Hledejte v chronologicky řazené databázi studijních materiálů (starší / novější příspěvky).

I. obdobie kapitalizmu - ...

I. obdobie kapitalizmu – neobmedzená moc na d vecou-
- neskôr obmedzenia – susedské právo
- vyvlastnenie - nikto nemôže byť nútený aby dal svoje vlastníctvo ak to nie je z dôvodu verejného prospech a za spravodlivú náhradu a predbežnú.
Inštitúcia vyvlastnenia – slúži veľkým podnikom a preto sa stále rozvíja
Vlastníctvo je právo na všetko čo vec plodí a čo sa s ňou spojí = právo na prírastok
Ďalší vývoj – 1814-1848 –prijatá ústavná listina
- povinnosť znášať verejné bremená
- nedotknuteľnosť vlastníctva
- 1825- zákon o miliarde –šľachta postihnutá konfiškáciami za revolúcie má právo na odškodné aby si mohla kúpiť svoje stratené pozemky
II. republika – a ústavy z r. 1848-a 1852 zaručujú
- rovnaký prístup k úradom
- nedotknuteľnosť vlastníctva

Počas 2 sv. vojny bolo Francúzsko ...

Počas 2 sv. vojny bolo Francúzsko rozdelené na území kde vládol vichistický režim tento bol síce extrémne pravicový ale zaoberal sa aj sociálnymi otázkami. V tomto čase boli znárodňovacími ordonanciami znárodnené banky a železnice.
V roku 1946 po vojne za IV. Republiky bola vo Francúzku prijatá nová ústava , ktorá zavádza voľný parlamentný systém a deľbu moci, a – 1946 – súčasťou Deklarácia práv človeka a občana
- na základe ústavy z roku 1946 – Ústava IV. republiky – zaručovalo všetky základné ľudské práva slobody, základné princípy republiky, prehlásila rovnaké práva pre mužov a ženy
- rovnaké práva mužom a ženám
- právo na získanie zamestnania
- ak majetok získa monopolné postavenie musí byť prevedený do verejného vlastníctva
- -ochrana jednotlivca, rodiny matky detí
- zabezpečenie bezplatného vzdelania
- vlastníctvo je postvätné nedotknuteľné –iba verejný záujem a spravodlivé odškodnenie..
- právo na odbory, štrajk

1878 dochádza k novelizácii Živnostenského poriadku.

- novela 1891 – priniesla stanovenie prac. času, platenia mzdy, výpovedné lehoty. – vypracovali ich samotní podnikatelia
- 1884 bol prijatý zákon o úrazovom poistení
- 1889 úprava poistenia pre invaliditu a starobu.
- V roku 1934 bo prijatý zákon o riadení národnej práce, kt. uzákonil úplnú nadvládu podnikateľov v závodoch.
- V rokoch 1939-1945 sa v prac. práve prejavil rasizmus v nevídanej miere. Bol zákaz zamestnávať Židov, ich počet bol regulovaný aj v slobodných povolaniach.
- Po r. 1949 sa v individuálnom prac. práve zlepšilo postavenie jednotlivých pracujúcich, napr. v problematike zdravotnej a materskej dovolenky, v jeho kolektívnej sfére sa najv. pozornosť venovala úprave práva na štrajk.

29/ Znárodňovacie ordonancie, Preambula Ústavy Francúzka z r. 1947 a súkr. právo

CC = sloboda vlastníctva - vlastníctvo je právo užívať veci nakladať nimi spôsobom čo najzvrchovanejším pokiaľ sa to neprieči zákonu

- Spolková republika Nemecko – prijatá ústava

- ústava prijatá ako základný zákon položený na základoch BGB
- ochraňuje súkromné vlastníctvo v podobe ako v medzivojnovom období
- vlastníctvo sa zaručovalo ako absolútne vlastníctvo
- dva možné zásahy do vlastníctva – vyvlastnenie a susedské práva

27/ Manželské a rodinné právo – vývoj inštitútov od BGB po Ústavu SRN

BGB
- veková hranica pre vstup do manželstva prestavovala u mužov 21 rokov, žien 16 rokov
- dovoľoval zníženie vekovej hranice v prípade nutného uzavretia manželstva
- stanovil obligatórnu formu uzavretia manželstva
- nadvláda muža nad ženou. Žena bola oprávnená a povinná viesť domácnosť.
- ak nebolo v svadobnej zmluve stanovené inak, majetok kt. žena priniesla do manželstva a kt, získala počas jeho trvania podliehal správe muža.
- Rozvod sa povoľoval len z dôvodov v zákone taxatívne vypočítaných.
- Základom vzťahov medzi rodičmi a deťmi je zásada rodičovskej moci. Ak otec nie je pozbavený rodičovskej moci, vykonáva ju jedine on. Rodičovská moc prechádza na matku len po smrti otca, alebo ak je otec pozbavený otcovskej moci.
- nerovnoprávne postavenie manželských a nemanželských detí

Ústava 1949 - SRN

- zlepšenia v postavení ženy a nemanželských detí
- zrovnoprávnenie muža a ženy, pri rozvode sa uľahčila adopcia detí
- ženy získali politické právo
- sloboda a rovnosť pred zákonom
- legitimácia nemanželských detí.
- Manžel však naďalej zostáva hlavou rodiny.

Nemecké fašistické právo zasahovalo závažným spôsobom do manželstva a rodiny. V dôsledku novodobej rasovej teórie boli tisíce manželstiev na roky rozlúčené alebo úplne zničené / so Židom/. Po roku 1949 sa v ústave SRN / základnom zákone/ zrovnoprávnilo postavenie muža a ženy.

28/ Pracovná zmluva, pracovné právo vývoj od BGB po ústavu SRN

BGB
- kaučukové ustanovenia, nevýhoda pre vrstvu robotníkov
- zneužívanie zo strany vykorisťovateľov
- vzrast proletariátu
- nestanovilo právo pracujúcich na odpočinok, nebol všeobecne normovaný pracovný čas

26/ Vlastníctvo – vývoj koncepcie právneho inštitútu od BGB po ústavu SRN

BGB
- využíva formuláciu vlastníctva podobne ako CC – ako právo vec užívať a nakladať s vecou čo najzvrchovanejším spôsobom, pokiaľ nejde o spôsob zakázaný zákonom
- rozlišuje medzi hnuteľnými a nehnuteľnými vecami.
- Nadobudnutie vl. práva k nehnuteľnostiam vzniká zápisom do pozemkovej knihy.
- nadobudnutie vl. práva k hnuteľnostiam – formálne odovzdanie veci nadobúdateľovi a konsenzus
Ústava nem. ríše /weimarská/ bola schválená 31.7.1919 Ústavodarný národným zhromaždením. Zakotvila buržoáznu republiku a upevnila ekonomické panstvo buržoázie:
1. nastolením diktatúry veľkoburžoázie a junkerov
2. silným postavením prezidenta, kt. mal osobitnú právomoc
3. dôležitým upevňovaní deľby moci.

4. V novembri 1934 bolo vydané ...

4. V novembri 1934 bolo vydané nariadenie o organickej rekonštrukcii národného hospodárstva, na základe ktorého bolo celé rozdelené do 6 ríšskych hospodárskych skupín. Povinné členstvo podnikateľov v jednotlivých hospodárskych skupinách malo pre monopoly tú výhodu, že mohli zlikvidovať slabších partnerov. v Októbri 1937 bol vydaný zákon o reforme akciového práva, na základe kt. boli zrušené všetky akciové spoločnosti s kapitálom menším ako 100 000 mariek, z čoho vyplýva koncentrácia kapitálu v rukách veľkých podnikateľov a zároveň z hľadiska držby akcií hrubé porušenie súkromného práva vlastníckeho.
1949 – vznikli 2 štáty
- NDR
- vznikajú nové typy vlastníctva – štátne, družstevné, spoločenských organizácií
- zoštátnenie veľkých kľúčových podnikov
- súkromné vlastníctvo nahradené tzv. osobným vlastníctvom

24/ Vývoj a úpravy obchodných spoločností v Nemecku po prijatí HGB (20 st.)

- VOS – je spoločná živnosť 2 alebo viacerých osôb vykonávajúcich činnosť pod spoločnou firmou, účasť spoločníkov na majetkových vkladoch nie je obmedzená, k zriadeniu netreba formálnu zmluvu
- Komanditná spoločnosť – spoločnosti osobne ručiacich spoločníkov a majú neobmedzenú účasť na výkone živnosti a komandisti zúčastňujú sa len majetkovými vkladmi
- Akciová spoločnosť - všetci účastníci ručia len vkladmi, k ich zriadeniu treba schválenie štátu, potrebná spoločenská zmluva vo forme notárskej zápisnice
- s.r.o. – bola upravená osobitným zákonom
- 20 st. = písomné formy, registrácia zmluvy v OR

25/ Norimberské zákony z r. 1935 a zásahy do súkromného práva

- 30 roky – v Nemecku nástup Hitlera a politiky 1 strany
- Hitler vyhlásil na zjazde NSDAP tzv. Norimberské zákony – ktoré sa stali zákonným podkladom perzekúcií židov
1/ zákon o vlajke a hákovom kríži – znaku nacistickej strany
2/ Zákon o ríšskom občianstve, ktorý delil obyvateľov
a/ nemeckých štátnych občanov árijskej krvi ochotných a schopných slúžiť ríši
b/ podriadených občanov - rasový princíp – podľa fyzického znaku židia

3/ Zákona o ochrane nemeckej krvi a cti -

3/ Zákona o ochrane nemeckej krvi a cti - zasahuje do oblasti manželského práva
- platí zákaz uzatvárania manželstva medzi ríšskymi občanmi a občanmi neárijského pôvodu
- manželstvá ktoré sa uzatvárali proti tomuto zákonu boli vyhlásené za neplatné a ich aktéri posielaní na nútené práce
Tieto zákony slúžili ako „zákonný podklad“ pre perzekúciu a vyvražďovanie židov a obohatenie nemeckej veľkoburžoázie – pretože židom bolo upreté právo vlastniť majetok a disponovať ním, obmedzila sa hospodárska činnosť takýchto osôb.
So súhlasom vlády prevzala Nemecká banka všetky židovské banky a celý židovský kapitál, rasizmus a antisemitizmus sa stal prostriedkom na obohatenie monopolov a fašistických vodcov.
4) Zákon o vylúčení osôb neárijského pôvodu zo štátnej správy – židia nemohli byť úradníkmi

23/ Obchodné zmluvy (obchody) podľa HGB

obchody :
- pri kúpe alebo inom zjednaní tovaru, hnuteľných vecí, cenných papierov , akcií
- všetky kupcove jednania ktoré patria k jeho obchodnej živnosti sú obchody
- zmluvy o nehnuteľnostiach nie sú obchody
- pri obchodoch treba brať na zreteľ zvyky obyčaje platné v obchodnom styku
- za kúpu sa považuje aj dodanie kvality zastupiteľných vecí
- medzi obchody okrem kúpy patrí aj - prevzatie tovaru, doprava tovaru, poistenie tovaru, spracovanie alebo iná úprava tovaru
- bankárske služby
- sprostredkovanie obchodu pre tretie osoby ak sa robí ako živnosť

21/ Nájom práce a pracovná zmluva podľa občianskych zák. - CC, ABGB, BGB

CC
- zmluvná sloboda – partneri si môžu stanoviť obsah zmluvy, ale ide o formálnu slobodu vo vzťahu podnikateľ-robotník, nemajú rovnaké hospodárske a spoločensko postavenie.
Nájomná zmluva:
– dojednanie práce a mzdy – prejavuje sa nerovnosť zamestnanca a zamestnávateľa.
– nemožno prenajať svoje služby, iba na čas alebo podnik vopred stanovený.
1/ nájom pracovníkov, do služieb komukoľvek - úprava pracovnej zmluvy
2/ nájom povozníkov – doprava osôb a tovaru
3/ nájom podnikateľov na dielo podľa rozpočtu alebo tovaru
BGB
- kaučukové ustanovenia, nevýhodné pre vrstvu robotníkov
- pracovnej zmluve je venovaných málo ustanovení
- možnosť upraviť pracovný pomer podľa vlastného uváženia
- nie je stanovený pracovný čas, právo na odpočinok, právo na obvyklú odmenu je stanovené ak sa nedohodne inak.
- Zmluva je neplatná ak narušuje dobré mravy, v prípade sporu rozhodne sudca (čo sú dobré mravy, prípadne čo je dôležitý dôvod pre zrušenie zmluvy)
- zamestnávateľ mohol kedykoľvek bez náhrady vypovedať pracovnú zmluvu

22/ Obchodník a obchodné spoločnosti podľa HGB

- všetci obchodníci na území Nemecka boli povinní registrovať sa v obchodnom registri – bol verejný, možnosť nahliadnutia doň a urobiť si z neho výpisky za poplatok, viedol sa na obchodných súdoch,
- povinnosť obchodníka viesť účtovné knihy
- definícia obchodníka - obchdník je kto živnostenskou činnosťou vykonáva obchody, vystupuje pod menom firmy
- upravoval obchodné spoločnosti:
- VOS – je spoločná živnosť 2 alebo viacerých osôb vykonávajúcich činnosť pod spoločnou firmou, účasť spoločníkov na majetkových vkladoch nie je obmedzená, k zriadeniu netreba formálnu zmluvu
- Komanditná spoločnosť – spoločnosti osobne ručiacich spoločníkov a majú neobmedzenú účasť na výkone živnosti a komandisti zúčastňujú sa len majetkovými vkladmi
- Akciová spoločnosť - všetci účastníci ručia len vkladmi, k ich zriadeniu treba schválenie štátu, potrebná spoločenská zmluva vo forme notárskej zápisnice
- s.r.o. – bola upravená osobitným zákonom

Príčiny rozvodu :

- cudzoložstvo ženy, muž milenku v dome
- obaja manželia pre kruté zaobchádzanie, ťažké urážky, výtržnosti
- manželka ak si manžel ubytuje milenku v dome
Nepripustenie rozvodu:
- manžel je mladší ako 25 a žena ako 21 rokov
- ak sú spolu menej ako 2 roky
- po 20 rokoch manželstva alebo ak má žena viac ako 45 rokov
BGB
- obligatórn civilný sobáš
- manželia sú rovnoprávni, navzájom si pomáhajú, majú tvoriť spoločenstvo
- manželka podriadená manželovi, ktorý má právo disponovať s rodinným majetkom

20/ Rodinné právo (rodičia deti) podľa CC, ABGB, BGB

CC
- majetok ženy aj detí je pod správou manžela
- nemanželské deti – zákaz vyhľadávania otcovstva

- nemanželské deti nemajú ....

- nemanželské deti nemajú rovnaké práva ako manželské otec ich nemusí uznať, nemá vyživovaciu povinnosť a nemôžu dediť (koncom 19 stor. ich otec mohol uznávať za svoje – uzavretím manželstva s ich matkou, alebo na matrike. Od r. 1912 otcovstvo mohol určiť súd ak existoval dokument, ktorý potvrdzoval otcovstvo; ak predpokladaný otec žil s matkou; ak prispieval na výživu dieťaťa, ak bol predpokladaný sľub zásnub alebo sobáša s matkou)
- otcovská moc nad deťmi – otec vystupoval ako zákonný zástupca detí
- deti musia preukazovať svojim rodičom úctu a vážnosť (rešpekt)
- deti zostávajú pod mocou rodičov do dosiahnutia plnoletosti alebo do oslobodenia spod moci o
- otcovská moc zanikla plnoletosťou alebo oslobodením sa spod moci, smrťou otca, občianskou smrťou
BGB
- rodičovská moc, spravidla otcovská
- ak otec zomrie alebo je pozbavený rodičovskej moci prechádza na matku
- nemanželské deti – boli v rodinnom vzťahu k matke
- otec nemanželského dieťaťa bol povinný poskytnúť výživne do plnoletosti do 18. roku dieťaťa vo výške, ktorá zodpovedala postaveniu matky

18/ Dedičské právo podľa občianskych zákonníkov - CC, ABGB, BGB

CC
- Dediť možno zo závetu a zo zákona
- testament má prednosť pred zákonom
- ak nebol testament, dedilo sa zo zákona
- slobodná dispozícia s majetkom pre prípad smrti je obmedzená v prospech jeho najbližších príbuzných; vylúčenie vzdialenejších príbuzných pred bližšími
- pozostalý manžel alebo manželka mali veľmi obmedzené práva
- osoby postihnuté občianskou smrťou – závet sa stal neúčinný a dedilo sa zo zákona
- osoba postihnutá občianskou smrťou nemohla v budúcnosti nadobúdať dedičstvo
- nemanželské deti majú obmedzené dedičské právo po zomrelom rodičovi
- dedenie: ak má závetca 1 dieťa môže mu zanechať ½ majetku, 2 deti = ¼ majetku; ak nemá príbuzných ani deti prechádza majetok na pozostalého manžela
BGB
- dedenie zo zákona osobitne upravené – dedičom sa stala osoba, ktorá poručiteľa ani nepoznala- zásada neobmedzenej postupnosti (vymedzená do 12 pokolenia)
- vylúčil sa nediel
- dedenie zo závetu – boli chránení blízki príbuzní – manžel a deti – v prípade ak poručiteľ v závete neuviedol manželku alebo potomkov aj tak mali nárok na tzv. povinný podiel, ktorý sa rovnal ½ zákonného podielu
- blízki príbuzní nemohli byť vydedení

19/ Manželské právo podľa občianskych zákonníkov . CC, ABGB, BGB

CC
- v oblasti rodinných vzťahov tiež nie je rovnoprávnosť, je nadradené postavenie muža - nad ženou v manželstve; otcovská moc nad deťmi
- pre uzavretie manželstva – u mužov 18 rokov a ženy 15 rokov, uzavretím manželstva získala osoba plnoletosť
- pre uzavretie manželstva potrebný súhlas rodičov – u žien do 21 r. a u mužov do 25 r.; kládol sa dôraz na súhlas resp. nesúhlas otca rodiny
- majetok ženy aj neplnoletých detí je pod správou manžela
- nemanželské deti – zákaz vyhľadávania otcovstva
- nemanželské deti nemajú rovnaké práva ako manželské otec ich nemusí uznať, nemá vyživovaciu povinnosť a nemôžu dediť (koncom 19 stor. ich otec mohol uznávať za svoje – uzavretím manželstva s ich matkou, alebo na matrike. Od r. 1912 otcovstvo mohol určiť súd ak existoval dokument, ktorý potvrdzoval otcovstvo; ak predpokladaný otec žil s matkou; ak prispieval na výživu dieťaťa, ak bol predpokladaný sľub zásnub alebo sobáša s matkou)

- Ak sa v zmluve pred sobášom ...

- Ak sa v zmluve pred sobášom dohodne medzi mužom a ženou tak majetok nemusí byť pod správou manžela, ale manželka nemôže bez súhlasu manžela vystupovať samostatne pred súdom a to ani vtedy ak je zaregistrovanou obchodníčkou
- Manžel bol povinný ochraňovať manželku, ona mu bola zaviazaná poslušnosťou - musela žiť spoločne s mužom; musela ho nasledovať ak zmenil miesto pobytu t.j v osobných vzťahoch neboli rovnoprávni; musela mu pomáhať pri povolaní, starať sa o domácnosť.
- Manželstvo sa uzatvára obligatórnym sobášom - pred civilným úradníkom. Cirkevné neboli zakázané, ale nepovažovali sa za riadne uzavreté.
- zánik manželstva – smrťou, vyhlásením za nezvestného či mŕtveho, rozvodom; odsúdením k právoplatnému trestu spôsobujúceho občiansku smrť
- Rozvod – môže žiadať manžel pri všetkých porušeniach vernosti , manželka len ak si manžel ubytuje milenku v dome (rovnoprávnosť v prípade podania návrhu na rozvod od r. 1884)

16/ Vlastnícke právo podľa občianskych zákonníkov - CC, ABGB, BGB

CC
- vlastníctvo definované ako právo vec užívať a nakladať s vecou čo najzvrchovanejším spôsobom, pokiaľ nejde o spôsob zakázaný zákonom
- zásada, že vlastníctvo pozemku je vlastníctvom aj všetkého čo je nad a pod povrchom pozemku
- dominantné postavenie hnuteľného vlastníctva oproti hnuteľnému
- rozdelenie veci na hnuteľné a nehnuteľné
BGB
- obdoba ako CC – veci hnuteľné a nehnuteľné, povrch ustupuje spodku
- pri prevode nehnuteľností – vznik vlastníckeho práva zápisom do pozemkovej knihy
- pri prevode nehnuteľných vecí – stačí formálne odovzdanie veci nadobúdateľovi a konsenzus

Ústrednou inštitúciou občianskeho ...

Ústrednou inštitúciou občianskeho kapitalistického práva je súkromné vlastníctvo. Vlastníctvo = je absolútne právo vlastníka nakladať s vecou , včítane jej zničenia, a každého vylúčiť zo zásahu do vlastníckeho práva iného. Výhradné dispozičné právo vlastníka nakladať s vecou je však obmedzené tým, že vlastníctvo je spoločenským vzťahom a v záujme spoločnosti ( CC. – dôvody verejného prospechu, ABGB –obecné dobro) je možné vlastníctvo odňať, za dopredu stanovenú náhradu.

17/ Záväzky (obligácie) podľa občianskych zákonníkov - CC, ABGB, BGB

CC
- záväzky môžu vznikať z kontraktov, kvázikontraktov, deliktov a kvázideliktov
- úprava kúpnej zmluvy veľmi podrobne a aj právne postavenie kupujúceho a predávajúceho
- k prevodu vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy dochádza podpisom zmluvy aj keď predmet a cena neboli odovzdané hneď
- zmluva – upravuje vzťahy medzi príslušníkmi vládnucej triedy (medzi obchodníkmi a priemyselníkmi, výrobcom a spotrebiteľom , ale aj medzi robotníkom a podnikateľom, kde sa jasne ukazuje podstata zmluvnej slobody, lebo robotník nie je rovnoprávnym partnerom podnikateľa a musí svoju pracovnú silu predať za podmienok ktoré sú výhodné pre podnikateľa)

- zásada zmluvnej slobody - ...

- zásada zmluvnej slobody - súhlas oboch strán, obsah stanovia strany, môže byť zrušená len za súhlasu oboch strán, uzavreté zmluvy majú platnosť zákon pre obe strany zmluvy, zrušiť ju možno len z dôvodov uvedených v zákone, pri porušení zmluvy vzniká povinnosť nahradiť druhej strane škodu
- zmluva o budúcej zmluve = budúci prísľub predaja a cena mohla byť zaplatená vopred ako záloha, ktorá mohla byť vynútená späť pri neuskutočnení kúpy
- úprava darovacej zmluvy
- úprava pracovnej zmluvy = zmluva o nájme práce – venuje sa dosť stroho; dojednanie práce a mzdy – prejavuje sa nerovnosť zamestnanca a zamestnávateľa.
- zmluva o zhotovení veci
- prepravná zmluva
- nájom veci
BGB
- zásada dobrých mravov, hodnotenie ponechané na sudcovi /kaučukové normy/
- zmluvy presne stanovené – slúžia záujmom vládnucej triedy
- pracovná zmluva – málo ustanovení, aby zamestnávateľ nebol príliš tiesnený presnými ustanoveniami zákona

- druhá kniha – ...

- druhá kniha – Záväzkové právo - kúpna zmluva = písomná forma zmlúv, predpísaná forma konania, práva a povinnosti kupujúceho a predávajúceho, potvrdzuje sa zmluvná sloboda
- nájomná zmluva = práva a poinnosti subjektov
- pracovná zmluva = zmluva služobná; nerovnoprávne postavenie medzi zamestnancom a zamestnávateľom; zamestnávateľ mohol zamestnanca kedykoľvek prepustiť bez náhrady mzdy; hrubé porušenie nebolo definované
- darovacia zmluva
- zmluva o dielo
- tretia kniha – Vecné práva – upravené vlastníctvo, ktoré vychádza z Code Civil a Rímskeho práva; úprava držby a jej definovanie – uchopením veci; rozlíšenie vlastníctva hnuteľných a nehnuteľných vecí; za okamih prevodu vlastníckeho nehnuteľnosti sa považoval zápis do pozemkovej knihy kde sa zapisovali aj vecné bremená

- štvrtá kniha – ...

- štvrtá kniha – Rodinné právo – nerovnosť medzi manželmi; obligatórne manželstvo – civilné; otcovská moc nad deťmi, žena podlieha manželovi, manžel vykonáva správu spoločného majetku; nemanželským deťom je otec povinný do 18 rokov poskytnúť živobytie zodpovedajúce postaveniu matky (rozdiel oproti Fr.); otec je oprávnený zastupovať dieťa
- piata kniha – Dedičské právo - dedenie zo zákona a závetu; pri dedení zo závetu nemôžu byť vylúčení najbližší príbuzní – nárok na povinný diel, ktorý sa rovná ½ zákonného podielu; dedenie zo zákona – nekonečná postupnosť, neexistovala možnosť nedielu

15/ Právne postavenie osôb podľa občianskych zákonníkov CC, ABGB, BGB

CC:
jasný, jednoznačný, prehľadný
- právne postavenie osôb – formálna rovnosť
- posvätnosť vlastníctva, výhodné postavenie kapitalistov /vlast. výr. osôb/
- zmluvná sloboda
- právna subjektivita sa priznáva len fyzickým osobám

- nadvláda muža nad ženou ...

- nadvláda muža nad ženou v majetkových a osobných vzťahoch
- otec spravuje majetok detí
- strata právnej subjektivity – tzv. „občianska smrť“
- dedičské práva obmedzené nemanželské deti
BGB:
- ustanovenia neprehľadné, ťažko formulované
- právne subjektivitu - osoby fyzické aj právnické / fyz, pozbavenie spôsobilosti/
- FO spôsobilosť na práva od narodenia, plnoletosť 21 r., možnosť pozbaviť spôsobilosti na právne úkony – duševná choroba, márnotratnosť, alkoholizmus
- PO – združenie občanov a majetku, spolky a ústavy, nie obchodné spoločnosti a spoky, ktoré sú upravené v Obchodnom zákonníku
- pracovná zmluva /pomerne málo ustanovení/, nebolo uvedené právo na odpočinok, nebol všeobecný pracovný čas/
- obligatórny civilný sobáš
- nadvláda muža nad ženou
- dediť sa dá neobmedzene /fideikomissy/

13/ Vývoj právnej úpravy obchodných spoločnosti vo Francúzku v 19. a 20. storočí

- 1807 – Code de Commerce – feudálny obchod
- 1867 – nová kodifikácia a následné zákony
- prvý ucelený a moderný súbor noriem vzťahujúci sa na obchodné spoločnosti
- umožnila rozvoj kapitalistických spoločností
- definitívne potvrdenie rovnocenného postavenia hnuteľného a nehnuteľné vlastníctva
- úprava činnosti akciových spoločností s ručením obmedzeným
- úprava činnosti ekonomického záujmového združenia
- ekonomický prenájom
- ochrana zákazníka
- sloboda konkurencie
- úprava finančných operácií
- pozornosť podnikom, ktoré majú ekonomické ťažkosti – ich ochrana
- 1865 – zákon o šekoch ako platidlách
- 1925 – úprava S. s. a iných obchodných spoločností
- 20. storočie - obchodné právo sa mení a v dôsledku vzniku ES

14/ Systém , uvádzacia norma a historická povaha BGB

BGB – Nemecký občiansky zákonník z roku 1896, účinnosť 1900
- Z hospodárskych dôvodov nemecká buržoázia žiadala vydať tento zákonník, ktorý by zodpovedal rozvíjajúcim sa kapitalistickým vzťahom.
- má kaučukové ustanovenia – spôsob rôzneho výkladu nepresného definovania dôležitých ustanovení
- s účinnosťou Občianskeho zákonníka nadobúda účinnosť aj Obchodný zákonník (HGB)

- Skladal sa z piatich kníh:
- prvá kniha – Všeobecná časť – stanovenie platnosti, účinnosti zákonník, upravuje zákaz retroaktivity, upravuje spôsobilosť k právam – vzniká narodením, spôsobilosť na právne úkony – vzniká plnoletosťou 21 r. ; upravuje aj spôsobilosť PO aj FO (nie ako vo FR.) a vychádza z princípu teritoriality práva

- 1944 - volebné právo ...

- 1944 - volebné právo pre ženy
- 1960 - prijaté zákony o adopcií, osvojení – trvalé alebo dočasné
- 1965 – úplná emancipácia ženy
- 1970 zákonom uzákonená rodičovská moc
- 1972 – úplné zrovnoprávnenie nemanželských detí s manželskými
- 1974 – zníženie veku plnoletosti na 18 r.
- 1985 - rovnoprávne postavenie ženy a muža v dispozícií s majetkom (BSM)
Dedičské právo
- štruktúra zachovaná
- posilnenie postavenia pozostalého manžela v roku 1917 – určil sa posledný stupeň dedenia zo zákona – 6 stupeň
- 1972 dediť môžu aj nemanželské deti – zrovnoprávnené postavenie
- v 60-tych rokoch vyriešený nediel
- 2001 – odstránenie čiastočnej diskriminácie nemanželských detí a posledné zrovnoprávnenie pozostalého manžela; presnejšie určenie inštitútu vydedenia

Pracovné právo

- 1864 – povolenie vytvárania odborových združení
- 1890 – zákaz prepúšťania zamestnancov bez predbežného oznámenie; prepustenie s odstupným
- 1906 – vytvorení ministerstvo práce
- 1910 – osobitý zákon upravujúci pracovné vzťahy – Zákonník práce, bol často novelizovaný a konečnú podobu má v r. 1997
- od r. 1906 normy sociálneho zabezpečenia (Francúzsko prevzalo koncom 19. stor. od Nemecka) -stanovil sa pracovný týždeň na 6 dní, 8 hod. pracovný čas, nárok na platenú dovolenku, zavedené dávky sociálneho zabezpečenia – rodinné prídavky, materské prídavky, doplatok k jedinej mzde
- 1950 – prijatý zákon o kolektívnom vyjednávaní
- 1982 – pridaný piaty týždeň dovolenky zo zákona a zlepšenie podmienok kolektívneho vyjednávania

12/ Kupci a obchodné spoločnosti podľa Code de Comerce (CEC)

- 1807
- Obchodné právo upravuje pomery medzi príslušníkmi vládnucej triedy a preto obsahuje len osobitné pravidlá, ktoré upravujú vzťahy medzi obchodníkmi.
- je doplnkom Občianskeho zákonníka – dualizmus
- upravuje vzťahy medzi obchodníkmi, živnostníkmi a ich právne postavenie
- vychádzal z obchodných zvyklostí a obyčají a zo starých kráľovských ordonancií zo 17. stor.
- Napoleón tu upravil úpadkové – konkurzné právo (obyčajný a podvodný – úmyselný úpadok bankrot, ktorý sa trestal podľa TZ)
- Skladá sa zo 4 kníh:
prvá kniha – všeobecné ustanovenia – právne postavenie obchodníkov, definícia obchodníka, ustanovenie o burzách, zmenkách
druhá kniha – venuje sa námornému obchodu – nájom obchodnej lode, zodpovednosť za prepravovaný tovar
tretia kniha – obchodné spoločnosti – obchodné spoločnosti vystupujú ako právnické osoby – obchodná, komoditná, počiatky akciovej spoločnosti
štvrtá kniha - venovala sa obchodnému súdnemu konaniu – prebiehalo na tzv. obchodných súdoch = arbitrážnych a členovia boli členovia jednotlivých obchodných spoločností

9/ Nájomná zmluva podľa CC

Zmluva je najdôležitejšia a upravuje vzájomné vzťahy medzi :
- príslušníkmi vládnucej triedy
- obchodníkmi a robotníkmi
vzniká súhlasom strán , obsah si môžu voľne partneri stanoviť, čo neplatí ak ich spoločenské a hospodárske postavenie nie je rovnaké.

Nájomná zmluva:
– dojednanie práce a mzdy – prejavuje sa nerovnosť zamestnanca a zamestnávateľa.
– nemožno prenajať svoje služby, iba na čas alebo podnik vopred stanovený.
1/ nájom pracovníkov, do služieb komukoľvek - úprava pracovnej zmluvy
2/ nájom povozníkov – doprava osôb a tovaru
3/ nájom podnikateľov na dielo podľa rozpočtu alebo tovaru

10 Dedičské právo podľa CC

- Dediť možno zo závetu a zo zákona
- testament má prednosť pred zákonom
- ak nebol testament, dedilo sa zo zákona
- slobodná dispozícia s majetkom pre prípad smrti je obmedzená v prospech jeho najbližších príbuzných; vylúčenie vzdialenejších príbuzných pred bližšími
- pozostalý manžel alebo manželka mali veľmi obmedzené práva
- osoby postihnuté občianskou smrťou – závet sa stal neúčinný a dedilo sa zo zákona
- osoba postihnutá občianskou smrťou nemohla v budúcnosti nadobúdať dedičstvo
- nemanželské deti majú obmedzené dedičské právo po zomrelom rodičovi
- dedenie: ak má závetca 1 dieťa môže mu zanechať ½ majetku, 2 deti = ¼ majetku; ak nemá príbuzných ani deti prechádza majetok na pozostalého manžela

11/ Zmeny v práve osôb v rodinnom práve CC v 19 a 20 st.

- prvá zmena polovica 19 stor.– vznik II. cisárstva = zmeny sa týkali rodinného a pracovného práva – súvisia so zmenou spoločnosti kedy sa prevažne poľnohospodárska spoločnosť mení na priemyselnú
- druhá zmena v 20. stor. – vznik III. republiky do roku 1940
- tretia zmena po roku 1945 do prijatia 5. ústavy Francúzska v r. 1958

Rodinné a manželské právo
- od r. 1884 zrovnoprávnenie ženy s mužom v prípade návrhu na rozvod
- moc otca rodiny sa dostáva pod štátnu kontrolu
- manželka čiastočne oslobodená spod moci manžela – živnostníčka
- manželka rozvedená od stola a lóže má právnu spôsobilosť
- od r. 1907 - manželka má právo slobodne nakladať s jej príjmami a výsledkami práce ale nemohla slobodne disponovať so spoločne nadobudnutým majetkom (získala až 1930 – 1940)

- Vlastnícke právo =

- Vlastnícke právo = absolútna moc nad vecou je najúplnejším (najzvrchovanejším) oprávnením užívať veci a nakladať s nimi v súlade CC
- vlastníctvo nehnuteľností bolo nadradené nad vlastníctvo hnuteľných vecí
- úprava držby podľa rímskeho vzoru – držiteľ je v dobrej viere keď drží ako vlastník z titulu prevodu vlastníctva - ktorého nedostatky nepozná, ak ich spozná už nie je dobromyseľný držiteľ (kúpa od zlodeja); pri dokazovaní dôkazné bremeno spočívalo na osobe domáhajúcej sa vlastníckeho práva
- úprava obmedzenia vlastníckeho práva – v prospech iného vlastníctva - vecné bremená, susedské práva
- čl. 545 upravoval inštitút vyvlastnenia (už upravený v Deklarácií práv človeka a občana) – legálny zásah do súkromného vlastníctva zo strany štátu pri zachovávaní, že ide o verejný záujem, za spravodlivú náhradu a vopred vyplatenú
- platil zásada – vlastníctvo pozemku je vlastníctvom všetkého čo je nad a pod povrchom pozemku
- vlastníctvo sa nadobúdalo – kúpnou zmluvou, darovacou zmluvou, dedením

7/ Záväzkové právo podľa CC

upravuje ho III. Kniha CC
- silný vplyv rímskeho práva
- záväzky môžu vznikať z kontraktov, kvázikontraktov, deliktov a kvázideliktov
- úprava kúpnej zmluvy veľmi podrobne a aj právne postavenie kupujúceho a predávajúceho
- k prevodu vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy dochádza podpisom zmluvy aj keď predmet a cena neboli odovzdané hneď
- zmluva – upravuje vzťahy medzi príslušníkmi vládnucej triedy (medzi obchodníkmi a priemyselníkmi, výrobcom a spotrebiteľom , ale aj medzi robotníkom a podnikateľom, kde sa jasne ukazuje podstata zmluvnej slobody, lebo robotník nie je rovnoprávnym partnerom podnikateľa a musí svoju pracovnú silu predať za podmienok ktoré sú výhodné pre podnikateľa)
- zásada zmluvnej slobody - súhlas oboch strán, obsah stanovia strany, môže byť zrušená len za súhlasu oboch strán, uzavreté zmluvy majú platnosť zákon pre obe strany zmluvy, zrušiť ju možno len z dôvodov uvedených v zákone, pri porušení zmluvy vzniká povinnosť nahradiť druhej strane škodu
- zmluva o budúcej zmluve = budúci prísľub predaja a cena mohla byť zaplatená vopred ako záloha, ktorá mohla byť vynútená späť pri neuskutočnení kúpy

- úprava darovacej ...

- úprava darovacej zmluvy
- úprava pracovnej zmluvy = zmluva o nájme práce – venuje sa dosť stroho; dojednanie práce a mzdy – prejavuje sa nerovnosť zamestnanca a zamestnávateľa.
- zmluva o zhotovení veci
- prepravná zmluva
- nájom veci

8/ Kúpna zmluva podľa CC

- úprava kúpnej zmluvy veľmi podrobne a aj právne postavenie kupujúceho a predávajúceho
- k prevodu vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy dochádza podpisom zmluvy aj keď predmet a cena neboli odovzdané hneď
- zásada zmluvnej slobody - súhlas oboch strán, obsah stanovia strany,
- môže byť zrušená len za súhlasu oboch strán a z dôvodov uvedených v zákone
- uzavreté zmluvy majú platnosť zákon pre obe strany zmluvy
- pri porušení zmluvy vzniká povinnosť nahradiť druhej strane škodu
- zmluva o budúcej zmluve = budúci prísľub predaja a cena mohla byť zaplatená vopred ako záloha, ktorá mohla byť vynútená späť pri neuskutočnení kúpy

Príčiny rozvodu :

- cudzoložstvo ženy, muž milenku v dome
- obaja manželia pre kruté zaobchádzanie, ťažké urážky, výtržnosti
- manželka ak si manžel ubytuje milenku v dome
Nepripustenie rozvodu:
- manžel je mladší ako 25 a žena ako 21 rokov
- ak sú spolu menej ako 2 roky
- po 20 rokoch manželstva alebo ak má žena viac ako 45 rokov

4/ Manželské majetkové právo podľa CC

Nadvláda muža nad ženou sa prejavuje v úprave aj majetkových vzťahov . Majetok manželky spravidla prechádza pod správu manžela. Ak sa v zmluve pred sobášom dohodne medzi mužom a ženou tak majetok nemusí byť pod správou manžela, ale manželka nemôže bez súhlasu manžela vystupovať samostane pred súdom a to ani vtedy ak je zaregistrovanou obchodníčkou. Manžel je povinný poskytnúť manželke podľa svojich možností všetko čo je nutné pre životné potreby.
Otec spravuje aj majetok detí.

5/ Rodinné právo (práva rodičov a detí) podľa CC

- majetok ženy aj detí je pod správou manžela
- nemanželské deti – zákaz vyhľadávania otcovstva
- nemanželské deti nemajú rovnaké práva ako manželské otec ich nemusí uznať, nemá vyživovaciu povinnosť a nemôžu dediť (koncom 19 stor. ich otec mohol uznávať za svoje – uzavretím manželstva s ich matkou, alebo na matrike. Od r. 1912 otcovstvo mohol určiť súd ak existoval dokument, ktorý potvrdzoval otcovstvo; ak predpokladaný otec žil s matkou; ak prispieval na výživu dieťaťa, ak bol predpokladaný sľub zásnub alebo sobáša s matkou)
- otcovská moc nad deťmi – otec vystupoval ako zákonný zástupca detí
- deti musia preukazovať svojim rodičom úctu a vážnosť (rešpekt)
- deti zostávajú pod mocou rodičov do dosiahnutia plnoletosti alebo do oslobodenia spod moci o

6/ Vec, vlastníctvo a držba (vymedzenie právnych pojmov) podľa CC.

Je to upravené v II. knihe CC
- hlavnou zásadou je „sloboda vlastníctva“
- Veci delí na: hnuteľné a nehnuteľné

- manželka nemôže bez ...

- manželka nemôže bez súhlasu manžela vystupovať samostatne pred súdom a to ani vtedy ak je zaregistrovanou obchodníčkou, bola mužovi zaviazaná poslušnosťou; v osobných vzťahoch neboli rovnoprávni
- majetok ženy aj detí je pod správou manžela
- nemanželské deti nemajú rovnaké práva ako manželské otec ich nemusí uznať a nemôžu dediť

3/ Manželské osobné právo podľa CC

- v oblasti rodinných vzťahov tiež nie je rovnoprávnosť, je nadradené postavenie muža - nad ženou v manželstve; otcovská moc nad deťmi
- pre uzavretie manželstva – u mužov 18 rokov a ženy 15 rokov, uzavretím manželstva získala osoba plnoletosť
- pre uzavretie manželstva potrebný súhlas rodičov – u žien do 21 r. a u mužov do 25 r.; kládol sa dôraz na súhlas resp. nesúhlas otca rodiny
- majetok ženy aj neplnoletých detí je pod správou manžela
- nemanželské deti – zákaz vyhľadávania otcovstva

- nemanželské deti nemajú rovnaké ...

- nemanželské deti nemajú rovnaké práva ako manželské otec ich nemusí uznať, nemá vyživovaciu povinnosť a nemôžu dediť (koncom 19 stor. ich otec mohol uznávať za svoje – uzavretím manželstva s ich matkou, alebo na matrike. Od r. 1912 otcovstvo mohol určiť súd ak existoval dokument, ktorý potvrdzoval otcovstvo; ak predpokladaný otec žil s matkou; ak prispieval na výživu dieťaťa, ak bol predpokladaný sľub zásnub alebo sobáša s matkou)
- Ak sa v zmluve pred sobášom dohodne medzi mužom a ženou tak majetok nemusí byť pod správou manžela, ale manželka nemôže bez súhlasu manžela vystupovať samostatne pred súdom a to ani vtedy ak je zaregistrovanou obchodníčkou
- Manžel bol povinný ochraňovať manželku, ona mu bola zaviazaná poslušnosťou - musela žiť spoločne s mužom; musela ho nasledovať ak zmenil miesto pobytu t.j v osobných vzťahoch neboli rovnoprávni.
- Manželstvo sa uzatvára obligatórnym sobášom - pred civilným úradníkom. Cirkevné neboli zakázané, ale nepovažovali sa za riadne uzavreté.
- zánik manželstva – smrťou, vyhlásením za nezvestného či mŕtveho, rozvodom; odsúdením k právoplatnému trestu spôsobujúceho občiansku smrť
- Rozvod – môže žiadať manžel pri všetkých porušeniach vernosti , manželka len ak si manžel ubytuje milenku v dome (rovnoprávnosť v prípade podania návrhu na rozvod od r. 1884)

čl. 3 – vychádza z princípu ...

čl. 3 – vychádza z princípu personality práva – platí pre všetkých občanov Francúzska
čl. 4 – prikazuje sudcom riadiť sa len podľa tohto zákonníka a sudcovia nesmú odmietnuť súdne rozhodnúť ak zákon neupravuje danú problematiku
čl. 5 – zakazuje sudcovskú tvorbu práva – prameňmi práva nemôžu byť súdne rozhodnutia, ale iba zákon (rozdiel medzi kontinentálnym a anglo-americkým právom)
čl. 6 – potvrdzuje zmluvnú slobodu – môcť uzatvárať také zmluvy, ktoré zákon nezakazuje
- upravuje inštitút „občianskej smrti“ – teda pozbavenie spôsobilosti na právne úkony a pozbavenie slobody z účasti na občianskych právach – týka sa to odsúdených osôb hlavne za finančné delikty, osoba bola postavená mimo práva (feudálny prvok), dochádza ku konfiškácii majetku, zrušeniu manželstva, vykoná sa aj dedičské konanie

2/ právne postavenie osôb podľa CC

- stanovuje formálnu rovnoprávnosť - zákonník sleduje záujmy vládnucej buržoázie

- Právnu subjektivitu priznáva ...

- Právnu subjektivitu priznáva len fyzickým osobám (právnické osoby neupravuje z obavy že ich vytvorením by mohlo dôjsť k obnove feudálnych inštitúcii; netýka sa to obchodných spoločností)
- plnoletosť od 21 rokov, francúzsky občan
- výkon občianskych práv nezávisí od právneho statusu občana
- odsúdenie na právoplatný trest – trest smrti – spôsobuje občiansku smrť - spôsobuje pozbavenie spôsobilosti na právne úkony a pozbavenie slobody z účasti na občianskych právach; odsúdený stráca vlastníctvo na všetok majetok ktorý mal, nastáva dedičské konanie v prospech zákonných dedičov ako keby zomrel bez závetu; nemôže viac nadobúdať dedičstvo ani odovzdávať majetok nadobudnutý v budúcnosti1; môže byť rozvedený
- pre uzavretie manželstva – u mužov 18 rokov a ženy 15 rokov, uzavretím manželstva získala osoba plnoletosť
- nadradené postavenie muža - nad ženou v manželstve; otcovská moc nad deťmi – feudálne prvky = otec mal naďalej právo potrestať svoje deti

Mestský stav – upevnenia postavenia, ...

Mestský stav – upevnenia postavenia, vyberali od miest kontribúcie; všetko obyvateľstvo (mimo šľachty a sedliakov) usídlené v meste; vykonávali remeslá, mali cechové zriadenie a práva mešťanov, mešťanom sa mohol stať aj sedliak ak ho zemepán prepustil



15/ Záväzkové právo podľa APRL 1794

- kúpna zmluva, zámena
- nájom práce
- pracovná zmluva v cechoch a manufaktúrach – služobná zmluva – obsahom je záväzok jednej strany na určitý čas vykonávať služby a záväzok druhej strane poskytnúť pevne určenú odmenu.
- zákonník povoľoval tresty pre služobníkov – mohli ich ukladať majitelia za opustenie služby pred uplynutím času – tresty spočívali podľa obsahu zákonníka v telesných trestoch, donucovacích a nadávkach

IV.

- Ak malo byť vytvorené nové buržoázne právo, muselo sa odstrániť feudálne právo a feudálny patrikularizmus.
- V r. 1800 dal Napoleon nariadenie na vypracovanie nového občianskeho zákonníka
- zakotvuje formálnu rovnosť pred zákonom, posvätnosť súkromného vlastníctva a zmluvnú slobodu
(námezný robotník je taký istý subjekt práva ako kapitalista, na trhu sú kupujúci a predávajúci, toto bolo len formálne, že strany sú rovnocenné, zastiera sa tým vykorisťovanie robotníkov, pretože robotník predáva svoju pracovnú silu za podmienok ako určí kapitalista a kapitalista predáva výrobky; sloboda nakladať so svojím majetkom nikto nemôže zasahovať do jeho práv; zmluvní partneri si mohli stanoviť obsah zmluvy)
- Úvod – sa zaoberá všeobecnými ustanoveniami = články 1 – 6 = vychádzajú zo zásady teritoriality práva, podľa
čl. 1 – podľa tohto článku je zákonník platný na celom území Francúzska a neskôr platil aj na jeho kolóniách – princíp teritoriality
čl. 2 – upravuje zákaz retroaktivity

14/ Rodinné, majetkové právo (šľachticov, mešťanov, roľníkov) podľa APRL 1794

Rodinné právo
- výchove dieťaťa rozhoduje otec
- ak syn po plnoletosti si založí oddelenú domácnosť opúšťa otcovskú moc, ak s tým otec nesúhlasí musí preukázať na súde synovu márnotratnosť
- Nemanželské deti - sú pod poručníctvom štátu nie rodiny otca alebo matky
- FIDEIKOMIS (dedičnú nedeliteľnosť majetku a dedičné nástupníctvo - zverenstvo, v rím. práve zvláštny spôsob odkázania majetku tretej osobe) – inštitút spoločného rodinného práva, ktorý mohol zriadiť každý slobodný obyvateľ nad svojím majetkom v prospech určitej osoby. Predmetom mohla byť hnuteľná vec, kapitál, pozemky. Držiteľ fidekomisu má úžitkové vlastníctvo a vrchné vlastníctvo má celá rodina.

Rodinné a majetkové právo
Sedliacky stav = vidiecke obyvateľstvo ktoré obrába polia títo bez povolenia štátu nesmeli:
- vykonávať mestské remeslo ani ich deti
- deti poddaných rodičov patria vrchnosti kde ich rodičia žili v čase ich narodenia

- ak sa žena vydá za ...

- ak sa žena vydá za poddaného tiež vstúpi do poddanstva ku ktorému je muž viazaný
- podaní poslušnosť, nesmeli opustiť veľkostatok kde patrili, ak ušli mohli ich prinútiť vrátiť sa , aj ich deti čo sa narodili mimo panstva
- potrebujú povolenie na uzavretie manželstva od vrchnosti
- deti musia pokračovať v povolaní rodičov, inak povolenie vrchnosti
- podľa zemskej obyčaje pracujú od východu do západu slnka
- povinnosť odvádzať dávky, vrchnosti desiatky, povinnosti z urbáru
- zhoršenie postavenia, platili kontribúcie, ktoré im uložili feudáli; mnohí, ktorí boli poddanými sa stali nevoľníkmi; vidiecke obyvateľstvo zaoberajúce sa poľnohospodárstvom,
Feudáli:
- stav získaný narodením
- povinnosti obrana štátu, podpora vnútorného a vonkajšieho zriadenia štátu
- vyššia šľachta – kniežatá – vyberanie kontribúcií od sedliakov, zaberanie občinovej pôdy a konfiškovaný cirkevný majetok – absolutistický monarchovia
- nižšia šľachta – zhoršenie postavenia, veľa šľachtických rodov vyšlo na mizinu

1/ Boli manželstvá k pravej ruke

- manželstvo rovnakého stavu
- deti z manželstva k pravej ruke bez súhlasu otca nemôžu uzavrieť platné manželstvo
- sobáš len cirkevný
2/ manželstvá k ľavej ruke
- manželstvo z nerovnakého stavu
- žena mohla nasledovať stav manžela (vyšší) - žena nenadobudla stavovské postavenie muža a rodinné práva ktoré mala skutočná manželka, na jeho uzavretie je potrebné zemepánske povolenie, len výnimočne ho mohol žiadať muž vyššieho stavu a zo závažných dôvodov
Muž má dominantné postavenie
- prechádza na neho správa manželského majetku – iba ak sa zmluvou dohodlo inak
- žena procesne nespôsobilá – podriadená moci manžela, mohla si ponechať majetok ak to bolo obsahom zmluvy, uzatvorenej medzi mužom a ženou
- manželstvo nerozlučiteľné
- dôstojníci nemohli uzatvárať manželstvo bez kráľovského povolenia
- otcovská moc nad deťmi

13/ Vecné právo podľa APRL 1794

- Za vlastníka sa považuje ten, kto je oprávnený s vylúčením ostatných disponovať vecou a definuje vlastníka ako zvrchvoaného vlastníka nad vecou
- rozdelenie vecí na hnuteľné a nehnuteľné veci
- rozlišuje sa mestské a šľachtické
- Delené vlastníctvo
- priame vlastníctvo – patrilo vrchnému vlastníkovi – lénny pán
- úžitkové vlastníctvo – patrilo vazalovi
- léno bolo definované ako vec – úžitkové právo patrí osobe s podmienkou preukazovať osobitnú vernosť vrchnému vlastníkovi a on naopak poskytuje ochranu
- šľachtické léno – za ktoré mal vazal preukazovať rytiersku službu
- léno mohlo byť predmetom dedičstva podľa zásady primogenitúry
- výhradné právo – monopolné právo – spočíva vo výlučnom a tretími osobami neobmedzenom užívaní určitých práv a slobôd, vylučovalo konkurenciu, určovali ceny trhu – napr. právo variť pivo, mlieť múku – dostávali ho vyššie stavy

Duchovenstvo -

- obmedzenie moci a zhoršenia postavenia
Mestský stav – upevnenia postavenia, vyberali od miest kontribúcie; všetko obyvateľstvo (mimo šľachty a sedliakov) usídlené v meste; vykonávali remeslá, mali cechové zriadenie a práva mešťanov, mešťanom sa mohol stať aj sedliak ak ho zemepán prepustil
Sedliaci – zhoršenie postavenia, platili kontribúcie, ktoré im uložili feudáli, boli pod správou zemepána – žiadali o uzavretie manželstva; mnohí, ktorí boli poddanými sa stali nevoľníkmi; vidiecke obyvateľstvo zaoberajúce sa poľnohospodárstvom, okrem šľachticov ktorí zastávajú miesta úradníkov; ak neboli slobodní, boli pripútaní k pôde a pod vrchnostenskou správou , mimo vzťahu k veľkostatku sa na poddaných hľadelo ako na slobodných občanov štátu
Nevoľníci


12/ Manželské právo podľa ARL 1974

Hlavným účelom manželstva je plodenie a výchova detí = sobáš len cirkevný

2) Lénne právo

- úprava vzájomných vzťahov medzi feudálmi
- sleduje záujmy veľkých feudálov - podporuje roztrieštenosť aby boli nezávislí od ústrednej moci
- požiadavka obmedzenia cisárovej moci – právo súdiť cisára
- dominantná úloha feudálneho lénneho systému, nakoľko väčšina pôdy patrila feudálom
- právo na podstatu veci mali iba najvyšší feudáli
- ostatní iba požívacie právo
- léno bolo nescudziteľné a vazal ho nemohol previesť na inú osobu
- právo držať léno mal len rytiersky stav a mal 7 stupňov podľa bohatstva a urodzenosti
- podľa stupňa sa prideľovali léna
- ak pán neprávom vypovie vazalovi léno, vazal nestráca nárok naň môže ho bez služby užívať celý život
- vazal skladá sľub lénnemu pánovi
- vazal musí mať aj léno aj držbu – inak sú obe protiprávne (držba má veľký význam
- léno môže dediť iba syn po otcovi - musí sa prihlásiť najneskôr do roka a do dňa

11/ Právne postavenie osôb podľa Všeobecného pruského zemského práva /APRL) 1794

- platil do prijatia Nemeckého občianskeho zákonníka
- existoval právny partikuraizmus
- vznikajú prvé kodifikácie
- upravuje súkromné právo aj ustanovenia úpravy verejného práva
- bol značne obšírny dokument – obsahoval 19 000 §§
- vychádzal zo stavovského princípu – 3 stavy – šľachtický, mestský, sedliacky
- nebola rovnosť pred zákonom – stavovský princíp
- spôsobilosť na práva a povinnosti – bol rozhodujúci stav
Feudáli:
- stav získaný narodením
- povinnosti obrana štátu, podpora vnútorného a vonkajšieho zriadenia štátu
- vyššia šľachta – kniežatá – vyberanie kontribúcií od sedliakov, zaberanie občianovej pôdy a konfiškovaný cirkevný majetok – absolutistický monarchovia
- nižšia šľachta – zhoršenie postavenia, veľa šľachtických rodov vyšlo na mizinu

dedičské právo:

- spočiatku za existencie veľkorodiny sa dedičské právo málo rozvíjalo – jediným možným spôsobom dedenia bolo dedenie zo zákona
- neskôr delačné dôvody – dedenie zo zákona a testamentu
- ženy spočiatku nemali vôbec dedičské právo – neskôr pri vzniku mestského stavu sa ženy žijúce v mestách mohli stať dedičkami – na základe mestského práva
- dedičom bol aj poručiteľ, z ktorého sa pokrývali náklady na pohreb a neskôr sa táto časť odovzdávala cirkvi – tzv. zádušie
- inštitút „majorátu“ – teda pozostalosť prešla na najstaršieho zo zákonných dedičov, aby sa nedrobil majetok feudálov
- od 13. stor. v Nemecku dochádza k recepcii rímskeho práva, ktoré ovplyvnilo aj dedičské právo – zaviedol sa inštitút testamentu - zostaviteľom mohol byť len muž
- pri presadení testamentu zohrala cirkev veľmi dôležitú úlohu, ktorej cieľom bolo nadobudnúť pozemkové vlastníctvo – testovacia sloboda znamenala spôsob obohatenia sa

9/ Vecné právo – vývoj od Lex Salica po Saské zrkadlo v Nemecku

Na území Nemecka existovalo niekoľko druhov vlastníctva:
- občinové - občinové vlastníctvo prestávalo existovať
- vlastníctvo feudálov – ktorí vlastnili najmä pôdu, boli to najvyšší feudáli, ktorí túto pôdu ďalej prideľovali do užívania
- vlastníctvo slobodných roľníkov – alodisti - malo klesajúcu tendenciu
- vlastníctvo miest – malo stúpajúce tendenciu
- rozšírilo sa lénne právo a uplatnila sa koncepcia deleného vlastníctva
Dominantná úloha – feudálny lénny systém – väčšina pôdy patrila feudálom
Vlastné právo k veci – iba najvyšší feudáli, ostatní mali iba požívacie práva
Léno – bolo nescudziteľné
Delí veci na:
1/ hnuteľné – patrili do výlučného vlastníctva jednotlivcov
2/ nehnuteľné – v súkromnom vlastníctve - najväčší význam má pôda - vo vlastníctve feudálov podľa feudálneho práva, v mestách podľa mestského práva

- za vlastníka sa považoval ...

- za vlastníka sa považoval ten kto vec ovláda, používa alebo obrába t.j. GEWERE po smrti poručiteľa prechádza na dedičov , zato musí poskytovať služby najmä vojenskú
Pôda je v občinovom vlastníctve hlava rodiny pri disponovaní ňou potrebuje súhlas rodiny a k scudzeniu pôdy treba aj súhlas veľkorodiny
BENEFICIUM - pridelenie pôdy do držby najskôr na určitý čas, neskôr doživotne a potom dedične , za protislužby a vernosť – náznaky lennych vzťahov
Pomaly sa rozvíja súkromné vlastníctvo toto podporuje cirkev, aby mohla prípadne dediť po jednotlivcoch – je tiež proti občinovému vlastníctvu, ako aj proti veľkej rodine –pretože jej členovia majú malú testovaciu slobodu.

10/ Lénne právo podľa Saského zrkadla

zborník obyčajového práva – má 2 časti
1) Krajinské právo – zemské – verejné právo

2) slobodné obyvateľstvo

Mešťania – osobne slobodní
Slobodní sedliaci
- alodisti – vlastnili pôdu a iný majetok a nemali voči feudálom žiadne povinnosti
- nájomníci pôdy – usadení na pôde patriacej feudálom, platili nájomné
3) Nevoľníci
- pozemkoví – dedičné užívanie pôdy, za jej užívanie odvádzali naturálnu a peňažnú rentu a vykonávali robotné povinnosti, nemohli sa slobodne sťahovať
- osobní – žili na dvoroch feudálov, vykonávali rôzne služby

6/ Manželské osobné právo (vznik zánik, obsah) vývoj v stredoveku v Nemecku

- existovalo monogamné manželstvo
- uzatvárané pred cirkevným orgánom – silný vplyv cirkvi
- nerozlučiteľnosť manželstva – rozluka manželov iba od stola a lóže
- nadvláda muža nad ženou a postavenie muža v rodine ako predstaviteľa rodiny
- spravoval celý majetok a iba on mohol s majetkom rodiny disponovať
- pod jeho mocou boli všetci členovia rodiny
- muž vykonával opatrovníctvo nad svojou manželkou – získal ho zaplatením výkupného rodine manželky

7/ Manželské majetkové právo – vývoj v stredovekom Nemeckom práve

- existencia spoločenstva rodinného majetku
- majetok spravoval muž – hlava rodiny a iba on mohol s majetkom rodiny disponovať,
- muž vykonával opatrovníctvo nad svojou ženou
- v najstaršom období sa manželstvo uzatváralo zaplatením kúpnej ceny za manželku – manžel sa stáva pánom nad manželkou – žena nemala žiadne dispozičné právo k rodinnému majetku, nemohla samostatne vystupovať ani pred úradmi
- manžel nadobúdal právo opatrovníctva zaplatením kúpnej ceny jej otcovi

8/ Rodinné právo (rodičia a deti) vývoj v stredoveku v Nemecku

- otcovská moc – podliehali jej všetci členovia rodiny
- rozdiel medzi manželskými a nemanželskými deťmi – nemanželské patrili iba do rodiny matky
- v období feudalizmu dochádza k rozdielnemu postaveniu manželských a nemanželských detí – dedičné právo majú len zo strany matky

- veci nehnuteľné – delili sa:

o ornú pôdu – dedičný prídel, ktorý získala veľkorodina od panovníka, prídel spravovala hlava rodiny, k bežnej dispozícií s pôdou potreboval súhlas celej veľkorodiny, k scudzeni sa predpokladal súhlas celej občiny
o stavebné pozemky a budovy a k nim priľahlé pozemky – mohli byť v súkromnom vlastníctve, spravovala ich hlava rodiny a mohol s nimi disponovať na základe súhlasu rodiny
- vlastníctvo nehnuteľností sa považovalo za najvyššie panstvo nad vecou – gebere – držba podľa rímskeho práva
- obsahom gebere bolo vec ovládať, obrábať, používať, chýba právo disponovať
Dedičské právo
- dedenie zo zákona a testamentu
- obmedzená testovacia sloboda
- dedenie zo zákona: v počiatku dedili len synovia, a ak ich nebolo tak občina; po zániku občín – ak nebolo synov, mohli dediť dcéry, ak nemal poručiteľ synov, dedili ostatní príbuzní
- dedenie zo záveru: závet mohla zriadiť ktorákoľvek osoba spôsobilá na právne úkony, za dediča mohla označiť kohokoľvek

4/ Rodinné právo vo Franskej ríši

Ústrednou inštitúciou rodinného práva bola tzv. veľká rodina (ako rímska manus)
- ústrednou osobou veľkorodiny - otec ako hlava rodiny - mal neobmedzenú právomoc - moc na manželkou deťmi a ostatnými členmi rodiny (právo dať deti do otroctva a potrestať trestom smrti
- hlava rodiny zastupovala ostatných členov rodiny a ručila za nimi spôsobené škody
- proti veľkorodine bojovala štát a cirkev, pretože sa znižoval počet odúmrtí a nemohli získať majetok (odúmrť – pozostalosť bez dedičov, ktorá prechádzala na štát) – členovia rodiny mali obmedzenú testovaciu slobodu
- manželstvo
- spočiatku únos ženy, ktorý nahradil uzavretie zmluvy medzi dvoma rodinami
- nástupom Chlodovika bolo prijaté kresťanstvo a pod jeho vplyvom sa únos trestal smrťou
- uzatváralo sa pred verejnou inštitúciou – cirkevné obrady, potrebný súhlas ženícha aj nevesty
- pôvodne bolo manželstvo rozlučiteľné a deti manželské a nemanželské mali rovnaké postavenie; nástupom Karolovcov sa manželstvo stáva nerozlučiteľným a nemanželské deti sú diskriminované
- popri existencii oddeleného majetku časom vznikla aj inštitúcia koakvizície (zákonné majetkové spoločenstvo)

- zánik manželstva

- smrťou alebo rozvodom
- vplyvom cirkevného práva sa zaviedla nerozlučiteľnosť; iba možnosť rozluky od stola a lóže – ďalšie manželstvo už nebolo možné uzavrieť

5/ Status osôb podľa Saského zrkadla (nemecké feudálne právo)

Zachované postavenie rozvrstvenie ako vo Franskej ríši
Stavovské delenie spoločnosti - tzv. lénna pyramída na čele je panovník
1) Šľachta
Feudáli – rytieri
- hodnosť dedičná bez ohľadu na majetok
- za vojenskú službu odmena – léno
- Stavovské delenie spoločnosti - tzv. lénna pyramída na čele je panovník
- delili sa podľa stupňov:
 cisár
 držitelia lén so žezlom – najvyšší cirkevní hodnostári
 držitelia lén s koruhvou – najvyšší svetskí feudáli
 grófi
 slobodní páni
 vazali slobodných pánov
 vazali príslušníkov slobodných pánov

Slobodné obyvateľstvo – roľníci

- najpočetnejšia skupina
- zaoberali sa poľnohospodárstvom
- drobní držitelia pôdy, ktorí žili v občinách
- postupne sa dostávali pod nadvládu služobnej šľachty – ostávali závislí od veľkostatkárov, strácali pôdu a aj osobnú nezávislosť - čím upadali do nevoľníctva
Otroci
- najnižšia skupina
- boli považovaní za vec a majetok svojho pána, mal nad nimi širokú a neobmedzenú právomoc
- vojenský zajatci, osoby zadĺžené, osoby ktoré sa narodili z otroctva alebo deti otrokýň
- domáci otroci – postavením sa podobali antickým otrokom; mali najhoršie postavenie, pracovali v menších dielňach
- usadení otroci – boli spojení s pôdou; od svojho pána dostali výmer pôdy, ktorý obrábali a odvádzali úrodu a časť si mohli nechať pre seba; v prípade predaja pôdy alebo záložného práva boli s ňou spojení

- štátni – kráľovskí, cirkevní ...

- štátni – kráľovskí, cirkevní otroci – vykonávali niektoré nižšie štátne úrady, poslovia; remeselníci ktorí vykonávali služby pre štát; služby pre cirkev
- Zánik otroctva: prepustením na slobodu
o LEX SALICA - rešpektovala sa rímska tradícia – prepustenie na základe prepúšťacieho listu alebo rozhodnutím zhromaždenia veriacich
o podľa germánskych národných zásad – prepustením až po štvrtom predaji – na križovatke štyroch ciest; hodením mince pred kráľa
- prepustením sa stal otrok slobodným obyvateľom a nebol voči bývalému pánovi ničím zaviazaný

3/ Vecné a dedičské právo vo Franskej ríši

Vecné právo
- delenie veci na hnuteľné a nehnuteľné veci
- hnuteľné veci boli predmetom súkromného vlastníctva, vlastník voľne disponoval so svojou vecou, predpokladalo sa vylúčenie vzájomných zásahov do vlastníckeho práva

- existencia neobmedzeného počtu ...

- existencia neobmedzeného počtu zmlúv, nebola predpísaná ich forma
- zmluvy mohli uzatvárať len občania (pracovnú zmluvu mohol zriadiť aj metoik, mohol zamestnávať občanov aj otrokov)
- poškodená strana si mohla uplatniť náhradu škody
- otec zodpovedal za škodu spôsobenú deťmi, pán za škodu spôsobenú jeho otrokom – možnosť zbaviť a zodpovednosti odovzdaním otroka poškodenému


III.


1/ Status osôb v barbarských štátoch, podľa leges barbarorum

Frankovia = šľachta – vládnuca vrstva spoločnosti – z členov kráľovskej družiny a ich potomkov sa kreujú príslušníci štátneho aparátu, vznikajúca vrstva feudálov – kráľ ich za služby odmeňoval pôdou, ktorá sa stala ich vlastníctvom (alóda), neskôr im dával pôdu do držby podmienenej výkonom určitých služieb (benefícium), neskôr sa benefícium stalo dedičným – lénom

Slobodné roľníctvo – život ...

Slobodné roľníctvo – život v susedských občinách, personálny princíp – príslušnosť k občine, znižovanie počtu, boli závislí na pôde, na ktorej pracovali; venovali sa poľnohospodárstvu
Galorománska štruktúra - vplyv rímskeho práva
- senátorská aristokracia – veľkostatkári
- kolóni – nájomníci pripútaní k pôde
- Otroci – postavenie sa približovali ku kolónom, nie antickým otrokom

2/ Právne postavenie osôb vo Franskej ríši

Franská šľachta – rodová aristokracia
- Panovník s rodinou - osoby privilegované, najvyššie postavené
- Služobná šľachta - vyššia vrstva, provinčný aristokrati (stráž, úradníci....)
- ktorá slúžila panovníkovi
- za svoje služby získavali od panovníka pôdu na základe darovacej zmluvy – pôda sa dostávala do súkromného vlastníctva jednotlivých osôb; toto darovanie bolo časovo obmedzené – teda do konca života obdarovaného, účelovo obmedzené – viazalo sa na prísahu vernosti a službu pre kráľa. Vznik benefícií – neskôr mohla byť takáto držba predmetom dedičstva a v 8. stor. vznik lénnych vzťahov

- Do Solónových reforime ...

- Do Solónových reforime existovalo len dedenie zo zákona; potom zavedená testovacia sloboda a mala prednosť pred zákonným dedením; testovaciu slobodu mali len muži (nie ženy a otroci) – svojprávna, plnoletá osoba, nie pod vplyvom alkoholu a nie pod vplyvom manželky. Mohol ju spísať len vtedy ak nemal zákonných dedičov – len občanov

12/ Záväzkové právo v starovekých Aténach

- rozlišovanie záväzkov podľa vzniku
o na slobodné – rôzne zmluvy – kúpna, pôžička vyjadrená v peniazoch, úročná aj bezúročná; pracovná zmluva, vypožičanie, zmluva o dielo, zmluva o úschove
o neslobodné – ako dôsledok protiprávneho činu – poškodenie veci
- potrebný vzájomný konsenzus, písomná forma
- Pokiaľ ide o pôžičku v Aténach platilo maximálna výška úroku nebola stanovené poskytovali ich štátne inštitúce – banky alebo súkromné osoby, obchodné spoločnosti –štátne financie boli vždy obmedzené (zbrojenie) pri súkromných vysoké úroky – ak dlžník nebol schopný splácať včas bolo možné uvaliť úroky z úrokov – mnohí obyvatelia Atén sa dostali do situácie keď ich majetok alebo aj oni sami podliehali exekúcii – zmenil to Solon – strasenie bremena a zákaz zotročovať ľudí pre dlžníctvo

11/ Majetkové a dedičské právo v starovekých Aténach

Majetkové právo:
- poznamenané pozostatkami kolektívneho občinového vlastníctva – vznik vlastníctva, štát prideľoval majetok jednotlivcovi
- rozlišovanie medzi hnuteľnými a nehnuteľnými vecami
- neobčania nemohli vlastniť nehnuteľnosti
- občania mali obmedzené dispozičné právo k nehnuteľnostiam
- Solón – rozvoj súkromného vlastníctva
Dedičké právo:
- Dedenie zo zákona:
I. skupina – synovia rovnakým dielom, a sestra iba veno, ak neboli synovia dedili dcéry a museli mať poručníka (otec, manžel)
II. skupina – ak nezanechal žiadne deti – zákonné potomstvo dedili ostatní príbuzní zo strany manžela, a muži mali prednosť pred ženami
- vyňaté nemanželské deti, mohli dostať maximálne paušálne 1000 drachien vo forme odkazu

žena mala iba právo uzavrieť manželstvo ...

- žena mala iba právo uzavrieť manželstvo a nebola spôsobilá na právne úkony týkajúce sa dispozície s majetkom a vystupovať pred úradmi. Zastupoval ju poručník – otec, manžel, najstarší brat, osoba mužského pohlavia
- otec bol hlavou rodiny – pán domu, disponoval všetkým majetkom a mal správu vena
- monogamné manželstvo, manželka podriadená manželovi
- manželstvo sa uzatváralo spísaním manželskej zmluvy medzi ženíchom a otcom nevesty, únosom ženy, ktorý bol neskôr považovaný za trestný čin
- zánik manželstva: smrťou, rozvod – zo strany muža aj ženy
- vernosť – bola povinná len pre manželku, ak bol neverný manžel nemohol byť rozvod iba ak telesne ubližoval manželke - obrátila sa na najvyššieho archronta – tento výnimočne mohol povoliť rozvod aj žene.
- vzájomný vzťah medzi rodičmi a deťmi – do Solónových reforiem hlava rodiny mal právo potrestať deti aj trestnom smrti a právom predaja, od Solónových reforiem bolo zakázané a mohol trestať iba telesnými trestami; deti boli povinné poslúchať rodičov; existovala otcovská moc a nie rodičovská; najstarší syn bol povinný vydržiavať svojich rodičov v čase staroby a nesplnenie si povinnosti bolo trestané podľa práva;

- ak sa zaslúžili o aténsku ...

- ak sa zaslúžili o aténsku demokraciu mohli získať status občana – teda rovnoprávnosť s aténskym občanom
- nikdy nezískali politické práva
otroci – delili sa na 1. štátnych, 2. súkromných
- štátni otroci sa používali ako policajní strážnici, dozorcovia väzňov a vykonávatelia súdnych rozhodnutí /táto činnosť bola považovaná za nedôstojnú aténskeho občana/
- súkromní otroci boli zapojení do všetkých odvetví výrobnej sféry aj do služieb, mohli vlastniť menší majetok, mohli mať svoju rodinu a mohli si ponechať časť výnosu z obrábanej pôdy.
- z hľadiska práva mali otroci postavenie vecí, nebolo ich však dovolené usmrcovať, ani s nimi kruto zaobchádzať, bolo ich možné prepúšťať aj na slobodu, čím nadobudli postavenie „metoikov“ a ich ochrancom sa stal ich bývalý majiteľ

Rodinné a manželské právo:
- muž – slobodný aténčan – mal spôsobilosť na právne úkony – spôsobilosť uzatvárať zmluvy, nadobúdať vlastníctvo, zaväzujúce právne úkony

perioikovia - ...

perioikovia – boli osobne slobodní,
- nemali politické práva
- zaoberali sa väčšinou remeslami a obchodom, ktoré Sparťanom neboli dovolené
- mali pôdu v súkromnom vlastníctve, ktorú mohli scudziť
- nedostávali pozemkové prídely
- povinnosť platiť dane

helóti - štátni otroci
- pôvodné obyvateľstvo
- ich vlastníkom bol štát, ktorý ich prideľoval jednotlivým Sparťanom s pôdou
- nebolo ich možné, predávať bez povolenia úradov ani prepúšťať na slobodu /svojim počtom prevyšovali Sparťanov, preto sa ich snažili udržať v poslušnosti terorom – bezdôvodne ich mohli usmrcovať, pravidelne sa konali masakry, v ktorých boli najsilnejší a najsmelší helóti vyvraždovaní/
- nemohli mať majetok, boli považovaný za vec

10/ Manželské, rodinné právo a status osôb v starovekých Aténach

Postavenie obyvateľov:
- dochádza k vymedzeniu pojmu osoba, právna spôsobilosť, definovanie občianstva, jeho získanie a práva
- občianstvo – len muž, 18 rokov a mal tzv. legitímny pôvod – teda predkov Aténčanov, zapísaný do zoznamu Démov (dedín), mali spôsobilosť na právne úkony (ženy nie)
občania - 1. občanov od narodenia, 2. naturalizovaných občanov – pôvodne cudzincov, ktorým udelilo občianstvo ľudové zhromaždenie a mali obmedzené práva
- mali politické práva, obmedzené majetkovým cenzom, ďalej právo vlastniť pozemky – majetkové práva a dispozícia s ním, uzavierať manželstvo a viesť proces
- občianske povinnosti – od 18. do 60 roku života vojenská služba, ďalej povinnosť platiť dane
metoikovia – boli to cudzinci, ktorí sa usadili v Aténach
- mali obmedzené majetkové práva a mohli vystupovať na súde alebo pred úradmi iba prostredníctvom aténskych občanov, ktorí im poskytovali ochranu
- nemohli uzavierať platné manželstvá s aténskymi občanmi
- podliehali však vojenskej i daňovej povinnosti, navyše museli platiť osobitnú daň

• Majetkové právo – ...

• Majetkové právo – nadvláda muža –spravuje majetok rodiny
• Sabatický rok – každý 7 rok sa pôda neobrábala a prepúšťali sa otroci v súkromnom vlastníctve (obyčajne starší, ktorí nemali produktivitu práce
• zákaz obchodovať s otrokmi
• nepoznali kúpnu zmluvu
• poznali pôžičku - bolo dovolené brať od dlžníka zástavu –ale nie od chudobného ak vec potreboval k životu –veriteľ to musel do západu slnka vrátiť

Dedičské právo
• ako v Egypte
• dedili všetci synovia, prvorodený mal 2-násobok výmery pôdy a ostatní dedili rovnakým dielom
• v prípade ak neboli synovia, dedili dcéry, vdova, .... príbuzní
• povinnosť synov zabezpečiť veno pre sestry a živobytie pre matku
• Otroci mohli dediť po svojom pánovi – ak nemal žiadnych príbuzných alebo pri dedení zo záveru, resp. sa mohol oženiť s dcérou pána za súhlasu pána.

9/ Spartské osobné právo:

sparťania - plnoprávni občania –
- plnoletosť a tým aj politické práva nadobúdali Sparťania dovŕšením 30. roku života,
- mali právo zúčastňovať sa na zasadaniach ľudového zhromaždenia, členmi gerúsie sa však mohli stať až po dovŕšení 60. roku
- dostávali prídely štátnej pôdy, spolu s otrokmi, ktoré nesmeli scudziť
- strata prídelu znamenala stratu politických práv povinní prispievať na spoločné stravovanie
- mali zakázanú akúkoľvek obchodnú alebo remeselnú činnosť – porušenie sa trestalo smrťou; po peleponézskej vojne sa zákaz začal obchádzať
- do súkromného vlastníctva im patrili vlastníctvo domov, stavebných pozemkov, huteľných vecí
- od 7. roku do 20 roku sa venovali vojenskej príprave, a od 20. roku vojenstvu
- zákonom zakázaný prepych

- ak nebol levirát, ...

- ak nebol levirát, žena sa vrátila s majetkom k rodine
- zánik manželstva: smrťou, rozvodom – ktorý mohol uplatniť iba muž – nevera, neplodnosť, vôľa muža žiť s inou ženou

Osobné právo
- slobodní
- cudzinci
- otroci


8/ Staroizraelské majetkové a dedičské právo

Majetkové právo
• pôda bola vlastníctvom panovníka, ktorú dával do užívania slobodnému obyvateľstvu na obdobie 50 rokov a bola nescudziteľná ale bola predmetom dedičstva
• takáto pôda bola ohraničená hraničnými kameňmi
• krádež kameňa alebo jeho presunutie sa trestalo trestom smrti

Bolo tzv. patriarchálne otroctvo – ...

Bolo tzv. patriarchálne otroctvo – otrok bol súčasťou rodiny a spolu s ním pracoval na poly aj jeho pán. Vlastnili menší majetok, mal právo zúčastniť sa na oslavách, zabezpečená účasť na liturgiách. Otroci mohli dediť po svojom pánovi – ak nemal žiadnych príbuzných alebo pri dedení zo záveru, resp. sa mohol oženiť s dcérou pána za súhlasu pána. Ak boli izraelskí otroci prepustený na slobodu , tak s hmotnou výbavou, ak si priali byť v rodine neboli prepustení ale ušný lalok im pán prepichol šidlom.
Každý 50 rok bolo „milostivé leto“ spojené s majetkoprávnymi vyrovnaniami.
Všetka dobročinnosť nemala byť povinnosťou ale z celého srdca, len vtedy Jahve požehná podnikaniu a práci. Zdôrazňuje sa nutnosť otvorenosti ruky pre všetkých čo to potrebujú, chránia sa všetky živé tvory -napr. pri mlátení obilia nedáš dobytku náhubok aby sa mohlo nažrať.

7/ Manželské, rodinné a osobné právo starovekého Izraela

Manželské právo
- polygamia – mnohoženstvo
- manželstvo bolo súkromnoprávnym aktom, uzavretie sobáša malo 2 formy (zásnuby – dojednávali rodičia a boli právne záväzné, ale bola rešpektovaná mienka snúbencov, sobáš)
- Uzavretie manželstva= ubytovaním nevesty v dome ženícha;
- spisovala sa manželská zmluva – čo nevesta donesie do manželstva, osobitne sa zaznamená val dar, ktorý dal ženích neveste = mohar a mohol byť vo forme verejného daru alebo hrdinského činu alebo vo forme práce
- do roka od uzavretia manželstva mali splodiť potomka, ak nie, bol to dôvod na rozvod pre neplodnosť ženy; muži boli oslobodený od vojenskej povinnosti počas tohto jedného roka
- pokrvný sobáš, sobáš s iným náboženstvom bol možný po prijatí náboženstva Izraela – konvertovanie na židovstvo
- levirátne manželstvo – musela uzavrieť bezdetná vdova s bratom alebo otcom zomrelého manžela (z dôvodu majetkového a zabezpečenie pokrvného rodu), jeho syn sa stával aj jej synom

6/ Sociálne zákonodárstvo starovekého Izraela

V Mojžišovom zákony boli celé bloky, ktoré sa venovali ochrane slabších
- ochrana bola odôvodňovaná Jahovovými príkazmi a pripomínaním postavenia izraelitov v Egypte
Bolo zakázané:
- zadržiavať mzdu chudobného nádenníka izraelitom a cudzincom,
- nad dlhom nesmie zapadnúť slnko
- zadržiavanie mzdy bolo vyhlásené za hriech
- do zástavy nemohol byť branný mlyn, mlynský kameň
- zástava chudobného mala byť vrátená pred západom slnka - hlavne plášť ktorým sa v noci prikrýva
- malomocnému ak sa uzdraví malo byť umožnené vrátiť sa do spoločnosti
Oberky ktoré zostali po zbere obilia, olív – patrili chudobným vdovám sirotám, ako aj desiatok z celkovej úroky každým 3 rokom musel byť odovzdaným vdovám a sirotám.
Otroci - Každý 7-my rok je sabatický, neobrába sa pôda a tí čo na nej pracujú odpočívajú; pôda sa neobrábala a otroci sa prepúšťali – buď boli vojnoví zajatci, alebo schudobnelí obyvatelia. Obchodovanie s otrokmi bolo zakázané pod hrozbou trestu smrti.

- spisovali sa manželské zmluvy ...

- spisovali sa manželské zmluvy upravujúce majetkové pomery manželov a podmienky pre prípad rozvodu (spísanie majetku, kt. žena priniesla do manželstva vo forme vena a majetku muža; neopomenula prípad rozvodu a čo si môže žena vziať v prípade rozvodu
- žena v Egypte mala najlepšie postavenie; mohla spísať manželskú zmluvu aj sama
- žena bola podriadená manželovi
- otcovská moc nad deťmi – pater familias
- zánik manželstva: smrťou alebo návrhom na rozvod (muž aj žena), o ktorom rozhodol súd; deti po rozvode zostávali v otcovskej moci
- Dôvody rozvodu: neplodnosť ženy, nesúlad manželov, vôľa jedného z manželov žiť s niekým iným, nevera (zo strany manželky)
- Trest za neveru: manžel mohol beztrestne zabiť milenca; oboch udať na súd (manželku a milenca), kt. ich potrestal ordálom; manžel mohol vystaviť manželke tzv. prepúšťací list, čím deklaroval neveru manželky a svoju vôľu rozviesť sa s ňou

5/ Staroegyptské majetkové právo

Majetkové právo – vlastnícke právo
- spočiatku vlastníctvo nehnuteľností (pôdy) vlastnil štát (palácové a chrámové vlastníctvo, ako centrá hospodárskeho a náboženského života. Pôdu dávali do prenájmu obyvateľstva, kt. platili prenájom – napr. časť úrody, od vlády Ptolemaiovcov – peniaze
- súkromné vlastníctvo pôdy – obmedzovalo sa na stavebné pozemky a záhrady, resp. na pôdu darovanú panovníkom
- inštitút „ilka“ – prepožičanie pôdy, najmä úradníkom spätým s úradom, palácom
- v súkromnom vlastníctve boli iba veci osobného užívania a domy
- dochádza k prevodu vlastníctva – darovaním, dedením, kúpou – kedy sa spisovala zmluva o prevode, ktorú vyhotovoval pisár a musela obsahovať dátum, miesto, pečať pisára a bola vyhotovená v 3 exemplároch, kde každá strana obdržala jeden a jeden išiel do kráľovského archívu, ktoré sa po roku preverovali, či nedošlo k zmene vlastníctva
- vlastníctvo hnuteľných a nehnuteľných vecí a otrokov bolo obmedzené
- služobnosti - právo užívať zavodňovacie kanály
Záväzkové právo
- poznali rôzne druhy kontraktov – napr. zmluva o preprave, dielo, nájomne

3/ Majetkové právo starovekej Mezopotánie

Vlastníckom všetkej pôdy bol formálne panovník a dával ju do držby obyvateľom .
Vlastnícke právo rozdelené
- Chrámové – vlastník hnuteľného aj nehnuteľného majetku, stredisko náboženského a politického života; mal svoje hospodárstvo, skupoval a predával pôdu, obrábal alebo prenajímal roľníkom
- Palácové – inštitút ilku – užívacie právo individuálne určené k presne vymedzeným hospodárskym majetkom paláca, ak panovník udelil výmeru pôdy veliteľom vojsk alebo úradníkom;
- súkromné vlastníctvo – najmä hnuteľné veci, slabý rozvoj súkromného vlastníctva pôdy – zachováva sa pozemková občina; rodinný majetok = spravuje ho muž má dispozičné právo s rodinným majetkom;
Kúpne zmluvy sa uzatvárajú písomne, v prítomnosti pisára a troch svedkov; v 2. stor. sa začala rozvíjať pôžička – spočiatku bezúročná, neskôr úročená
Obchod – najskôr to bola naturálna výmena, neskôr sa platilo v striebre

4/ Právo osôb, manželské a dedičské právo starovekého Egypta

Osobné právo
rozdelenie obyvateľstva
o dediční kráľovskí hodnostári – úradníci, kňazi, vojenskí velitelia
o slobodné obyvateľstvo – venovalo sa obchodu, poľnohospodárstvu, remeslám
o neslobodné obyvateľstvo – otroci
Manželské a rodinné právo
- obyvateľstvo bolo podriadené panovníkovi
- slobodné obyvateľstvo mohlo uzatvárať monogamné manželstvo (polygamia bola zakázaná; aj medzi priamymi príbuznými bolo zakázané manželstvo, iba vládnuca dynastia mohla uzatvárať manželstvá v priamej línii)
- sobáš bolo súkromnoprávnym aktom – nebola potreba prítomnosti verejného orgánu (štátu, cirkvi) – k manželstvu dochádza priamo v dome manžela ubytovaním nevesty; súhlas otca nevesty
- dôležitú úlohu tvorilo finančné postavenie muža pre manželstvo
- do manželstva vstupovali na základe slobodnej vôle

2/ Dedičské právo starovekej Mezopotánie

Chamurappiho zákonník:
- nadradené postavenie muža – dedia len synovia- primogenitúra –dedí najstarší syn
- dcéry dedili nepriamo t.j. získavali veno, čo bolo menej ako podiel zabezpečil ho brat, ktorý dedil
- ak otec nemal syna potom dedil najbližší najstarší mužský príbuzný
- Vydedenie – inštitút vylúčenia dedičov
- úplne vylúčiť dediča bolo možne len súd. Rozhodnutím na základe dôvodov vydedenia
- Do ded. Podielov sa nepočítali dary a právo umožňovala otcovi rodiny pred smrťou rozdeliť dedičstvo v prospech synov a to s klauzulou neodvolateľnosti.

Ur Nammov zákonník
- dedičské právo synov – inštitút primogenitúry a má najväčší podiel na dedičstve – dvojnásobný podiel v porovnaní s ostatnými bratmi. Ostatní synovia rovný podiel, dcéry iba veno.
- dedičské právo nemanželských detí – len vtedy ak muž nemal dieťa z riadneho manželstva, z dôvodu neplodnosti manželky

- b/ mohla vykonávať ...

- b/ mohla vykonávať niektoré povolania
- c/ požiadať o rozvod mohol len muž
- muž má nadradené postavenie aj vo vzťahu k deťom –právo otca nad životom a smrťou, otcovská moc nad deťmi
- manžel rozvedenej manželke musel prispievať na živobytie, ošatenie, starať sa o chorú
- Manželstvo vzniká na základe zmluvy + dohoda o vene ktoré prinášala nevesta
- vzniká príchodom nevesty do ženíchovho domu
- žena získava plnoprávne postavenie až materstvom
- ak bola žena márnotratná mohol ju muž zapudiť bez náhrady alebo si ju nechať ako otrokyňu

Ur Nammov zákonník:
- rodina je monogamná, naradené postavenie muža nad ženou
- rozvod možný len za predpokladu verejnej moci – potrebný súhlas úradu
- Dôvody rozvodu: neplnenie manželských povinností, cudzoložstvo manželky, márnotratnosť
- žena materstvom získala procesnú spôsobilosť pred súdom, úradmi

23/ Vývoj vzťahu súkromného a verejného práva v 20 st.

- súkromné a verejné právo oddelené
- Súkromné právo – princíp voľných zmlúv a štát zasahuje v minimálnej miere
- Vznik veľkých kodifikácií súkromného práva začína už v 19. storočí
- Občianske kódexy/zákonníky – upravovali komplexne celé súkromné právo
- Občianske zákonníky sa delia do skupín:
- Prvej generácie – Napoleonov Občiansky zákonník 1804, Rakúsky občiansky zákonník 1811
- Druhej generácie – Nemecký občiansky zákonník 1896
- v 20 storočí vznik mnohých čiastkových úprav a veľkých kodifikácií
- vznik nových právnych odvetví - rodinné právo, vecné právo, finančné právo, daňové právo...
- Verejné právo – statická časť právneho systému štátu – ústavy sa menia pomerne málo a niektoré demokratické obsahujú ustanovenia základných práv a slobôd, v pracovnom práve sociálne úpravy; v totalitných systémoch nemohlo byť právo nezávislé a absentovalo 3-delenie moci, dominuje exekutíva, popieranie ZLP, vyhladzovanie protivníkov režimu.

- Súkromné právo – ...

- Súkromné právo – dynamická časť právneho systému – úpravy sú časté, vychádzajú z potrieb spoločnosti, ktoré sa často menia, prijímajú sa nové zákony a menia sa staré
- zosúlaďujú sa právne systémy – normy súkromné práva nesmú odporovať normám verejného práva



II.

1/ Manželské a rodinné právo starovekej Mezopotánie

Chamurappiho zákonník:
- rodina je monogamná, naradené postavenie muža nad ženou
- ale žena je právoplatným členom spoločnosti môže vykonávať určité povolania krčmársku činnosť, obchodnú
- A/ dispozície s nehnuteľným majetkom a PU pred úradmi len v zastúpení muža

22/ Nemecký obchodný zákonník HGB – charakteristika

Bol prijatý v r. 1897 a účinný od 1.1.900 zároveň s občianskym zákonníkom., a je len jeho doplnením – obsahuje úpravu osobitných obchodných inštitúcií a osobitné pravidlá pre obchodníkov. Dualizmus v súkromnom práve: generálny zákonník – občiansky zákonník a špeciálny zákonník – obchodný zákonník. Okrem obchodného zákonníka vzťahy obchodníkov boli upravené aj obyčajou a zvykmi.

Upravoval obchodno-právne vzťahy a má 4 knihy :
1/ kniha - Úvodné ustanovenia, ustanovenia o obchodníkoch a obchodnom registri, o obchodných zamestnancoch; definuje : obchodníka – fyzická osoba, venujúca sa obchodnej činnosti, povinnosti :
a/ povinná registrácia v OR
b/ povinnosť viesť účtovné knihy
2/ kniha - obchodné spoločnosti - ich vznik t.j. že vznikajú na základe spoločenskej zmluvy, nevyžaduje sa písomná forma - a pozná: obchodné spoločnosti; verejné obchodné spoločnosti; komnaditné spoločnosti, akciové spoločnosti = táto na svoj vznik už potrebuje súhlas štátu, vzniknúť môže len na základe písomnej spoločenskej zmluvy, formou notárskej zápisnice a je to upravené osobitným zákonom z r. 1872
3/ kniha – hovorí o obchodných zmluvách
4/ kniha - o námornom obchode

4. kniha - pravidlá súdneho ...

4. kniha - pravidlá súdneho konania v obchodnom súdnom konaní; vznikli obchodné súdy, členmi týchto obchodných súdov boli laici – obchodníci, ako členovia jednotlivých obchodných spoločností

20/ Všeobecný občiansky zákonník rakúsky (ABGB) charakteristika
netreba

21/ Nemecký občiansky zákonník (BGB) charakteristika

BGB – schválený v r. 1896 platný od 1.1.1897 - účinnosť upravená osobitnou klauzulou (účinnosť od roku 1900)
- bol potrebný pre rozvoj kapitalistických výrobných vzťahov
- Bol rozsiahly mal 2300 §-ov
- „kaučukové normy“ – sudca si mohol podľa uváženia vysvetliť obsah §.ov, teda spôsob rôzneho výkladu nepresného definovania dôležitých ustanovení
- bol to zákonník spísaný v záujme buržoázie

- formálna rovnosť pred zákonom – ...

- formálna rovnosť pred zákonom – hlavne pri úprave pracovnej zmluvy – dohoda medzi zamestnancom a zamestnávateľom; z hrubého porušenia pracovnej zmluvy mohol zamestnávateľ vypovedať zmluvu; hrubé porušenie však nebolo definované
- zakázaná sudcovská tvorba zákona a tiež zakázaná retroaktivita
- pri pracovnej zmluve sa záujmy buržoázie prejavujú- súd prihliada na záujem zamestnávateľa

má 5 kníh :
1/ všeobecná časť – osoby FO a PO, právne úkony, lehoty, vykonávanie a zabezpečenie práv – platnosť a účinnosť zákona
2/ záväzkové právo - obsah zmlúv
3/ vecné právo – držba, vlastníctvo a i.
4/ rodinné právo
5/ dedičské právo

- 1. kniha – ...

- 1. kniha – upravuje manželské právo, rodinné právo a právne postavenie osôb, právnu subjektivitu priznáva len FO, PO nie sú upravené
- 2. kniha - úprava vecného práva na zásade slobody vlastníctva
- 3. kniha - rôzne spôsoby nadobudnutia vlastníctva (najmä záväzkové a dedičské právo)

Dôležité znaky:
- priznáva právnu subjektivitu len právnickým osobám
- a 1x je tu spomenutá pôsobnosť zákona – teritoriálna (pre celé územie Francúzka)
- snaha o unifikáciu práva
- zákaz retroaktivity
- zákaz tvorby sudcovského práva

19/ Obchodný zákonník Francúzka (Code de comerce)-charakteristika

Prijatý v roku 1807 a vychádzal z ordonancií týkajúcich sa obchodu z roku 1673. Upravoval iba vzájomné vzťahy medzi obchodníkmi a obchodovanie na území francúzska neupravoval .

Všeobecné úpravy – ...

Všeobecné úpravy – právna subjektivita, retroaktivita – neboli upravené, pretože ich upravoval občiansky zákonník. Dualizmus – občiansky poriadok vystupuje ako všeobecný zákon (pre občianske aj obchodné záležitosti) a obchodný zákonník vystupuje ako špeciálny zákonník, ktorý upravuje špecifické pomery medzi obchodníkmi – ak nie sú špeciálne ustanovenia potom sa používa občiansky zákonník. Bol podkladom pre Nemecký právny poriadok, prebral ho Švajčiarsky a Poľský zákonník. Nikdy nedosiahol taký význam ako občiansky zákonní.

Skladá sa zo 4 kníh:
1. kniha – definuje postavenie obchodníka, obchodné spoločnosti, ktoré už boli PO (komanditné spoločnosti, VOS, a.s.) - upravené kurzy, burzové obchody, zmenky, kúpna zmluva a sprostredkovatelia
2. kniha – upravuje námorný obchod – nájom obchodnej lode, zodpovednosť prepravcu za prepravovaný tovar a obsahuje súdny predaj lode; vychádza z predchádzajúcej ordonancie z roku 1601, ktorá upravovala námorný obchod
3. kniha - ustanovenia insolventnosti – bankrot, úpadok obchodníka – stav, v ktorom obchodník nebol schopný plniť svoje záväzky a v ktorom obchodník zastavil všetky svoje platby; Napoleon veľmi prísne sankcionoval bankrot zavinený hrubou nedbanlivosťou alebo podvodom úpadcu

Mal potvrdiť víťazstvo buržoázie ...

Mal potvrdiť víťazstvo buržoázie nad feudalizmom a zriadiť princíp “neobmedzeného vlastníctva“ proti útokom zo strany feudálov a proletariátu, chráni buržoáziu. Odstránenie feudálneho partikularizmu a utvorenie jednotného občianske práva pre celé Francúzsko.

Občiansky zákonník potvrdil zásady:
- posvätnosť súkromného vlastníctva – právna ochrana majetku buržoázie, slobodná dispozícia s majetkom a z jeho užívania každého vylúčiť
- formálnu rovnosť pred zákonom (kapitalista mal aj tak väčšiu ekonomickú moc ako proletár)
- zmluvnú slobodu (slobodný obchod podnikanie - rozvoj kapitalistických vzťahov)
Skladá sa z úvodu a 3 kníh:
- Úvodný článok = spôsob uverejnenia, platnosť a účinnosť, použitie zákona; obsahuje klauzulu o vykonateľnosti na celom území Francúzska a sú záväzné pre všetkých obyvateľov Francúzska; každý sudca mal prijať každý prípad – nemohol odmietnuť rozhodovať prípad; zakazuje sudcovskú tvorbu zákona – prameňmi práva nemôžu byť súdne rozhodnutia ale iba zákon; upravuje tzv. občiansku smrť – pozbavenie osoby spôsobilosti na právne úkony a pozbavenie osoby slobody, účasti na občianskych právach

9/ z územia Pruska z roku 1794 sa ...

9/ z územia Pruska z roku 1794 sa zachoval Pruský zemský zákon, Pruské zemské práva = má obrovský rozsah paragrafov. Zámerom zákonodarcu bolo upraviť zákony na území Pruska. Upravoval aj verejné právo.
10/ Západná časť franskej ríše – Francúzsko – Napoleonov občiansky zákonník Code Civile – upravoval súkromné právo už v novodobom ponímaní bez charakteristických znakov feudálneho práva
11/ z územia Nemecka – 1896, 1900 – Nemecký občiansky zákonník

17/ Všeobecné pruské zemské právo (1794) pôsobnosť a základné znaky

Po revízii všeobecného zákona pre Pruské štáty bolo vydané Všeobecné Pruské zemské právo
- prvá väčšia snaha o kodifikáciu súkromného práva na území Pruska
- bol značne rozsiahly – viac ako 19.000 paragrafov
- obsahov procesné a hmotnoprávne predpisy platné na území Pruska
- skladal sa z troch časti:
- úvod – všeobecné zásady práva a platnosť a účinnosť dokumentu
- tzv. 1. kniha – úprava osobných práv, večné práva, úprava záložného práva, úschova, držba, vlastnícke právo výhradné a míľové právo

- tzv. 2 kniha - ...

- tzv. 2 kniha – úprava rodinného práva, manželstva, právneho vzťahu medzi rodičmi a deťmi, úprava právneho postavenia sedliackeho stavu, úprava právneho postavenia mestského stavu a právne postavenie šľachtického stavu, úprava trestného práva
- obsahoval zásadu rovnosti pred zákonom – rovnosť všetkých občanov pred zákonov v úvode, no v ďalších častiach bola silne negovaná a bol potvrdený stavovský princíp – šľachtický, mestský a sedliacky stav - hovorí o nemožnosti prestúpenia z jedného stavu do druhého
- mal všeobecnú záväznosť – všetky zemské zákony mali platiť pre všetkých občanov lex generalis a boli nadradené nariadeniam zemepána a k názorom právnej vedy

18/ Code Civil des Francais – prijatie a charakteristika

Ide o porevolučný zákonník – pokyny na jeho kodifikáciu vydal Napoleon od r. 1801-1804 – v období konzulátu, kedy tvoril komisiu na jeho vypracovanie. Bol základným dokumentom pre ďalšie obdobné úpravy. Silne ovplyvnený rímskym právom, čo sa prejavilo v úprave vlastníckeho, vecného, rodinného a záväzkového práva. Obsahuje feudálne prvky, a to najmä v rodinnom práve.

7/ Švábske zrkadlo – volá sa aj cisárska kniha zemského a lénneho práva

- chce spísať ríšske právo nielen obyčaje určitej oblasti
- čerpá z rímskeho a kanonického práva, fanských kapitulárií
- zostavené podľa vzoru Saského zrkadla
- podľa neho bolo zostavené Nemecké zrkadlo
- autor anonymný františkánsky mních
- chce spísať ríšske právo nielen obyčaje určitej oblasť
- čerpá z rímskeho a kanonického práva, fanských kapitulárií
- uznáva nadvládu duchovnej moci nad svetskou - prvenstvo pápeža
- upravuje právne postavenie cisára, právomoci krajinských orgánov, mestské právo
8/ 1794 - Všeobecné krajinské (zemské) právo ALR –široko koncipovaný zákonník obsahuje občianske, štátne, správne aj trestné právo.
- upevňuje feudálne prvky- privilégiá šľachty , nevoľnícke pomery
- ale aj obsahuje úpravy zodpovedajúce buržoáznym pomerom –vecné právo
- Zakotvuje samovládu kráľa a policajný režim –obmedzuje osobnú slobodu a súkromný život.

16/ Pramene súkromného práva v Nemecku od 9-do konca 18/ st

Pre právo feudálneho Nemecka bol charakteristický partikulatizmus - každá skupina obyvateľov má svoje práva –lénne, dvorské, mestské, služobné a sú v prameňoch:

1/ Obyčajové právo
2/ rozhodnutia súdov – sudcovské právo
3/ cisárske konštitúcie - najznámejšie Constitutio Criminalis Carolina (hrdelný trestný poriadok)
4/ Privilégiá – určitú skupinu, majestáty – vydávané panovníkmi, edikty , patenty, pragmatická sankcia,
5/ Právne knihy – súkromné zbierky, ktoré vznikli v čase feudalizmu, v období právneho partikularizmu.
Upravovali lénne právo a právo mestské. Autori boli väčšinou anonymní, ktorí čerpali z rímskeho práva, z kanonického práva, obyčajového práva a zo súdnej praxe. Chýbalo tu štátne donútenie a štátna sankcia a tvorili základ Nemeckého práva: najznámejšie:
- v 13. stor. spísanie súkromných zbierok obyčajového práva – krajinské, zemské, mestské, lénne právo - ovplyvnené rímskym a kánonickým právom a súdnou praxou; autori boli právnici – sudcovia, súdny úradníci, ktorí boli vedení snahou o zjednotenie práva a zjednodušenie celého právneho systému

6/ Saské zrkadlo- Ejech von Ropkov –1230- úvod + výklady šľachtického a lenného práva

- zborník obyčajového práva
- obmedzenie cisárskej moci
- upravuje vzťahy medzi feudálmi
- odmieta recepciu kanonického práva
- prednosť svetskej moci pred duchovnou - prvenstvo cisára pred pápežom
- chýbala v ňom štátna sankcia
- venuje sa lénnym vzťahom - vzťahom medzi vazalom a seniorom
- obmedzenie cisárskej moci
- upravuje vzťahy medzi feudálmi
- vymedzuje presne vplyv svetských a duchovných feudálov
- upravuje inštitút nevoľníctva a ich právne postavenie
- používalo sa aj v 19 . stor. ako prameň práva v Durínsku, kde boli podľa neho upravené susedské práva

- Západná časť franskej ríše – ...

- Západná časť franskej ríše – Francúzsko – Napoleonov občiansky zákonník Code Civile – upravoval súkromné právo už v novodobom ponímaní bez charakteristických znakov feudálneho práva

Existencia niekoľkých osobitných skupín práv
- lénne právo – právo platné pre feudálov
- mestské právo – platné v mestách a pre mešťanov- základnými prameňmi boli tzv. Mestské knihy
- dvorské právo – platné pre poddaných Nemecka
- služobné právo – platilo pre nevoľníkov

Vznik veľkých kodifikácií v Prusku Pruský zemský zákon, v Rakúsku, Francúzsku – Code Civil Obchodný zákonník, v Nemecku – Nemecký občiansky zákonník

15/ Dôsledky recepcie rímskeho súkromného práva na právny poriadok v strednej Europe

Spočiatku dominatné postavenie právnej obyčaje
- nerozlišovalo sa medzi súkromným a verejným právom normy splývali
- obsahová jednoduchosť.
Obdobie feudalizmu - právny partikularizmus a rímske právo napomáhalo unifikácii a systematizácií práva. Táto vyhovuje hlavne panovníkovi - ako prostriedok zjednotenia krajiny po svoju moc; feudálom - majú v ňom normy ktoré umožňujú vykorisťovať poddaných a mešťanom – odstránenie nejednotnosti úprav týkajúcich sa obchodu, ktoré prekážajú rozvoju obchodu. Koncom 17 st. bolo rímske právo recipované ako celok aj keď sa súčasne používalo domáce právo, aj keď celoríšskych úprav bolo málo.

Vývoj bol špecifický pre každé územie
- Východná časť franskej ríše (neskôr Nemecko) – významné právne knihy, ktoré ovplyvnili vývoj práva = Saské, Švábske zrkadlo
- z územia Pruska z roku 1794 sa zachoval Pruský zemský zákon, Pruské zemské práva = má obrovský rozsah paragrafov. Zámerom zákonodarcu bolo upraviť zákony na území Pruska. Upravoval aj verejné právo.

- V staroorientálnych štátoch bol ...

- V staroorientálnych štátoch bol slabý rozvoj súkromné práva. Pôda patrila štátu – panovníkovi. Prídel pôdy bol určený pre jednotlivé rody – bol dočasný, nemohol byť predmetom dedičstva. Pravidelen sa uskutočňovalo prerozdeľovanie pôdy /Babylon, Egypt, Palestína/. Neskôr panovník udeľoval prostredníctvom darovacej zmluvy pôdu svojim najvýznamnejším veliteľom, úradníkom – pôda sa dostáva do ich osobného vlastníctva. Otroci neboli spôsobilý na právne úkony, mohli mať svoju rodinu a menší majetok.
- Prvé delenie práva bolo zakotvené v Zákone 12 tabúl – rímske právo bolo delená na právo verejné a súkromné. Inštitúty súkromného práva vyvíjali aj v predštátnych útvaroch. Rímsky právnik Ulpianus prvýkrát v 3. stor. definoval súkromné právo – právo, ktoré sa týka postavenia jednotlivca. Subkekty majú rovnoprávne, rovnocenné postavenie, n a rozdiel od verejného práva, kde štát má vždy nadradené postavenie.
- Súkromné právo ďalej rozvíjali Glosátori – ich činnosťou dochádza k recepcii rímskeho práva. V polovici 13. stor. podrobnejšie rozpracovali jednotlivé inštitúty z Corpus Iuris Civilis.
- Činnosť postglosátorov – venovali sa recepcii rímskeho práva – ďalej rozvíjali rímske právo, analyzovali právne predpisy.
- Škola komentátorov – ich zásluhou s začalo aplikovať všeobecné právo.

13/ Vzťah starogermánskeho, germánskeho a rímskeho práva v 5 - 17 st.

- od počiatku vzniku germánskej ríše silný vplyv rímskeho práva
- obdobie stavovskej monarchie
- germánske a rímske zákonníky – 5 stor. vznik zákonníkov – spisovali sa na územiach bývalej Západogermánskej ríše
- ovplyvnené rímskym právom
- určené pre rímske obyvateľstvo alebo germánske – najvýznamnejšie Vizigótske zákony, Zákon franské
- od 13. stor. začiatok recepcie rímskeho práva a veľký vplyv kánonického práva
- 17 – 18 storočie dochádza k recepcii rímskeho práva ako celku, čo sa neskôr prejavilo v Nemeckom občianskom zákonníku (19. stor.)

14/ Priebeh charakter a výsledok recepcie rímskeho práva vo Svätej ríší Rímskej národa nemeckého

- obdobie stavovskej monarchie
- germánske a rímske zákonníky – 5 stor. vznik zákonníkov – spisovali sa na územiach bývalej Západogermánskej ríše
- ovplyvnené rímskym právom
- určené pre rímske obyvateľstvo alebo germánske – najvýznamnejšie Vizigótske zákony, Zákon franské
- od 13. stor. začiatok recepcie rímskeho práva a veľký vplyv kánonického práva
- 17 – 18 storočie dochádza k recepcii rímskeho práva ako celku, čo sa neskôr prejavilo v Nemeckom občianskom zákonníku (19. stor.)

Saské zrkadlo-

Saské zrkadlo- autor Erich von Repkoven, vytvorená na zač. 13. stor.
- vychádza najmä z obyčajového práva východných Sasov, autor odmietal recepciu rímskeho a kánonického práva
- kniha bola rozdelená: úvodná časť – písaná rýmom; druhá časť: výklad o zemskom/krajinskom a lénnom práve
- obsahuje presne vymedzené kompetencie cirkevných inštitúcií (duchovnej a svetskej moci) - prednosť svetskej moci pred duchovnou - prvenstvo cisára pred pápežom
- chýbala v ňom štátna sankcia
- venuje sa lénnym vzťahom - vzťahom medzi vazalom a seniorom
- obmedzenie cisárskej moci
- upravuje vzťahy medzi feudálmi
- vymedzuje presne vplyv svetských a duchovných feudálov
- upravuje inštitút nevoľníctva a ich právne postavenie
- používalo sa aj v 19 . stor. ako prameň práva v Durínsku, kde boli podľa neho upravené susedské práva

Švábske zrkadlo -

Švábske zrkadlo - cisárska kniha zemského a lénneho práva; vznikol koncom 13. stor.
- zostavené podľa vzoru Saského zrkadla
- podľa neho bolo zostavené Nemecké zrkadlo
- autor anonymný františkánsky mních
- chce spísať ríšske právo nielen obyčaje určitej oblasť
- čerpá z rímskeho a kanonického práva, fanských kapitulárií
- uznáva nadvládu duchovnej moci nad svetskou - prvenstvo pápeža
- upravuje právne postavenie cisára, právomoci krajinských orgánov, mestské právo

Pruský zemský zákonník – koncom 19. stor v Prusku – zámerom bolo upraviť celý právny poriadok na území Pruska, verejné aj súkromné právo

Za vlastníka sa považovala osoba ktorá vec ovládala, používala, teda mala vo vzťahu najbližšie podľa rímskeho práva v „držbe“ – gewere užívať ho a brať z neho úžitky.
Veci sa delili na

Odvetvia práva:

- vecné právo –inštitúcia vlastníctva málo rozvinutá za vlastníka sa považoval kto vec užíval tento vzťah sa volal GEWERE, orná pôda = dedičné prídely ostatné nehnuteľnosti mohli byť predmetom súkromného vlastníctva
- rodinné právo- veľká rodina s neobmedzenou mocou hlavy rodiny nad manželkou deťmi ako v Ríme, hlava rodiny ručí aj za spôsobené škody, proti tomu bojuje cirkev aj štát (bolo málo odúmrtí –majetok) deti manželské aj nemanželské rovnocenné
- dedičské – pôvodne nemalo uplatnenie – gewere, až jej rozpadom malo význam spočiatku zo zákona (dedili iba synovia, ak neboli – občina) neskôr zo závetu

Code Civile – 1804 – Napoleonov občiansky zákonník – novodobé ponímanie bez znakov feudalizmu

12/ Ustanovenie a vývoj súkromnoho práva v stredoveku – charakteristika

- súkromné právo – pojem zavedený až v Rímskej ríši

- alebo boli pripojené k zákonom ...

- alebo boli pripojené k zákonom ako doplnky, novely – týkali sa hospodárskych inštitúcií
- alebo ako samostatne koncipované kráľovské zákony – administratívne právo, finančné právo, rodinné právo, procesné právo
- kráľovské inštrukcie – pre kráľovských vyslancov, poslom, kontrolórom
Boli prameňmi franského práva; neboli komplexne kodifikované

11/ Kodifikácie nemeckého feudálneho práva- charakteristika súkromno-právnych aspektov

Svätá rímska ríša nadväzuje na franskú právnu tradíciu –základom sú germánske právne obyčaje
- právny partikularizmus – pre každú skupinu obyvateľov iné právo:
- feudáli –lénne
- mestskí obyvatelia –mestské
- poddaní – dvorské
- nevoľníci – služobné
+ recepcia rímskeho práva začala v 13. a končí v 17. storočí, keď bolo recipované ako celok.

Vznikol ako „dohoda medzi panovníkom ...

Vznikol ako „dohoda medzi panovníkom a ľudom“ má niektoré demoraktické rysy.
Išlo o zborník súdnych obyčají salských frankov, odráža aj dávnejšie pomery, k pôvodnému textu boli dopisované dodatky takže vlastne poukazuje aj na ďalší vývoj spoločnosti.
Upravoval trestné právo, procesné právo, postavenie slobodného obyvateľstva, rodinné právo – uzatváranie manželstva, právne vzťahy medzi manželmi a dedičské právo

10/ Kapitulárie vo Franskej ríši

Boli to normatívne akty kráľov, kráľ mal nariaďovaciu právomoc a v rámci nej po prerokovaní s kráľovskou radou vydával najskôr edikty, dekréty, predpisy a za Karlovcov sa zaužíval názov kapitulárie.
Vydávali ich franskí králi najmä Karol Veľký boli to nariadenia panovníkov, ktoré upravovali
- cirkevné záležitosti
- svetské záležitosti
- zmiešané kapituárie

- dedičské právo:

- dedičské právo: ustanovenie o slobodno majetku – úprava dedenia zo zákona; upravuje prípady ak poručiteľ nemal potomkov – ak nebolo potomkov dedili rodičia, ak tých nebolo tak bratia a sestra a ak ani tých nebolo dedili sestry otca alebo sestry matky, ak ani tých nebolo tak ďalší príbuzní
- bolo možné sa zrieknuť príbuzenstva – vyhlásením pred súdom; zrieknutie bolo konečné – zriekol sa pomoci, dedičstva... od príbuzných

Lex Burgundiosa – územie Burgundského kráľovstva; vychádza z obyčajového práva a bol doplnený kráľovskou legislatívou; neskôr bol tento zákonník ovplyvňovaný rímskym aj kánonickým právom.

9/ Lex Salica z r. 508-511 charakteristika

Ide o kodifikáciu na území Franskej ríše za vlády kráľa Chodovika –právo salských frankov.
Nie sú v ňom vplyvy rímskeho práva ani kresťanstva.
Zjednotil trestné právo, súdny poriadok dedičské právo .

Najvyznamnejšie kodifikácie:

Codex Euricianus – ovplyvnený normami rímskeho práva; koncom 6. stor. bol revidovaný a členený ako rímske zákonníky:
- rozdelil obyvateľstvo na slobodných obyvateľov – spôsobilí na právne úkony a mali právnu subjektivitu a otrokov – bez právnej subjektivity, boli považovaní za vec
- záväzkové právo: upravoval pôžičku a vypožičanie (ťažných zvierat)
- vecné právo – patrimoniálny štát = majiteľ a vlastník pôdy je panovník, ktorý túto pôdu dáva do užívania za poplatok; užívanie bolo nescudziteľné; ak sa plnenie zanedbalo, mohol panovník túto pôdu odobrať, čo bolo konečné; užívanie pôdy nebolo dedičné = položili sa základy benefícia (držba podmienená výkonom určitých služieb, najmä vojenskej v prospech kráľa; spočiatku sa poskytovalo na určitý čas neskôr doživotne a napokon dedične čo sa zmenilo v léno – počiatky lénnych vzťahov); 2/3 pôdy užívali góti a 1/3 pôdy zostala pôvodnému rímskemu obyvateľstvu
- ochrana osobných práv – osobitný inštitút ochrany ešte nenarodeného dieťaťa (nascitura)
- prostredníctvom tohto zákona vydal kráľ nariadenie, že sudcom sa zakazuje prejednávať záležitosti, ktoré nie sú upravené zákonom; ak by sa vyskytli prípady, ktoré zákon neupravuje, je oprávnený rozhodnúť panovník a rozhodnutie má silu zákona
- dedičské právo
- trestné právo
- vymedzenie lehôt premlčania 50 rokov – otrok na úteku, nevymáhaný prídel pôdy, trestali sa potraty

Leges Romana Burgundionum

Leges Romana Burgundionum – (Burgundské zákony) mali celoteritriálnu platnosť pre celé územie ríše a všetkých obyvateľov čo bolo významné pretože vtedy platila personalita práva – každý mal práva podľa statusu – iné cirkev, iné mešťania, domáci obyvatelia, Rimania)-išlo o ustanovenia z rímskeho práva z jurisprudencie aj zo spisov poklasických právnikov

8/ Leges barbarorum v germánskych štátoch

Franská riša vznikla po rozpade prvotnoposlpolnej spoločnosti , teda boli tu prežitky z nej – obyčajové právo + normatívne akty kráľov.
Vznikajú prvé kodifikácie práva napr. Leges barbarorum t.j. zápisy národného práva významných germánskych kmeňov –detailne upravovali spoločenské vzťahy kmeňov a rodovej pospolitosti

Lex Salica – (sálska pravda) zborník súdnych obyčají sálskych frankov, vytvorený koncom 5. stor.
- nebol ovplyvnený ani rímskym ani kánonickým právom
- zjednotil trestné právo, súdny poriadok a dedičské právo
- vznikol ako „dohoda medzi panovníkom a ľudom“ – má niektoré demokratické rysy
- upravoval právne postavenie rimanov - slobodný obyvateľ, slobodný držiteľ majetku, ako poplatník

Rodinné právo:

• monogamná rodina
• vyskytovali sa však aj skupinové manželstvá – ak bolo manželstvo bezdetné, mohol si muž pribrať ďalšiu ženu; alebo manželstvo dvoch a viacerých bratov s jednou ženou, motivované zachovaním spoločného nehnuteľného majetku
• nadradené postavenie muža nad ostatnými členmi rodiny – mal právo trestať, a zodpovedal za všetkých členov svojej rodiny


6/ Pramene súkromného práva v germánskych štátoch (barbarských ríš)

Barbarské štátny sa z väčšej časti nachádzali na rímskom území, čo ovplyvnilo vývoj práva – dochádza ku kodifikácií. Všetky germánske štáty mali monarchistický základ, platil princíp personality práva (spoločný znak pre Leges Romanae Barbarorum a Leges Barbarorum) – každý slobodný človek sa spravoval podľa právneho systému, kde sa narodil spravoval sa pávom mesta ku ktorému patril - bez ohľadu na to či sa príslušný obyvateľ dopustil deliktu na území občiny alebo v cudzine, svoje právo si nosil so sebou.

Princíp personality bol neskôr

Princíp personality bol neskôr nahradený princípom teritoriálnym
právny poriadok sa delil, nakoľko aj obyvateľsvo pozostávalo z obyvateľov rímskeho a germánskeho pôvodu:
- leges barbarorum – germánske alebo barbarské, ktoré boli vytvorené pre germánske obyvateľstvo; zákonníky bez rímskych prvkov
- leles romanum barbarorum – pre rímske obyvateľstvo; zákonníky vznikli na rímskom území
Obyčajové právo bolo spísané do barbarských právd – Alemanská, Bavorská, Brugundská, Ripuárska, Saská.

7/ Leges Romane Barbarorum v germánskych štátoch

Obyčajové právo barbarských národov bolo spísané v 5-6 st. do tzv barbarských právd – vizigótske zákonníky
-nadväzovali na rímske právo a tiež boli kodifikáciou obyčajového práva nových germánskych národov ktoré vznikali na území bývalej rímskej ríše na území dnešného. Francúzka a Nemecka
- používal sa princíp personality práva –človek sa riadi právom s ktorým sa narodil