlákien medzi sebou. U trénovaného svalu je viac uhladené a kladie menší odpor pri činnosti svalových vlákien. Perimysium – osvalie obaľuje a spája jednotlivé primárne a sekundárne zväzky. Šlacha je zväzok rovnobežne usporiadaných kolagénových vlákien navzájom spojených väzivom - ide o veľmi pevné, tuhé väzivo. Prekrvenie šľachy je slabé - je belavej farby. Prechod svalových vlákien do šľachy sa uskutočňuje prostredníctvom väziva ( väzivo svalu prechádza do väziva šľachy). Šľacha zabezpečuje odstup a úpon svalu. Na kosť sa šľacha pripája šikmo tak, že väzivo šľachy zrastá s okosticou a kolagénové vlákna pokračujú do kosti. Ťah svalu sa pri kontrakcii plynulo prenáša najprv na väzivo šľachy , až potom na kolagénové vlákna. Tým je zabezpečená nielen obrovská mechanická pevnosť úponu ( skôr sa pretrhne sval, než sa vytrhne šľacha v mieste úponu) , ale aj pružný, elastický prenos sily na kosti. Povrch šľachy je chránený šľachovými pošvami. Šľachové telieska (vretienka) registrujú zmeny svalového napätia. Sú uložené v šľachách v blízkosti úponu svalu v sérii s pracovnými svalovými vláknami. Po zvýšení svalového napätia v dôsledku svalovej kontrakcie sa šľachové telieska podráždia, vzniknutý vzruch sa šíri senzitívnymi vláknami do miechy, kde prostredníctvom interneurónov vzniká útlm motoneurónov vlastného svalu a synergistov (ochrana svalu a šľachy pred poškodením z preťaženia) a súčasne sa aktivujú motoneuróny antagonistov. Šľachové telieska sa aktivujú pri svalovej kontrakcii a následne spôsobia svalovú relaxáciu.
Pomocné svalové zariadenia
• svalové pokrývky - fascie sú väzivové blany, ktoré obaľujú jednotlivé svaly alebo skupinu svalov.
• šľachové pošvy – sú trubicovité útvary , ktoré obaľujú a pridržujú šľachu ku kostenému podkladu. Vonkajšia vrstva šľachových pošiev je z kolagénového väziva a vnútorná z blany , ktorá produkuje maz. Uľahčujú kĺzanie šľachy a chránia šľachu pred poškodením o kostené časti pri svalovej činnosti. Pri preťažení alebo úraze dochádza k poškodeniu šľachovej pošvy (tendinopatia, tendovaginitis).
• mazové vačky - burzy sú vakovité útvary s podobnou štruktúrou ako šľachové pošvy. Sú lokalizované na miestach, kde sa sval alebo šľacha opiera o tvrdý podklad kosti. Chránia sval a šľachu pri ich činnosti pred poškodením a umožňujú im voľný pohyb.
• Svalové cievy zabezpečujú výživu svalov. Do každého svalu vstupujú vetvičky tepien, ktoré privádzajú okysličenú krv so živinami , vo svale sa vetvia na terminálne riečisko - bohatú vlásočnicovú sieť a zo svalu sa odkysličená krv a splodiny metabolizmu odvádzajú vetvičkami žiliek. Prekrvenie svalov v pokoji je nízke, po zahájení svalovej činnosti sa niekoľkonásobne.
Inervácia svalov
Nervové vlákna , ktoré vstupujú do svalov sú trojakého druhu: motorické, senzitívne a autonómne.
Motorické vlákna
Motorické vlákna vychádzajú z alfa motoneurónov mechy. Každé motorické vlákno sa vo svalovom tkanive v blízkosti svalových vlákien vetví. Každá vetvička každého motorického vlákna sa spája so svalovým vláknom prostredníctvom nervosvalovej platničky. Mediátorom prenosu vzruchu na nervosvalovej platničke je chemická látka- acetylcholín. Motorické vlákna vedú vzruch , ktorý zabezpečuje svalovú kontrakciu.
Motorická jednotka
Je základnou funkčnou jednotkou svalu. Je súbor svalových vlákien inervovaných jedným alfa motoneurónom. Takže z jedného alfa motoneurónu prostredníctvom motorického nervového vlákna sa inervuje niekoľko nervosvalových platničiek. Motorické platničky sú najmenšie vo svaloch zabezpečujúcich jemnú motoriku napr. v okohybných svaloch ( jedno motorické nervové vlákno inervuje 8- 12 svalových vlákien) a najväčšie vo svaloch DK ( jedno motorické vlákno inervuje niekoľko sto svalových vlákien). Čím sú pohyby presnejšie a jemnejšie , tým musia byť presnejšie riadené, preto pri svaloch zabezpečujúcich jemnú motoriku musí byť menšia motorická jednotka. Do svalových vretienok prichádzajú nervové vlákna z gama motoneurónov, ktoré vyvolávajú kontrakciu svalových vlákien vo svalových vretienkach.
Senzitívne vlákna
Vychádzajú zo špecializovaných receptorov - svalových vretienok a šľachových teliesok , vedú vzruch do CNS.
Svalové vretienka registrujú zmenu dĺžky svalu
Informujú CNS o stupni svalovej kontrakcie. Svalové vretienko sa skladá z 5-10 modifikovaných (tzv. intrafuzálnych) svalových vlákien uzavretých vo väzivovom obale. Svalové vretienka sú uložené paralelne s pracovnými (tzv. extrafuzálnymi) svalovými vláknami, konce vretienok sa dotýkajú pracovných svalových vlákien. Periférne úseky vretienok sú kontraktilné, inervované motorickými vláknami z gama motoneurónov miechy.
Stredná, receptorová časť neobsahuje kontraktilné bielkoviny , predstavuje začiatok senzitívnych vlákien, ktoré pri zmene dĺžky intrafuzálnych vlákien vedú vzruch do miechy, kde aktivuje priamo motoneuróny toho istého svalu a cez interneuróny jednak aktivuje motoneuróny synergistov a jednak tlmí motoneuróny antagonistov. Axóny týchto motoneurónov ako odstredivé vlákna opúšťajú miechu a cez nervosvalovú platničku podráždia svalové vlákna, čím vznikne svalová kontrakci. Podnetom pre podráždenie svalových vretienok je predĺženie okolitých pracovných svalových vlákien, čím dôjde k predĺženiu a podráždeniu aj receptorovej časti vretienok a vzruch sa šíri dostredivými nervovými vláknami do mechy. Prah dráždivosti svalových vretienok je veľmi nízky – registrujú zmenu dĺžky svalového vlákna už o 0,05 mm. Svalové vretienka sa aktivujú pri predĺžení svalových vlákien a následne spôsobia svalovú kontrakciu.
Autonómne nervy
Zabezpečujú inerváciu svalových tepničiek (končia v stene tepničiek) a reguláciou priesvitu tepničiek menia krvný prietok vo svale.
Biochemické zloženie kostrového svalu
Svalové tkanivo obsahuje 75% vody, 20% bielkovín ,1% minerálnych látok a zvyšok pripadá na svalový glykogén, ATP, CP a myoglobín.
Rast a regenerácia svalov
• Do hrúbky rastie sval hrubnutím svalových vlákien – hypertrofia.
• Do dĺžky rastie sval prikladaním svalových vlákien na koncoch.
• Regeneračná schopnosť svalov sa za normálnych okolností neuplatňuje.
• Počet svalových vlákien sa po narodení nemení.
• Pri regenerácii natrhnutého svalu sa sval hojí väzivovou nepružnou jazvou.
• Vekom dochádza medzi svalovými vláknami k zmnoženiu tuku, atrofii svalových vlákien a k strate pružnosti svalu.
Delenie svalov
• Agonista je sval, ktorý je iniciátorom pohybu v určitom smere
• Anatagonisti sú svaly, ktoré vykonávajú protichodný opačný pohyb
• Synergisti sú svaly, ktoré sa zúčastňujú na pohybe vykonávanom agonistom.
Přihlásit se k odběru:
Příspěvky (Atom)