Hledejte v chronologicky řazené databázi studijních materiálů (starší / novější příspěvky).

Podstatou devízového hospodárstva je ...

Podstatou devízového hospodárstva je teda vytvorenie relatívne autonómnej oblasti národného hospodárstva, v ktorej sa viac než inde prejavuje eminentný záujem štátu na zabezpečení si rozhodujúcej pozície pri nakladaní s hodnotami, ktoré sú predmetom takéhoto osobitného záujmu.

4.5.Pramene devízového práva v SR
Devízové právo treba preto vidieť v jeho objektívnych historických, spoločenských a geopolitických súvislostiach. Devízové obmedzenia prevažujú v právnych úpravách štátu s nekonsolidovanou ekonomikou, pasívnou zahraničnou platobnou bilanciou a často aj s absentujúcimi demokratickými črtami politického systému. Ak ide o štát s vysoko vyspelou ekonomikou, aktívnym zapojením do medzinárodnej deľby práce a demokratickým politickým systémom, ustanovuje v jeho devízovo-právnych predpisoch pôvodná ochranná funkcia a naopak sa prehlbujú funkcie regulatívna a stimulačná.

V nadväznosti na širšie ponímanie ...

V nadväznosti na širšie ponímanie pojmu devízového hospodárstva treba toto označiť aj ako metódu riadenia. Zásahy štátu možno kvalifikovať ako “hospodársky riadiace” alebo ako “administratívno- donucovacie”. Pod pojmom “hospodárske riadenie” spravidla rozumieme tie opatrenia, ktorými štát pôsobí na trhový mechanizmus, aby sa dosiahli určité hospodársko-politické ciele, ako napr. úplná zamestnanosť, cenová stabilita alebo vyrovnaná platobná bilancia. Poznávacím znamením priameho hospodárskeho riadenia je, že v určitej oblasti zbavuje trhový mechanizmus moci. Naproti tomu charakteristickou črtou nepriameho hospodárskeho riadenia je, že sa do trhového mechanizmu nezasahuje, naopak, určitý vývoj sa zo strany štátu podporuje. K nepriamym metódam hospodárskeho riadenia patrí diskontná a lombardná politika ceduľovej banky, hospodársko-právne opatrenia na oživenie konjunktúry, subvencie a clá. Priame aj nepriame riadenie hospodárstva môže byť globálne alebo čiastočné, podľa toho, či ovplyvňuje danú oblasť úplne alebo len čiastočne. Naproti tomu v prípade administratívno-donucovacieho modelu štát nasledujú svojimi zásahmi žiadne ďalekosiahle hospodársko-politické ciele. Prevažuje tu snaha chrániť spoločnosť a jej hospodárstvo pred možnými negatívnymi vplyvmi, ktoré však často nemajú svoj pôvod v celkovom hospodárskom vývoji.

Dôležitým hľadiskom, ktoré je ...

Dôležitým hľadiskom, ktoré je často prítomné pri zavedení devízového hospodárstva, resp. pri sprísnení už doteraz jestvujúceho, je tiež ochrana pred bezprostredne hroziacim krízovým vývojom. Najčastejšie sa tak deje z pohľadu stavu devízových rezerv a celkovej platobnej bilancie štátu. Podľa toho sa devízové hospodárstvo v jeho reštriktívnejšej podobe uvádza do života a po určitú dobu udržiava, ako príslušné inštitúcie získavajú schopnosť zabezpečiť vyrovnanú platobnú bilanciu. Existencia devízového hospodárstva má takto za cieľ minimalizovať únik zahraničných platobných prostriedkov a na druhej strane aj tuzemských platidiel. Takýto vývoj tlačí kurz tuzemskej meny proti zahraničnej mene a tým tendenčne, v protiklade s proklamovaným zámerom, podporuje snahy o presun záujmu k zahraničným platobným prostriedkom, pre ktoré sa takto stáva relatívne najistejším miestom zahraničie a zahraničné bankové inštitúcie.
Pôvodne bolo devízové hospodárstvo chápané iba ako prechodne opatrenie zavádzané najmä za účelom vyrovnania pasívnej zahraničnej platobnej bilancie. Až koncom 30. rokov sa zistilo, že devízové hospodárstvo už nemožno chápať ako krízové opatrenie, ale ako nový stavebný prvok národného hospodárstva. Je nesporné, že samotná existencia devízového hospodárstva v sebe skrýva potencionálnu možnosť jeho využitia ako reakcie štátu na protekcionistickú politiku zahraničia.

V takto prísnom ponímaní sa potom ...

V takto prísnom ponímaní sa potom nezriedka sústreďuje právo samostatného nakladania s uvedenými hodnotami na jednom mieste, ktorým býva najčastejšie ceduľová banka. Aby sa devízovému monopolu štátu prepožičala zodpovedajúca pôsobnosť, dochádza často aj k zabezpečeniu dôslednej kontroly zahraničného platobného a kapitálového styku prostredníctvom celého radu nástrojov, ako napr. ohlasovania a ponuková povinnosť a podrobenie určitých transakcií povoľovacej povinnosti. Možno sem rátať aj úradne stanovenie kurzu, pri ktorom možno nakupovať zahraničné platobné prostriedky.
O devízovom hospodárstve v širšom zmysle možno hovoriť všade tam, kde platby a úhrady viaže ceduľová banka na splnenie podmienok odvodu alebo ponuky zahraničných platobných prostriedkov. Podľa intenzity vplyvov na hospodárstvo by tu bolo možné hovoriť o devízovom hospodárstve viazanom, plánovitom, donucovacom alebo totálne plánovitom, resp. totálnom a čiastočnom, podľa intenzity a rozsahu zásahov štátu do hospodárskeho života.Pretože charakter takýchto zásahov a takéhoto vplyvu štátu nemôže byť náhodilý, sporadický ani živelný, nastupuje v takýchto prípadoch plánovanie devízových príjmov a najmä výdavkov, často v úzkej spojitosti s plánovaním v oblasti menového hospodárstva.

Platná právna úprava totiž neobsahuje ..

Platná právna úprava totiž neobsahuje legálnu pozíciu pojmu “devízové hospodárstvo” a ani v dostupnej literatúre nejestvuje jednotné chápanie tohto pojmu. Viaceré definície predkladajú užší alebo širší význam devízového hospodárstva v závislosti od intenzity štátnych zásahov do národného hospodárstva. Zhoda je už dlhšie v tom, že v užšom zmysle slova možno pod pojmom devízovým hospodárstvom rozumieť systém viac alebo menej rigoróznych zásahov do zahranično-obchodnej oblasti národného hospodárstva. Označuje sa tak súbor opatrení, ktoré právne znemožňujú získať zahraničné platobné prostriedky inak než prostredníctvom na to ustanovenej právnickej osoby, najčastejšie bankovej inštitúcie. Tento model sa v literatúre často označuje ako “devízovo donucovacie hospodárstvo”, pod ktorým sa rozumie osobitný obmedzený stav hospodárstva, pri ktorom presahujú jeho vlastné výsostné úlohy (vydáva nariadenia a rozličné zásahy adresované viac alebo menej širokému okruhu verejnosti a tak túto oblasť totálne ovláda). S úzkym chápaním pojmu sa spája aj určitá technika úpravy. Uvedené opatrenia slúžia na evidenciu stavu disponibilných zahraničných platobných prostriedkov, ich sústreďovanie a rozdeľovanie, a konečne aj na udržanie prijateľného kurzu tuzemskej meny. K týmto opatreniam sa zaratúva aj zriadenie zákonného monopolu štátu na tieto disponibilné zahraničné platobné prostriedky, ale často aj ďalšie hodnoty.

Etapa liberalizácie devízového práva ...

Etapa liberalizácie devízového práva priniesla odstránenie tejto nerovnováhy a subjekty už majú právne zakotvený celý rad opatrení. Samozrejme, že z charakteru devízových vzťahov vyplýva, že ich právna úprava bude vždy vyjadrovať v určitej miere prevahu verejného celospoločenského záujmu nad záujmami jednotlivca alebo skupín.
Oprávnenia a povinnosti subjektov každého právneho vzťahu sa viažu na určitý objekt, pre ktorý tieto subjekty vstupujú do právneho vzťahu. V devízovo právnych vzťahoch sú objektom týchto vzťahov predovšetkým zahraničné platobné prostriedky, ako aj ďalšie hodnoty, s ktorými možno nakladať iba po splnení zákonom predpísaných podmienok alebo na základe súhlasu príslušného orgánu.

4.4.Devízové hospodárstvo
Existencia devízového hospodárstva je jedným zo základných východísk, ak sa má bližšie objasniť niektorá stránka fungovania vonkajších ekonomických vzťahov v danom štáte. Vymedzenie pojmu devízového hospodárstva je preto osobitne významné. Tu treba poukázať na skutočnosť, že vedecko-právne vytváranie tohoto pojmu sa nekryje s pojmom, ktorý by bolo možné nájsť v platnej právnej úprave.

4.3.Základné prvky devízovo-právnych vzťahov

Právny vzťah vzniká na základe právnej normy, ak sú splnené hypotézou predpokladané a predvídané skutočnosti, tieto skutočnosti sú právnymi skutočnosťami. Subjekty právneho vzťahu sú nositeľmi právnych povinnosti a oprávnení, kde je prítomná aj ich právna záväznosť.
Devízovo právne vzťahy vznikajú, ak sa uskutoční predpoklad stanovený právnym predpisom. Právna skutočnosť, ktorá je predpokladom vzniku devízovo právnych vzťahov, nemusí závisieť na vôli subjektu tohto vzťahu (pre ďalší výklad používame pojem “subjekt” namiesto “účastník”, ktorý by mohol evokovať orientáciu na procesnoprávny aspekt). Ďalej môže byť aj výslednicou určitého správania sa osôb alebo uskutočnením devízovo právneho aktu.
Pre devízovo právne vzťahy je typická nerovnoprávnosť ich subjektov. Na jednej strane stojí štát, zastúpený oprávneným orgánom, vystupujúci vo vrchnostenskom postavení, na druhej strane fyzické alebo právnické osoby, vystupujúce v podriadenom postavení. Musia preto strpieť rozhodnutie štátu, aj keď by nebolo v súlade s ich záujmami, a musia sa tomuto vrchnostnému rozhodnutiu podriadiť. Orgán vybavený rozhodovacou devízovou právomocou, rozhoduje síce v súlade s ustanoveniami správneho poriadku, avšak možnosti uplatnenia opravných prostriedkov sú takmer vždy viac alebo menej obmedzené. Je tomu tak aj v prípade Slovenskej republiky.

Správny poriadok zabezpečuje zákonnosť ...

Správny poriadok zabezpečuje zákonnosť v štátnej správe úpravou konania, v ktorom sa rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach občanov a organizácií (§ 1 zákona č.71/1967 Zb. o správnom konaní). Povoľovací orgán pri uskutočňovaní devízovo povoľovacej právomoci však o takýchto právach nerozhoduje, preto devízové predpisy neobsahujú pozitívne ustanovenia, ktoré by záujmom účastníka devízovo povoľovacieho konania priznávali právnu ochranu. Devízové právo vyjadruje záujem štátu na fungovaní devízového hospodárstva a tento spoločenský záujem je rozhodujúcim kritériom pri rozhodovaní o žiadosti. Úvaha povoľujúceho orgánu o tom, či je povolenie v záujme devízového hospodárstva, nie je z hľadiska zákonnosti preskúmateľná. Odoprenie devízového povolenia nezakladá teda nárok na náhradu škody, pretože štát zodpovedá iba za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím.
Devízovo právne vzťahy musia zahrňovať tak oprávnenie na jednej strane, ako aj tomu zodpovedajúcu povinnosť na strane druhej. Optický dojem, že devízové právo stanovuje subjektom právnych vzťahov iba povinnosti, nie je objektívne správny a nemá všeobecnú platnosť, pretože stupeň reštrikcie môže byť v jednotlivých krajinách rôzny. Etapa existencie štátneho devízového monopolu sa skutočne vyznačovala takou devízovo-právnou konštrukciou, podľa ktorej pre fyzické osoby prakticky nejestvoval žiaden právny nárok na účasť pri nakladaní so zahraničnými platobnými prostriedkami.

V našich podmienkach by sme mohli určiť ...

V našich podmienkach by sme mohli určiť nasledovné vývojové štádia devízového práva podľa jednotlivých fáz a období:
1. fáza:
a) obdobie konštituovania devízového práva (1916 – 1919)
b) obdobie konsolidovania devízového práva (1920 – 1929)
c) obdobie stagnácie devízového práva v dôsledku celosvetovej hospodárskej krízy, následkov krízy a predvojnových pomerov (1930 – 1939)
d) obdobie vojnového devízového práva (1940 – 1949)
e) obdobie viazaného devízového hospodárstva (1946 – 1952)

2. fáza:
f) obdobie štátneho devízového monopolu (1953 – 1990)
3. fáza:
g) obdobie liberalizácie devízového práva (1991 – do súčasnosti).
Prvá fáza predstavuje vybudovanie a rozvíjanie devízového práva a jeho inštitútov na báze existencie súkromného vlastníctva výrobných prostriedkov, súkromných bánk, devízového trhu a mnohostranne orientovanej zahraničnej politickej a hospodárskej aktivity štátu. Určitou výnimkou je obdobie ad d) a tiež obdobie ad a), keď už vznikali zárodočné formy budúcej koncepcie devízového práva.

V druhej fáze charakterizovanej budovaním ...

V druhej fáze charakterizovanej budovaním základov socialistickej formy štátu a hospodárstva jednoznačne dominoval princíp štátneho devízového monopolu. V nadväznosti na štátnu monopolizáciu zahraničného obchodu zákonom č.118/1948 Zb. sa v r.1953 presadila sovietska koncepcia založená na výhradnom práve štátu uskutočňovať devízové operácie vo vzťahu k zahraničiu, sústreďovať v jeho rukách všetky zahraničné platobné prostriedky a rozhodovať o ich použití. Stalo sa tak zákonom č.107/1953 Zb. o devízovom hospodárstve.
Základom devízových operácií sa stal devízový plán ako súčasť štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva. Devízovo povoľovacie konanie dostalo tak nový význam a zmysel, pretože všetky devízové transakcie museli byť v súlade s devízovým plánom zostaveným osobitne pre obchodnú a osobitne pre neobchodnú sféru. Tento model spočíval v administratívno centralistickom chápaní úlohy devízového hospodárstva a jeho právnej úpravy. Zmeny uskutočnené v 70. rokoch znamenali iba nepatrný posun k ekonomickým nástrojom riadenia.
Tretia fáza predstavuje kvalitatívny aj kvantitatívny posun v chápaní úlohy devízového práva pri usmerňovaní makroekonomického vývoja v smere trhovej orientácie a uplatnenie nepriamych a značne obmedzených nástrojov riadenia devízového hospodárstva zo strany štátu. Zákon č.162/1989 Zb. (devízový zákon) a jeho vykonávacia vyhláška č.162/1989 Zb. boli však iba akýmsi predobrazom dnešného právneho stavu. Liberálny charakter platnej právnej úpravy, t.j. zákona č.528/1990 Zb. (devízový zákon), bol však zvýraznený až niektorými jeho novelami.

4.2.Charakteristika dovtedajšieho vývoja devízového práva

Devízové predpisy vznikli na určitom stupni vývoja štátu. V epoche priemyselného kapitalizmu sa so sústavou devízových obmedzení nestretávame, pretože za neexistencie devízového trhu by taký postup nebol možný. Až v čase existencie veľkých monopolov, ktorých záujmy štát hájil, smerovala ucelená sústava devízových obmedzení k dosiahnutiu vyrovnanej zahraničnej platobnej bilancie, event. sústredenia devízových zdrojov v rukách štátu. Až prvá svetová vojna s jej zničujúcimi následkami na ekonomiky a meny zainteresovaných krajín bola medzníkom, od ktorého možno uvažovať so vznikom devízového práva ako súčasti právneho poriadku prakticky každého štátu. Spoločným menovateľom prvých devízových predpisov z rokov 1916 – 1918, a devízových predpisov neskorších období, a to až do súčasností, je existencia celého radu obmedzení týkajúcich sa nakladania so zahraničnými platobnými prostriedkami a menovými kovmi, event. aj s tuzemskou menou vo vzťahu k zahraničiu. Devízové obmedzenia boli často vydávané aj s cieľom zastaviť kolísanie kurzu tuzemskej meny. Za istých okolností môžu mať devízové obmedzenia aj pozitívny význam, ak majú za cieľ spolupôsobiť s inými vhodnými nástrojmi ako ochrana voči expanzívnej politike mocnejších štátov na úseku hospodárstva.

Súvislosť možno vidieť aj s právom daňovým ...

Súvislosť možno vidieť aj s právom daňovým a poplatkovým, kde vystupuje ako spoločná problematika zdaňovania a spoplatňovanie zahraničných subjektov, vrátane techniky platenia. Táto črta vystupuje ešte zretelnejšie pri hľadaní spojitosti s colným právom. Takisto v práve poisťovníckom možno nájsť styčné body s devízovým právom, najmä pokiaľ ide o vytváranie niektorých poistných fondov.
Devízové právo však možno posudzovať aj z hľadiska styčných ustanovení s viacerými samostatnými právnymi odvetviami. V občianskom to môže byť napr. dedičstvo s cudzím prvkom, v obchodnom práve zase zahraničná finančná účasť a podnikanie v zahraničí. Styčné body vykazuje devízové právo aj s právom medzinárodným, či už ide o oblasť zahraničného platobného styku alebo o osobné práva občanov s cudzím prvkom. Vzťah k správnemu právu vystupuje do popredia najmä pri devízovom povoľovacom konaní, kde platia v obmedzenej miere ustanovenia správneho poriadku. Devízové právo súvisí tiež s právom trestným, ktoré vymedzujú zodpovednosť fyzických osôb pre prípad porušenia právnych noriem devízového práva.

4.Devízové právo

4.1.Devízové právne vzťahy a ich charakteristika
Každý štát rozvíja vo vzťahu k zahraničiu celý rad hospodárskych, spoločenských, kultúrnych a iných stykov. Pri uskutočňovaní týchto stykov vo všetkých ich formách vstupujú ich účastníci do určitých vzťahov, ktorých objektom sú zahraničné platobné prostriedky. Charakteristickou črtou týchto vzťahov je, že pre ich účastníkov, ktorí do nich v jednotlivých štádiách vstupujú, majú majetkový dosah. Ďalším znakom je skutočnosť, že na kontrole obehu zahraničných platobných prostriedkov, ktoré sú objektom týchto vzťahov, má záujem štát. Preto manipulácia s týmito hodnotami nezávisí iba od voľnej úvahy účastníkov, ale je podrobená určitým právnym pravidlám. Tieto pravidlá sú jednak pravidlami správania sa (účastníkov), jednak pravidlami nakladania (s uvedenými hodnotami).
Tieto vzťahy sú vzťahmi devízovými. Chápeme ich ako vzťahy medzi fyzickými a právnickými osobami vystupujúcimi ako nositelia určitých oprávnení a povinností, upravených právnymi normami. Devízové vzťahy vznikajú predovšetkým v procese devízovej činnosti štátu, prejavujúcej sa v stanovovaní pravidiel sústreďovania a používania zahraničných platobných prostriedkov, prípadne aj iných hodnôt.

Devízovo právny vzťah je teda taký právny vzťah,

a) ktorého predmetom sú zahraničné platobné prostriedky alebo iné hodnoty, ktoré môžu byť na ne premenené,
b) ktorý má majetkový dosah,
c) ktorého účastníci sú podrobení osobitnému právnemu režimu vyjadrenému v existencii špecifických oprávnení a povinností,
d) ktorý sa priamo alebo nepriamo dotýka zahraničnej platobnej bilancie štátu a tým aj okamžitej devízovej pozície.
Súbor právnych noriem, ktoré upravujú devízové vzťahy, vytvára devízové právo.
Devízové právo nie je samostatným právnym odvetvím. Samostatnosť právnych odvetví je daná špecifickosťou spoločenských vzťahov nimi upravovaných. Táto špecifickosť vzťahov je daná kým pri sústreďovaní peňažných prostriedkov do verejných peňažných fondov a pri nakladaní s nimi. Súčasťou týchto vzťahov sú aj vzťahy devízové. Devízové právo včleňujeme preto logicky do práva finančného, napriek tomu, že devízové právne vzťahy majú svoje charakteristické zvláštnosti. Odlišnosť finančno právnych a devízovo právnych vzťahov však nie je zásadnej povahy, a preto nedošlo ku konštituovaniu samostatného právneho odvetvia.

Tak ako vzťahy finančno právne, ...

Tak ako vzťahy finančno právne, tak aj vzťahy devízovo právne sú vzťahmi majetkovými. Devízovo právne vzťahy však vždy v sebe prinášajú prvok aktívneho alebo pasívneho vzťahu k zahraničnej platobnej bilancii štátu a jeho devízovej pozícií.
Konečne, ako vzťahy finančno právne, tak aj vzťahy devízovo právne sú vzťahy vyjadrené v peniazoch. Je tomu tak napriek skutočnosti, že v prvom prípade ide o peniaze platné v tuzemsku a v druhom prípade o zahraničné platobné prostriedky, event. tie hodnoty, ktoré možno na ne premeniť.
Finančno právne vzťahy a devízovo právne vzťahy sa od seba odlišujú aj tým, že devízovo právne vzťahy majú takmer vždy určitý zahranično-menový dopad, a to aj vtedy, ak sa takýto vzťah uskutočňuje výhradne v tuzemsku. Táto charakteristická špecifická črta devízovo právnych vzťahov nemá však takú kvalitu, ktorá by odôvodňovala vznik devízového práva ako samostatného právneho odvetvia.
Devízovo právne vzťahy sú vzťahy veľmi rôznorodé. Najtesnejšia súvislosť je vo vzťahu k právu menovému, pretože popri zahraničných platidlách a platobných prostriedkoch znejúcich na zahraničnú menu sú predmetom devízovo právnych vzťahov aj platidlá a platobné prostriedky v tuzemskej mene a takisto aj zlato ako dominantný menový kov. V bankovom práve sa potom inštitucionálne premietajú bankové subjekty, najmä devízové banky, ktoré majú pre realizácii devízovo právnych vzťahov osobitne postavenie.

3.2.2.Niektoré ďalšie predpisy na úseku komerčného poisťovníctva

V nadväznosti na zákon o poisťovníctve vydalo MF SR viaceré vyhlášky upravujúce niektoré osobitné formy poistenia. Sú to predovšetkým:
• vyhláška č.423/199l Zb., ktorou sa ustanovuje rozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, v znení neskorších predpisov,
• vyhláška č.280/1993 Z.z., ktorou sa ustanovujú bližšie podmienky a sadzby poistného zákonného poistenia organizácie pre prípad zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze alebo choroby z povolania.
Ďalšou, už spomenutou formou poistenia je povinné zmluvné poistenie. V niektorých všeobecne záväzných právnych predpisoch sa ustanovuje, že osoba je povinná uzavrieť s poisťovňou zmluvu o poistení. Spomedzi celého radu týchto právnych predpisov možno spomenúť najmä:
• zákon SNR č.73/1992 Zb. o audítoroch a Slovenskej komore audítorov,
• zákon SNR č.78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov,
• zákon SNR č.138/1992 Zb. o autorizovaných inžinieroch a autorizovaných stavebných inžinieroch.

Ustanovenia týchto právnych predpisov ...

Ustanovenia týchto právnych predpisov zakotvujú povinnosť uzavrieť s poisťovňou zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania, a to tak za škodu spôsobenú samotným podnikateľom, ako aj za škodu spôsobenú pracovníkmi, ktorých zamestnáva. Takéto poistenie zodpovednosti za škodu musí trvať po celú dobu vykonávania činnosti a zamestnávania pracovníkov.
V občiansko-právnych vzťahoch upravuje zákon č.40/1964 Zb. (Občiansky zákonník), v znení neskorších predpisov:
• zodpovednosť za škodu a za bezdôvodné obohatenie,
• poistné zmluvy (najmä náležitosti poistnej zmluvy, spôsob jej uzavretia, práva a povinnosti z poistenia, zánik poistenia, zmena poistenia, ako aj poistenie majetku, osôb a zodpovednosti za škody).

V prípade, že zistené nedostatky neboli ...

V prípade, že zistené nedostatky neboli v určenej lehote odstránené, pozastaví dozorný orgán poisťovni alebo poisťovaciemu spolku oprávnenie na výkon činnosti na určitý čas alebo do odstránenia nedostatku vo vymedzenom alebo v celom rozsahu.
Dozorný orgán môže poisťovni alebo poisťovaciemu spolku zrušiť povolenie na podnikanie, ak poisťovňa alebo poisťovací spolok:
• porušuje povinnosti ustanovené zákonom o poisťovníctve,
• vo svojom hospodárení vykazuje natoľko závažné nedostatky, že ďalšie pokračovanie výkonu činnosti by ohrozovalo záujmy poistených,
• nevykoná v určenej lehote opatrenia obsiahnuté v pláne obnovenia platobnej schopnosti,
• v žiadosti o povolenie na podnikanie alebo jeho zmenu uviedli vedome nesprávne údaje, ak by pri pravdivých údajoch povolenie na podnikanie nedostali.
V prípade zrušenia povolenia na podnikanie poisťovne vykoná dozorný orgán opatrenia smerujúce na ochranu záujmov poistených. Tento orgán je oprávnený obmedziť alebo zakázať poisťovni najmä voľné disponovanie s majetkom, najmä účelovými poistnými fondmi a s inými majetkovými právami. Je tiež oprávnený poveriť pracovníka dozorného orgánu vedením dražby na odpredaj poistných zmlúv, účelových poistných fondov a ostatného majetku poisťovne, ak tento odpredaj nevykoná poisťovňa.

O pozastavení oprávnenia na výkon ...

O pozastavení oprávnenia na výkon činnosti a zrušení povolenia na podnikanie sa rozhoduje v správnom konaní. Rozhodnutie o pozastavení oprávnenia na výkon činnosti a rozhodnutie o zrušení povolenia na podnikanie po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov v správnom konaní môže byť preskúmané súdom podľa zákona č.99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok), v znení neskorších predpisov.
Na podporu svojho rozvoja sa môžu poisťovne medzi sebou združovať na základe dobrovoľnosti a spoločného záujmu. Zákon pripúšťa aj možnosť ich združovania aj s inými fyzickými a právnickými osobami, a to aj zahraničnými.
Za vykonávanie poisťovacej alebo zaisťovacej činnosti bez povolenia alebo vykonávanie sprostredkovateľskej činnosti v prospech poisťovne bez povolenia alebo pokus oň, alebo za úmyselné uvedenie nesprávnych údajov v žiadosti o povolenie na podnikanie v poisťovníctve alebo jeho zmenu a porušenie mlčanlivosti o skutočnostiach týkajúcich sa poistenia sa zloží pokuta v správnom konaní, ktorú určí a uloží dozorný orgán až do výšky 1 mil. Sk. Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď boli zistené uvedené skutočnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k nim došlo.
Zákon o poisťovníctve sa nevzťahuje na subjekty, ktoré vykonávajú nemocenské a sociálne zabezpečenie (poistenie).

• Poisťovne a poisťovacie spolky ...

• Poisťovne a poisťovacie spolky so sídlom na území Slovenskej republiky podliehajú dozoru, ktorý vykonáva MF SR alebo orgán ním zriadený.
Poisťovne sú povinné predkladať dozornému orgánu:
• návrh na zmenu predmetu podnikania alebo poistných podmienok,
• návrh plánu opatrení na obnovenie platobnej schopnosti,
• účtovné závierky a iné doklady o činnosti.
Dozorný orgán má právo zúčastniť sa:
• na rokovaniach riadiacich orgánov poisťovne pri prerokúvaní ročnej účtovnej závierky a výsledovky výkonu dozoru,
• na rokovaniach dozorných orgánov v poisťovni založenej ako akciová spoločnosť.
Predmetom výkonu dozoru nie je poistenie jednotlivých subjektov.
Ak dozorný orgán zistí závažné nedostatky v činnosti poisťovne alebo poisťovacieho spolku,vydá opatrenie a určí lehotu na ich odstránenie. Súčasne o tom informuje zakladateľa alebo iné právnické osoby, ktoré sa podieľali na založení poisťovne, ak ide o poisťovňu založenú ako akciová spoločnosť, informuje aj jej dozorný orgán.

• tvorí sa z prijatého poistného ...

• tvorí sa z prijatého poistného z jednotlivých druhov životného poistenia vo výške určenej poisťovňou v kalkulácii výšky poistného a zo zaisťovania životných poistení, ďalej z výnosov štátnych dlhopisov a iných cenných papierov nadobudnutých z prostriedkov fondu a z výnosov úverov poskytnutých z prostriedkov fondu, z výnosov nehnuteľností nadobudnutých z prostriedkov fondu, z ostatných výnosov prostriedkov fondu najmenej vo výške 85% a z čistého zisku,
• používa sa na úhradu záväzkov vyplývajúcich zo spravovaných životných poistení, na úhradu osobitných prémií poskytovaných poisťovňou v životnom poistení, na zúčtovanie poistného v prípadoch, v ktorých poisťovňa na základe zmluvy poskytuje poistnú ochranu bez platenia poistného, na nadobudnutie nehnuteľností, štátnych dlhopisov a ostatných cenných papierov s tým, že nákupy iných cenných papierov ako štátnych dlhopisov nesmú prevýšiť 30% priemerného stavu fondu, ako aj na úhradu zaisťovania jednotlivých druhov životného poistenia,
• najmenej 40% finančných prostriedkov priemerného stavu fondu musí byť uložených v tuzemskom peňažnom ústave,

d) devízový rezervný fond

• ako technická rezerva je dlhodobý zdroj krytia záväzkov vyplývajúcich z poisťovacej alebo zaisťovacej činnosti, z ktorej vyplýva povinnosť poskytovať poistné plnenie v zahraničnej mene,
• tvorí sa z devízových príjmov z poisťovacej a zaisťovacej činnosti vykonávanej na základe devízového povolenia príslušného devízového orgánu,
• používa sa na krytie rozdielu medzi devízovými príjmami a výdavkami v bežnom roku, ktoré súvisia s poisťovňou alebo zaisťovacou činnosťou.
Pri likvidácii poisťovne jej iné záväzky môžu byť uhradené z prostriedkov účelových poistných fondov až po splnení pohľadávok poistných subjektov.
Každý fond sa účtovne vedie oddelene od ostatného majetku poisťovne. Vytvorené prostriedky fondov nemožno poisťovni odňať a nepodliehajú daňovej ani odvodovej povinnosti. Zostatky fondov sa prevádzajú do ďalších rokov bez obmedzenia.
Poisťovne sú ďalej povinné viesť účtovníctvo o stave a pohybe majetku a záväzkov, nákladoch a výnosoch a zisku alebo strate podľa osobitných predpisov. Ročnú účtovnú závierku poisťovne preskúma audítor alebo osoba, prípadne skupina osôb určená dozorným orgánom.

b) fond zábrany škôd

• je určený na krytie nákladov na predchádzanie a znižovanie škôd a na propagáciu tejto činnosti (zábranné opatrenia),
• tvorí sa z prijatého poistného za neživotné poistenie vo výške normatívu ustanoveného poisťovňou do výšky 2% prijatého poistného, ďalej z vrátených príspevkov poskytnutých poisťovňou na zábranné opatrenia, z úrokových výnosov prostriedkov fondu uložených v tuzemskom peňažnom ústave, z finančných prostriedkov poskytnutých poisťovni inými subjektami na úhradu nákladov na realizáciu zábranných opatrení, z výnosov úverov poskytnutých z prostriedkov fondu, ako aj z čistého zisku,
• používa sa na financovanie zábranných opatrení určených na odstránenie príčin vzniku poistných udalostí alebo na zníženie ich následkov, ďalej akcií zameraných na znižovanie škôd, ako osvetovo-výchovných, vzdelávacích a propagačných akcií zameraných na znižovanie škôd,

c) fond rezerv poistného
• ako technická rezerva životného poistenia je dlhodobý zdroj krytia záväzkov vyplývajúcich z jednotlivých druhov životného poistenia, ktoré sú splatné v budúcom období,

Základom finančného hospodárenia poisťovní ...

Základom finančného hospodárenia poisťovní je vytváranie a používanie účelových poistných fondov, v súlade s vymedzeným predmetom podnikania v poisťovníctve. Poisťovne takto vytvárajú tieto účelové poistné fondy:
a) základný rezervný fond,
b) fond zábrany škôd.
Okrem týchto fondov musia poisťovne vytvárať ďalšie účelové poistné fondy, a to:
c) fond rezerv poistného, ak predmetom ich činnosti je životné poistenie,
d) devízový fond, ak predmetom ich činnosti je poisťovacia alebo zaisťovacia činnosť, z ktorej vyplýva povinnosť poskytovať poistné plnenie v zahraničnej mene.


Spôsob tvorby a použitia uvedených účelových poistných fondov upravuje vyhláška MF SR č.21/1993 Z.z. Podľa tejto vyhlášky:
a) základný rezervný fond
• ako technická rezerva neživotného poistenia predstavuje dlhodobý zdroj krytia záväzkov vyplývajúcich z výkyvov v rizikových neživotných poisteniach a v zaisťovacej činnosti,

• tvorí sa z rozdielu medzi ...

• tvorí sa z rozdielu medzi kalkulovanými a skutočnými výplatami poistných plnení z poistných udalostí z jednotlivých druhov neživotného poistenia alebo zaistenia, ak sú skutočné náhrady nižšie kalkulované, ďalej z výnosov štátnych dlhopisov a iných cenných papierov nadobudnutých z prostriedkov fondu a z výnosov úverov poskytnutých z prostriedkov fondu, ako aj z ostatných výnosov prostriedkov fondu, najmenej vo výške 85% a tiež z čistého zisku,
• používa sa na krytie rozdielu medzi skutočným a kalkulovaným poistným plnením z jednotlivých druhov neživotného poistenia, ak sú skutočné náhrady vyššie ako kalkulované, ďalej na úhradu zaistenia jednotlivých druhov neživotného poistenia, takisto na zaúčtovanie zliav na poistnom za priaznivý škodový priebeh poskytovaných poisťovňami podľa zmluvne dohodnutých poistných podmienok, a tiež na nákup štátnych dlhopisov a ich cenných papierov do výšky 30% priemerného stavu prostriedkov fondu,
• musí mať najmenej 70% finančných prostriedkov svojho priemerného stavu uložených v tuzemskom peňažnom ústave,

Pred podaním žiadosti o povolenie na podnikanie ....

Pred podaním žiadosti o povolenie na podnikanie poisťovne a poisťovacieho spolku je žiadateľ povinný zložiť na osobitne tento účel zriadený vinkulovaný účet v banke peňažnú sumu vo výške 1 mil. Sk (zloženie kaucie). Žiadateľ alebo poisťovňa má právo na vrátenie kaucie do 15 dní odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o odmietnutí povolenia alebo rozhodnutie o zrušení povolenia na podnikanie v poisťovníctve. Dozorný orgán môže výšku kaucie zvýšiť žiadateľom, ktorí majú sídlo mimo územia Slovenskej republiky.
Ak poisťovňa pri vykonávaní poisťovacej alebo zaisťovacej činnosti opätovne alebo závažným spôsobom poruší povinnosti, dozorný orgán rozhodne, že poisťovňa právo na vrátenie kaucie alebo jej časti stráca. Finančné prostriedky, na ktorých vrátenie poisťovňa stratila právo, prevedie dozorný orgán do štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.
O žiadosti o udelenie povolenia na podnikanie v poisťovníctve sa rozhoduje v správnom konaní, teda podľa zákona č.71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Zákon súčasne ustanovuje lehotu, do ktorej treba o takejto žiadosti rozhodnúť – je to do troch mesiacov po jej predložení.

Poistenie sa vykonáva:

a) na základe zmluvy (zmluvné poistenie)
b) ako zmluvné poistenie uložené zákonom (povinné zmluvné poistenie),
c) ako zákonné poistenie povinne vyplývajúce zo zákona (zákonné poistenie).
Zaistenie ako osobitná forma poistenia, pri ktorej sa poisťovňa poisťuje sama u inej poisťovne za účelom zníženia poistného rizika, sa vykonáva iba na základe zmluvy.

K najdôležitejším ustanoveniam zákona o poisťovníctve patria tie, ktoré ustanovujú podmienky a spôsob vzniku poisťovacích subjektov na území SR. Rozoznávame tu jednotlivé štádia konštituovania podnikateľských subjektov na úseku poisťovníctva.
Predovšetkým treba konštatovať, že na podnikanie v poisťovníctve na území Slovenskej republiky je potrebné povolenie dozorného orgánu. Povolenie možno udeliť iba na základe žiadosti, v ktorej treba uviesť:
• právnu formu budúceho podnikateľského subjektu,
• názov a sídlo poisťovne alebo poisťovacieho spolku,
• rozsah a spôsob vytvorenia základného majetku a predmet podnikania.

Prílohu tejto žiadosti musia tvoriť:

• stanový alebo štatút,
• obchodný plán činnosti,
• všeobecné poistné podmienky,
• potvrdenie o zložení kaucie.
Z obchodného plánu činnosti musia byť zrejmé predpokladané výsledky hospodárenia v prvých troch rokoch, najmä aké finančné prostriedky bude mať poisťovňa k dispozícii na účely plnení vyplývajúcich z poistných zmlúv a na vytvorenie poistných fondov. Súčasťou obchodného plánu činnosti poisťovne sú tiež údaje o sadzbách poistného vrátane ich kalkulácie, tabuľka pravdepodobnosti, z ktorých vychádza kalkulácia a veľkosť úrokovej sadzby.
Všeobecné poistné podmienky obsahujú najmä vymedzenie udalosti, z ktorej vzniká povinnosť poskytnúť plnenie (poistná udalosť) a kedy táto povinnosť nevzniká, rozsah a splatnosť poistného plnenia, ustanovenie povinnosti platiť poistné a jeho výšku, ako aj poistné obdobie, čas platnosti poistnej zmluvy a princípy, podľa ktorých sa poistení budú podieľať na prebytkoch poistného.
Osobitné poistné podmienky sú tie poistné podmienky, ktoré sa odchyľujú od všeobecných podmienok, alebo ich dopĺňajú a ktoré sa majú používať pre určité skupiny poistných zmlúv.

Na území Slovenskej republiky môžu ...

Na území Slovenskej republiky môžu podľa tohto ustanovenia podnikať v poisťovníctve predovšetkým poisťovne a zaisťovne založené ako štátny podnik alebo akciová spoločnosť.
Ďalším subjektom, ktorý môže podľa zákona o poisťovníctve podnikať na tomto úseku, sú poisťovacie spolky. Poisťovací spolok je združenie občanov, ktorý vykonáva poisťovaciu činnosť pre svojich členov na základe zmluvy. Vznik, právne pomery a spôsob hospodárenia poisťovacieho spolku sú upravené osobitnými predpismi – je to predovšetkým zákon č.83/1990 Zb. o združovaní občanov, v znení zákona č.300/1990 Zb. Zákon o poisťovníctve sa však na poisťovacie spolky vzťahuje iba vtedy, ak je to v ňom výslovne ustanovené.
V poisťovníctve môžu na území SR podnikať aj zahraničné poisťovne, a to prostredníctvom svojho obchodného zastupiteľstva za podmienok ustanovených zákonom o poisťovníctve a osobitným predpisom, ktorým je zákon č.42/1980 Zb. o hospodárskych stykoch so zahraničím, v znení neskorších predpisov.
Poisťovňu ako štátny podnik so sídlom na území Slovenskej republiky môžu založiť ústredné orgány štátnej správy Slovenskej republiky.
Poisťovňu ako akciovú spoločnosť môžu založiť slovenské právnické osoby podľa osobitného predpisu (obchodný zákonník). Zahraničné osoby môžu založiť poisťovňu len ako akciovú spoločnosť za podmienok ustanovených osobitným predpisom.

Zákon o poisťovníctve ďalej vymedzuje predmet podnikania v poisťovníctve, ktorým je:

• poisťovacia a zaisťovacia činnosť a ďalšie činnosti s nimi súvisiace,
• činnosť zameraná na predchádzanie škodám (zábranná činnosť).

V tejto súvislosti sú v zákone o poisťovníctve vymedzené niektoré základné pojmy nasledovne:
• poisťovacia činnosť je dojednávanie poistenia, správa poistných zmlúv, likvidácia poistných udalostí a sprostredkovacia činnosť s nimi súvisiaca,
• zaisťovacia činnosť je činnosť, pri ktorej vstupuje poisťovňa do majetkových vzťahov k iným právnickým osobám vykonávajúcim poistenie za účelom delenia rizík vzniknutých v súvislosti s vykonávaním poistenia,
• činnosť súvisiaca s poistením je činnosť slúžiaca na podporu a rozvoj poisťovníctva, rozširovanie a skvalitňovanie poisťovacích služieb a iná činnosť súvisiaca s uvedenými potrebami v prospech poistených subjektov.

V oblasti poisťovníctva bol pri vzniku ...

V oblasti poisťovníctva bol pri vzniku ČSR základnou právnou úpravou v Čechách zákon č.501/1917 r.z. o poistnej zmluve a poisťovací regulatív č.31/1896 r.z., v znení nariadenia č.521/1917 r.z. Na Slovensku a Podkarpatskej Rusi zostal v platnosti Uhorský obchodný zákonník zák. čl. XXXVII/1875. Za celý čas existencie ČSR sa pod poistným právom všeobecne rozumel súhrn zákonných ustanovení upravujúcich právne pomery v súkromnom vlastníctve, v členení na správne poistné právo a súkromné poistné právo. Spomedzi najvýznamnejších právnych predpisov z tohto obdobia platných na Slovensku možno spomenúť najmä nariadenie vlády č.307/1992 Zb. z. a n. o zriaďovaní, postavení a hospodárení súkromných poisťovní na Slovensku a Podkarpatskej Rusi a zákon č.147/1934 Zb. o zabezpečení nárokov poisťovní v súkromnom poistení a o štátnom dozore nad súkromnými poisťovňami. Spolu so zákonom č.145/1934 Zb. o poistnej zmluve tvorili základ právnej úpravy poisťovníctva.
Po vyhlásení Slovenského štátu v marci 1939 jedným z prvých právnych predpisov bolo vládne nariadenie č.132/1939 Sl.z . o prechodnom obmedzení výplat vkladov u peňažných ústavov a plnení súkromných poisťovní. Takisto vládnym nariadením č.27/1939 Sl.z. bol zriadený Hlavný poisťovací súd v Bratislave.Kurátorská správa niektorých súkromných poisťovní bola zavedená vládnym nariadením č.30/1939 Sl.z. Spomedzi viacerých právnych predpisov treba spomenúť ešte nariadenie s mocou zákona č.321/1940 Sl.z. o usporiadaní pomerov súkromných poisťovní.

V rokoch 1945 až 1948 možno spomenúť dva ...

V rokoch 1945 až 1948 možno spomenúť dva najdôležitejšie právne predpisy v poisťovníctve, a to dekrét prezidenta republiky č.95/1945 Zb. o prihlásení vkladov a iných peňažných pohľadávok u peňažných ústavov, ako aj životných poistení a cenných papierov, a dekrét prezidenta republiky č.103/1945 Zb. o znárodnení súkromných poisťovní. Zásadná zmena politickej orientácie po februári 1948 mala samozrejme za následok aj viaceré systémové právne zásahy na sledovanom úseku, medzi ktoré patrili predovšetkým zákon č.95/1950 Zb., ktorým sa upravujú niektoré pomery v poisťovníctve. K neskorším úpravám patril najmä zákon č.82/1966 Zb. o poisťovníctve, v znení zákona č.162/1988 Zb.
Spoločenský pohyb po novembri 1989 priniesol aj zmeny na úseku právnej úpravy poisťovníctva, ktoré budú predmetom nasledujúcej časti tejto state.

3.2.1. Zákon č.24/1991 Zb. o poisťovníctve
- je základným právnym predpisom na úseku poisťovníctva, ktorý tvorí súčasne aj právny rámec a východisko jednotlivých foriem poistenia, zákon SNR č.24/1991 Zb. o poisťovníctve
- účelom tohto zákona bolo upraviť právne postavenie poisťovní a zaisťovní, podnikanie v poisťovníctve a dozor nad poisťovníctvom.

Pri zodpovednostnom poistení sú ...

Pri zodpovednostnom poistení sú osoby poistené pre prípad, ak spôsobia hmotnú škodu alebo ujmu na zdraví inej osobe.
Všetky druhy a formy poistenia sa realizujú na tzv. poistnom trhu. Pod týmto pojmom treba rozumieť špecifickú formu trhu, na ktorom sa stretáva ponuka a dopyt po poistnej ochrane, kde poistenie predstavuje špecifický druh tovaru a je predmetom poistného trhu, na ktorom poisťovne a iné subjekty tohto trhu tento špecifický tovar ponúkajú záujemcom – fyzickým a právnickým osobám.

3.2.Poistenie, poisťovníctvo a jeho právna úprava
Za východiskový bod bol vznik Československej republiky v roku 1918. Na základe zákona č.84/1919 Zb. z. vznikla československá mena, ktorej zákonný zlatý obsah bol opatrením Stáleho výboru Národného zhromaždenia č.166/1929 Zb. z. stanovený na úrovni 0,4458g zlata vo vzťahu k jednej korune československej. Ďalej, zákon č.102/1995 Zb. z. bola zriadená Národná banka československá ako ceduľová banka, ktorá mala podobu akciovej spoločnosti. Činnosť bánk bola riešená viacerými zákonmi z roku 1924, novelizovanými zákonom č. 54/1932 Zb. z.

Napriek zásadným spoločenským ...

Napriek zásadným spoločenským a hospodárskym zmenám v našej spoločnosti v rokoch 1989 a 1993 možno konštatovať, že sa nezmenili základné zásady, na ktorých je vybudované naše poisťovníctvo a ktoré sú súčasne aj základnými zásadami inštitútu poistenia ako takého. Sú to tieto zásady:
• zásada univerzálnosti, ktorá znamená, že je snaha dosiahnuť čo najširšie poistenie majetku a osôb,
• zásada úplnosti poistenia je daná snahou o dosiahnutie maximálnej zhody medzi veľkosťou poistného plnenia a veľkosťou spôsobenej škody,
• zásada reálnosti, ktorá zaručuje, že poistná náhrada sa v prípade vzniku poistnej udalosti vyplatí, ak budú splnené podmienky určené v poistnej zmluve.

Pokiaľ ide o druhy poistenia, najčastejším členením je podľa objektu. Rozoznávame takto poistenie majetkové, osobné a zodpovednostné, keď poistnou udalosťou je úmrtie poistného alebo dožitie určitého veku dohodnutého v zmluve, alebo úrazové, keď poistnou udalosťou je úraz s následkom telesnej ujmy, invalidity alebo smrti.

V poslednom čase možno hovoriť aj ...

V poslednom čase možno hovoriť aj o funkcii kapitálovej či podnikateľskej, ktorú charakterizuje účasť poisťovní na podnikaní na finančnom trhu.
Zachovaná zostáva aj funkcia poistenia ako dôležitého činiteľa sociálnej rovnováhy, pretože zmierňuje rozdiely medzi jednotlivými sociálnymi skupinami obyvateľstva. Úspešné naplnenie tejto funkcie však môže narušiť inflácia, ktorá poškodzuje záujmy občanov najmä v prípade sociálneho a životného poistenia.

Pri používaní finančných prostriedkov poisťovní vznikajú poistné vzťahy, ktoré sú charakterizované určitými špecifickými črtami. Sú to:
• solidárnosť, čo znamená, že poistenci prispievajú poistnými príspevkami, t.j. poistným, do poistných fondov, a súčasne rešpektujú, že poistné náhrady sa poskytujú len tým členom poistného spoločenstva, u ktorých nastala poistná udalosť,
• podmienená návratnosť, čo znamená, že poistná náhrada sa poskytne poistenému len v prípade, ak nastane poistná udalosť, ktorá bola vopred dohodnutá v poistnej zmluve a v poistných podmienkach,
• neekvivalentnosť, čo znamená, že poistné náhrady nie sú závislé od výšky zaplateného poistného.

Predovšetkým je to poistné.

Predovšetkým je to poistné. Možno ho považovať za cenu poskytnutej poistnej ochrany, teda cenu poistenia. Môže byť limitované veľkosťou rizika, cenou poisteného majetku, ekonomicky primeraným ziskom poisťovateľa a pod.
Pod poistným rizikom rozumieme súhrn rizík krytých príslušným poistením tak, ako ich preberá poisťovňa. Je vždy vymedzené právnym rámcom poistného práva. Je podmienené časovou platnosťou poistenia (poistná doba) a ďalším okruhom miestnych vymedzení.
Poistné podmienky predstavujú zákonnú úpravu určitého druhu poistenia. sú súčasťou poistnej zmluvy (poistky), ktorou sa završuje dvojstranný právny úkon, na základe ktorého vzniká zmluvné poistenie fyzických a právnických osôb.
Poistné plnenie predstavuje poisťovňou vyplatené náhrady škody na poistenom majetku a výplaty z úrazového a životného poistenia, prípadne osobitných foriem dôchodkového pripoistenia.
Poistenie úzko súvisí s úverom. Životné poistenie býva často podmienkou poskytnutia osobného úveru. Niektoré poisťovne zakladajú peňažné ústavy pre svojich poistníkov, ktorým touto cestou požičiavajú peniaze, na záruku, ktorú predstavuje alebo aspoň zvyšuje ich poistka. Je tu však ešte jeden faktor – poistné rezervy a ďalší majetok poisťovní je dôležitým zdrojom úveru verejného aj súkromného.

Nová realita štátoprávneho usporiadania ...

Nová realita štátoprávneho usporiadania po 1. januári 1993 bola samozrejme medzníkom aj v oblasti poisťovníctva na Slovensku. Popri Slovenskej poisťovni, ktorá sa stala akciovou spoločnosťou, pôsobí v súčasnosti na slovenskom poistnom trhu vyše desať poisťovacích subjektov.
Poistenie predstavuje v súčasnosti komplex peňažných vzťahov, ktoré vznikajú v oblasti poisťovníctva v procese tvorby a prerozdeľovania peňažných rezerv v rámci činnosti subjektov tzv. poistného trhu.
Hlavnou funkciou poistenia zostáva aj naďalej rozdelenie rizika na väčší počet subjektov. Tým prináša určitú hmotnú výhodu aj väčší pocit bezpečnosti, ktoré sú dnes osobitne dôležité najmä pri uskutočňovaní podnikateľskej činnosti. Podnikatelia v priemysle a obchode dnes využívajú poistenie vo viacerých smeroch na znižovanie podnikateľského rizika. Poistením možno chrániť tak majetok pred jeho stratou alebo zmenšením, ako aj výnos a dôchodok.
Významná je aj funkcia preventívna lebo zábranná, ktorá nadobúda v činnosti jednotlivých poisťovní čoraz väčší význam a ktorá spočíva v účelnom vynakladaní prostriedkov a organizovaní podujatí zameraných na prehĺbenie právneho vedomia našich občanov a na zvýšenie ich zodpovednosti za ochranu zdravia a majetku.

Všetky pokusy o založenie národnej ...

Všetky pokusy o založenie národnej slovenskej poisťovne v tom čase skončili neúspechom. Okrem najčastejšej námietky vtedajších uhorských úradov, že poistné potreby sú zabezpečené zahraničnými poisťovňami, tu bol ešte jeden dôvod. V roku 1877 zakázali úrady činnosť pražskej banky Slávie na Slovensku z dôvodov používania “panslávskych” tlačív, ktoré boli v českom jazyku. Táto situácia pretrvávala až do vzniku Československej republiky.

Na základe nostrifikačného zákona z roku 1919 sa malo vedenie podnikov v oblasti priemyslu, dopravy, obchodu, peňažníctva a poisťovníctva preniesť na územie Československej republiky. Na filiálky 19 maďarských poisťovní bola uvalená kurátorská správa. výsledkom bolo zriadenie slovenskej poisťovne ako akciovej spoločnosti a družstevnej poisťovne Karpatia, obidve so sídlom v Bratislave. Nadväzne na to v roku 1922 svojím nariadením vydala vláda tzv. slovenský poisťovací regulatív, ktorý sa stal dôležitým prvkom ďalšieho budovania poisťovníctva na Slovensku. Obnovilo sa aj tradičné pôsobenie vzájomnej poisťovacej banky Slávia so sídlom v Prahe a niektorých ďalších poisťovacích ústavov. Družstevný sektor doplnilo Slovenské roľnícke poisťovacie družstvo v Bratislave v roku 1919.

V roku 1938 malo v Bratislave svoje ...

V roku 1938 malo v Bratislave svoje sídlo 37 poisťovní, ako slovenské poisťovne však vystupovali iba tri – slovenská poisťovňa, Domov – Slovakia a Karpatia. Po vzniku slovenského štátu bola na české poisťovne uvalená nútená správa a od 1. januára 1942 boli zlúčené do poisťovne Tatra. Uvedené slovenské poisťovne pokračovali vo svojej obvyklej činnosti a konkurenciou im do roku 1945 neboli ani niektoré nemecké poisťovne, ktoré tu začali pôsobiť. Mimo tejto sústavy pôsobil aj Zaisťovací zväz v Bratislave, ktorý sa však špecializoval len na poisťovanie hospodárskych zvierat.
Po skončení druhej svetovej vojny boli do všetkých poisťovní menovaní kurátori, ktorí mali zabrániť úniku kapitálu a majetkových hodnôt do zahraničia. Od 1. januára 1947 mohlo pôsobiť iba päť poisťovní zriadených ako národné podniky. V Bratislave mala sídlo poisťovňa Slovan. Po februári 1948 bola zriadená jediná Štátna poisťovňa, ktorá mala v Bratislave oblastné riaditeľstvo pre Slovensko. Federalizácia štátoprávneho usporiadania mala za následok transformáciu štátnej poisťovne na dva samostatné subjekty – Slovenskú štátnu poisťovňu a Českú štátnu poisťovňu, obidve s postavením štátnych hospodárskych organizácií. Napriek tomu však bolo možné hovoriť o monopole na tuzemskom poistnom trhu. Existencia dvoch štátnych poisťovní a dvoch samostatných zákonov o nich bola v tom čase svetovou raritou: navyše tu jestvovala dohoda medzi nimi o územnej pôsobnosti, aby si navzájom nekonkurovali. Toto výlučné právo podnikania a zmluva medzi nimi boli začiatkom roka 1990 zrušené. Umožnil sa tiež vstup ďalších poisťovacích subjektov na tuzemský poisťovací trh – boli to napr. Kooperatíva a Otčina.

Koniec feudalizmu a nástup priemyselnej ...

Koniec feudalizmu a nástup priemyselnej revolúcie poznamenali aj ďalší rozvoj foriem poistenia. Charakteristickou črtou tohto obdobia bolo, že komerčné poistenie jednoznačne prevládalo nad poisťovacou činnosťou vzájomných podporných a poisťovacích spolkov. Pokračoval rozvoj námorného poistenia na komerčnej báze a jeho ťažisko sa presunulo zo Stredomoria do Anglicka a Francúzska. Svetové centrum námorného poistenia, londýnska poisťovňa Lloyd’s, ktorá vznikla v roku 1871, sa vyvinula z pôvodnej kaviarne, neskoršej burzy pre námorné poistenie. v Londýne vznikla aj známa požiarna poisťovňa Insurance Office for Houses, neskoršia The Fire Office.
V súvislosti s rozvojom dopravy vznikali aj prvé formy poistenia zodpovednosti za škody. Poistenie úrody proti následkom ľadovca a poistenie pre prípad uhynutia hospodárskych zvierat bolo dlho organizované iba na úrovni miestnych podporných roľníckych spolkov. Iba neskôr vznikli prvé poisťovne ako akciové spoločnosti, ktoré sa zaoberali aj touto formou poistenia.
Ďalší rozvoj domáceho a najmä medzinárodného obchodu si vynútil vznik prvých poisťovní zaoberajúcich sa poistením úverov. V Európe to bola ako prvá nemecká poisťovňa, akciová spoločnosť Industria, ktorej poslaním bolo hradiť podnikateľom škody, ktoré im vznikli v dôsledku štrajku zamestnancov.

Prekážkou rozvoja poisťovníctva na Slovensku ...

Prekážkou rozvoja poisťovníctva na Slovensku v období feudalizmu bol najmä slabo rozvinutý finančný systém. Samostatné peňažné ústavy začali vznikať až v 40. rokoch minulého storočia. Síce už v 18. storočí jestvovali prvé vzájomné poisťovacie spolky zamerané na sanáciu následkov zakladania, štruktúry a pod. Navyše mali iba miestny, lokálny charakter a význam. Až v roku 1807 podpísal cisár František II. výsadnú listinu o založení Privilegovanej cisársko-kráľovskej plavebnej poisťovacej spoločnosti Prístav – Komárno ako akciovej spoločnosti komárňanských obchodníkov. V polovici minulého storočia preniklo na Slovensko aj niekoľko poisťovacích spoločností zo západnej časti monarchie. Vzájomné poisťovacie spolky vtedy vznikli v Komárne, Plešivci a neskôr aj v ďalších mestách. Dobytčie poisťovacie spolky mali však len miestny význam.
Ďalší vývoj poisťovníctva na Slovensku bol v značnej miere podmienený rozvojom peňažníctva. Práve prostredníctvom bankového kapitálu sa peňažníctvo začalo stále významnejšie podieľať na zakladaní nových poisťovní; často, pravda za účasti zahraničného kapitálu. Spomenúť možno najmä Poisťovaciu banku Hungária so sídlom v Bratislave (od r. 1864); cestou svojich hlavných zastupiteľstiev na Slovensku pôsobili aj Peštiansky poisťovací ústav (od r. 1865), Phönix (od r. 1866), Apis (od r. 1867) a ďalšie.

Vyspelejšie formy poistenia možno ...

Vyspelejšie formy poistenia možno zaznamenať až v starom Ríme, kde preukázateľne jestvovali viaceré inštitúcie, ktoré mali zabezpečiť dôstojný pohreb svojich členov a neskôr aj finančné prostriedky pre pozostalých. Boli to predovšetkým rôzne spolky s vlastnými stanovami. Vznikali tiež vzájomné poistné pokladnice s rozličnými formami vzájomného poistenia vojakov pre prípad preloženia, prepustenia zo služby alebo smrti. Aj v cisárskom Ríme jestvovali spolky zamerané na zabezpečenie vena nevestám (donatie propter nuptias). Tzv. námorné pôžičky (faenus nauticum) mali už charakter komerčného poistenia, ich podstatou bolo, že veriteľ požičiaval na vysoké úroky určitú čiastku s tým, že dlžník ju nemusel vrátiť, ak sa loď nedostala na miesto určenia.
Rozvoj obchodu a remesiel v stredoveku významnou mierou prispel k rozvoju všetkých foriem poistenia, najmä však poistenia komerčného. Vznikali rozličné profesné zoskupenia (remeselnícke cechy, gildy), ktoré poskytovali svojim členom nielen ochranu fyzickú a právnu, ale aj finančnú zo spoločnej pokladnice. Prvá poistná zmluva bola podpísaná v roku 1379 v talianskej Pise, tak zahájila éru komerčného námorného poistenia a súčasne aj námorného práva (barcelonský poriadok Consolato del Mare z roku 1435). V 15. storočí už jestvovali rozličné formy životného poistenia a začalo sa rozvíjať aj poisťovanie budov pre prípad požiaru.

Na určitom stupni vývoja spoločnosti ...

Na určitom stupni vývoja spoločnosti však uvedený proces poznania jednotlivca dospel k uvedomeniu si väčšej skupiny ľudí, neskôr celej spoločnosti, že:
• pre väčší počet ľudí, prípadne pre celú spoločnosť sa nebezpečenstvo ohrozenia života, zdravia alebo majetku vyskytuje takmer pravidelne a určite,
• ochrana voči takémuto ohrozeniu bude účinnejšia, ak sa väčší počet osôb spojí v jednotnom úsilí kolektívne predchádzať hroziacemu nebezpečenstvu alebo kolektívne riešiť problém odstránenia školy, ktorá už vznikla,
• tieto skupiny osôb alebo celá komunita si musí na uvedený účet vytvárať rezervy, do ktorých bude každý člen alebo príslušník prispievať podľa určitého kľúča.

Jednou z najdôležitejších metód vytvárania takýchto rezerv je metóda poistenia. Poistenie vychádza predovšetkým z týchto skutočností:
1. Každodenný život je spojený s určitým rizikom.
2. Riziko predpokladá eventualitu, t.j. možnosť, že určitá udalosť nastane.
3. Proti eventualite stojí nemožnosť a istota.
4. Eventualita spočíva na neistote, či určitá udalosť nastane, resp. kedy nastane, prípadne v akom rozsahu.
5. Základom sa teda musia stať udalosti možné a neisté.

Pri poistení sa za pomoci väčšieho počtu ...

Pri poistení sa za pomoci väčšieho počtu osôb rovnako ohrozených neistotou budúcej udalosti ich spoločnou činnosťou vytvárajú rezervy na úhradu majetkovej potreby, ktorá by v budúcnosti ktorejkoľvek z týchto osôb vznikla z dotyčnej predvídanej udalosti. Ide tu vlastne o rozdelenie určitého nebezpečenstva budúcej, najmä majetkovej potreby, na všetkých účastníkov tohto poistného spoločenstva.
Podstatou poistenia je teda vytvorenie určitého systému spoločnej tvorby rezerv, ktoré mali slúžiť na odškodnenie tých členov spoločenstva, u ktorých neskôr nastala nepriaznivá a nepredvídaná udalosť, tzv. poistná udalosť. Touto poistnou udalosťou môže byť iba udalosť neistá, t.j. možná, ale nie nevyhnutná, aspoň nie v určitej dobe. Predpokladá sa pritom, že táto udalosť bude mať nepriaznivé následky, ktoré sa následne prejavia potrebou hmotnej pomoci.
Inštitút poistenia je takmer rovnako starý ako právo alebo štát moderného typu. Prvé neformálne poistné zmluvy uzatvárali medzi sebou členovia karaván už v Summeri v r. 2 250 pred naším letopočtom, teda počas panovania kráľa Chammurabiho. Približne v rovnakom čase v starom Egypte uzatvárali kamenári vzájomné dohody o spoločnom krytí výdavkov na pohreb z pravidelne vyberaných príspevkov. Asi okolo roku 1 000 p.n.l. sa mali podľa dochovaných správ v Indii vytvárať rôzne druhy poistenia v kaste obchodníkov. Poistenie poznali v tom čase aj Židia (napr. poistenie vena) a Gréci (poistenie pre prípad úteku otrokov, v Aténach tiež pre prípad zmrzačenia vo vojne).

• Dohodu medzi vládou SR a vládou ...

• Dohodu medzi vládou SR a vládou ČR o prevode záruk ČSFR za pôžičky poskytnuté zo zahraničia do kompetencie SR a ČR (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR č.20/1994 Z.z.),
• Dohodu medzi vládou SR a vládou ČR o sukcesii do zmlúv o zahraničných pôžičkách prijatých ČSFR formou vládnych úverov na podporu platobnej bilancie a o zabezpečení s tým spojeného financovania (oznámenie Ministerstva zahraničných SR č.21/1994 Z.z.).

Osobitne možno v tejto súvislosti poukázať aj na Európsku dohodu o pridružení k členským štátom EU, v ktorej sa okrem iného zmluvné strany zaväzujú:
• povoliť akékoľvek platby na bežných účtoch platobnej bilancie vo voľne vymeniteľnej mene,
• zabezpečiť voľný pohyb kapitálu vzťahujúceho sa na priame investície do spoločností vytvorených v súlade so zákonmi hostiteľskej krajiny (články 60 a 61),
• spolupracovať s cieľom vytvoriť a rozvíjať vhodný rámec na podporu bankovníctva, poisťovníctva a finančných služieb, so zameraním najmä na upevňovanie a reštrukturalizáciu bankového a finančného sektora (článok 84),
• vytvoriť podmienky na zabezpečenie prechodu na voľnú zameniteľnosť národných mien (článok 85),
• spolupracovať za účelom predchádzania používania finančných sústav na pranie príjmov z trestnej činnosti všeobecne a najmä z deliktov spojených s narkotikami (článok 86).

3.Právna úprava komerčného poisťovníctva

3.1.Pojem poistenia, jeho vznik a funkcie
Prapôvod poistenia
Človek čoskoro zistil, že jestvuje stále nebezpečenstvo ohrozenia života a zdravia ľudí a ich majetku, a to v dôsledku rozličných udalostí, ktoré mohli spočívať v pôsobení prírodných síl, náhodilých okolností, ale aj ako dôsledok uvedomelej činnosti. Ďalej zistil, že toto nebezpečenstvo nehrozí každému a za každých okolností rovnako. Pre človeka ako jednotlivca bola takáto strata či ujma spravidla iba náhodilá a nezávislá od jeho vôle. V tomto prvom štádiu uvedomenia si danej situácie mohol jednotlivec prispôsobiť svoje správanie existujúcej hrozbe predovšetkým preventívne – skvalitniť konštrukciu svojho obydlia, vyhýbať sa dravej zveri, nevychádzať počas búrky, vytvárať si zásobu potravín pre prípad neúrody a hladu a pod. V druhom štátiu si už začal vytvárať rezervy, ktoré mu umožnili dodatočne pokryť aspoň časť budúcej straty, ktorá by mu vznikla na majetku, a to v peniazoch alebo v tovare, ktorý na určitom mieste a v určitom čase plní funkciu platidla.

Aktívna účasť štátu sa však nemusí

Aktívna účasť štátu sa však nemusí prejavovať iba vo výkone štátneho dozoru alebo zabezpečovaní rozpočtových príjmov. Zákon č.347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, v znení neskorších predpisov, zakotvuje okrem iného postavenie MF SR v sledovanej oblasti tak, že mu patrí:
• tvorba a uskutočňovanie finančnej, colnej a cenovej politiky,
• výkon štátnej správy vo veciach bankovníctva, sporiteľníctva a poisťovníctva.

Tak ako aj v iných oblastiach spoločenského a hospodárskeho života, aj v oblasti bankovníctva nezriedka dochádza k porušeniu právnych predpisov, ku ktorému došlo či už v súčinnosti s bankovým subjektom, v jeho pôsobnosti, alebo naopak preto, že účasť tohto subjektu nebola zabezpečená, hoci tomu tak malo byť. Popri zákone o priestupkoch č.372/1990 Zb., v znení neskorších predpisov, je celý rad priestupkov zakotvený priamo v jednotlivých právnych úpravách (napr. v devízovom zákone). Ak stupeň spoločenskej nebezpečnosti dosiahne hranicu, za ktorou začína pôsobnosť orgánov činných v trestnom konaní, nastupuje zákon č.140/1961 Zb. (Trestný zákon), v znení neskorších predpisov.

Obsahuje skutkové podstaty trestných činov, spomedzi ktorých možno pre účely tejto state pripomenúť:

• trestný čin nedovoleného obchodovania s devízovými hodnotami,
• trestný čin ohrozenia devízového hospodárstva,
• trestný čin falšovania a pozmeňovania peňazí a cenných papierov,
• trestný čin uvádzania falšovaných a pozmenených peňazí a cenných papierov.

K prameňom bankového práva možno zaradiť aj niektoré dokumenty z oblasti medzinárodného práva. Spomedzi tých, ktoré boli publikované v Zbierke zákonov po 1. januári 1993, možno spomenúť najmä:
• Platobnú zmluvu medzi SR a ČR (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR č.33/1993 Z.z.),
• Dodatok č.1 k tejto Zmluve (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR č.232/1993 Z.z.),
• Dohodu medzi vládou SR a vládou ČR o podpore a vzájomnej ochrane investícií (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR č.231/1993 Z.z.),
• Dohodu medzi vládou SR a vládou ČR o prevode majetkových účastí ČSFR v medzinárodných menových a finančných inštitúciách do kompetencie SR a ČR (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR č.19/1994 Z.z.),

Podobne zákon č.222/1992 Zb. o ...

Podobne zákon č.222/1992 Zb. o dani z pridanej hodnoty, v znení neskorších predpisov, rieši v hlave VII oslobodenie od tejto dane tak, že medzi jednotlivými okruhmi činností oslobodených od tejto dane uvádza aj finančné činnosti ktorými sú:
• poskytovanie úverov,
• investovanie do cenných papierov na vlastný účet,
• platobný styk a zúčtovanie,
• vydávanie platobných prostriedkov,
• poskytovanie bankových záruk,
• otváranie akreditívov,
• obstarávanie inkasa,
• obchodovanie s devízovými hodnotami a s prevoditeľnými cennými papiermi na vlastný účet alebo účet klienta,
• sprostredkovanie obchodu s cennými papiermi alebo … devízovými hodnotami (finančné maklérstvo).

Fiskálny záujem štátu v oblasti daňových ...

Fiskálny záujem štátu v oblasti daňových platieb je zase zvýraznený v zákone č.145/1995 Zb. o správnych poplatkoch. Prílohou tohto zákona, ktorý upravuje vyberanie poplatkov za úkony orgánov štátnej správy, je sadzobník týchto poplatkov. Pre účely bankového práva spomedzi nich možno spomenúť najmä:
• poplatok za podanie žiadosti o schválenie zmien údajov v prospekte verejne obchodovateľného cenného papiera (1000 Sk),
• poplatok za vydanie povolenia:
- na emisiu verejne obchodovateľných cenných papierov (0,5% hodnoty emisie, od 2000 do 1 mil. Sk),
- na predaj alebo verejné obchodovanie so zahraničným cenným papierom (20 tis. Sk),
- pre tlačiareň na tlač cenných papierov (50 tis. Sk),
- na organizovanie trhu s cennými papiermi pre burzy (100 tis. Sk) a pre mimoburzový trh (20 tis. Sk),
- na vykonanie činnosti obchodníka s cennými papiermi (50 tis. Sk) a makléra (5 tis. Sk),
- podanie žiadosti o udelenie devízového povolenia (200 až 500 tis. Sk),
- podanie žiadosti o vyjadrenie k udeleniu devízového povolenia na majetkovú účasť (500 až 1000 Sk).

Zákon č.563/1991 Zb. o účtovníctve ...

Zákon č.563/1991 Zb. o účtovníctve dávame v tejto súvislosti do pozornosti najmä preto, sa tu rieši problematika prepočtu majetkov a záväzkov vyjadrených v cudzej mene na slovenskú menu v jednotlivých účtovných prípadoch, vrátane zostavenia účtovnej závierky. Uvedené ustanovenie upravuje používanie jednotlivých kurzov pre uvedené prípady, či už ide o použitie kurzu devízy – predaj pri nákup cenných papierov, kurzu devízy – stred pri pohľadávkach z úverov a záväzkov z vkladov v bankách alebo kurzu valuty – stred pri peňažných prostriedkoch v hotovosti a ceninách, ktorých ocenenie sa vyjadruje v nominálnej hodnote. Možnosť aplikácie tohto právneho predpisu a najmä uvedeného ustanovenia v oblasti bankovníctva je nesporná.
Ak máme na mysli vymedzenie právneho rámca okruhu subjektov, ktoré môžu aktívne pôsobiť v bankovníctve, nemožno opomenúť zákon č.455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, v znení neskorších predpisov. Tento zákon rozlišuje živnosti ohlasované a koncesované, pričom v okruhu koncesovaných živností možno nájsť aj zmenárne.
Niektoré ustanovenia daňových predpisov zasahujú priamo do sféry bankovníctva. Je tomu tak v prípade zákona č.286/1992 Zb. o daniach z príjmov, v znení neskorších predpisov.
Predmetom dane z príjmov fyzických osôb sú okrem iného aj príjmy z kapitalového majetku. Od tejto sane sú potom okrem iného oslobodené aj:
• príjmy predaja hnuteľných vecí, okrem ….. cenných papierov, ak doba medzi nadobudnutím a predajom nepresiahne jeden rok,
• úroky z vkladov na devízových účtoch a na vkladných knižkách znejúcich na cudziu menu,
• výnosy zo štátnych dlhopisov,
• úroky z vkladov stavebného sporenia vrátane úrokov zo štátnej podpory.

Pokiaľ ide i daň z príjmov právnických osôb, od tejto sú okrem iného oslobodené:
• výnosy zo štátnych dlhopisov,
• úroky z vkladov na devízových účtoch a na vkladových knižkách znejúcich na cudziu menu.

Bližšie sa treba zmieniť o zákone č.513/1991 Zb.

Bližšie sa treba zmieniť o zákone č.513/1991 Zb. (Obchodný zákonník), v znení neskorších predpisov. Samostatne upravená problematika obchodných záväzkových vzťahov totiž predstavuje okruh zmluvných inštitútov, ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou agendy bánk. Sú to tieto zmluvy:

• o otvorení akreditívu,
• o inkase,
• o bankovom uložení veci,
• o bežnom účte,
• o vkladovom účte,
• o úvere.
Navyše, Obchodný zákonník osobitne upravuje aj inštitút cestovného šeku, ktorý definuje ako cenný papier oprávňujúci osobu v ňom uvedenú prijať čiastku v mene v ňom určenej pri jeho predložení na výplatu, a to podľa podmienok stanovených výstavcom šeku.

Ďalej možno spomenúť ani zákon č.40/1964 Zb. ...

Ďalej možno spomenúť ani zákon č.40/1964 Zb. (Občiansky zákonník) v znení neskorších predpisov. Upravuje predovšetkým problematiku vkladov na vkladových knižkách, vkladové listy, sporožíro a ďalšie formy vkladov, ale aj zmluvu o pôžičke, ktorej predmetom môže byť aj požičanie peňazí, rovnako možno v osobitných prípadoch aplikovať ustanovenia týkajúce sa zmluvy o úschove.
Burzová problematika je do istej miery samostatnou oblasťou práva, ktorá je v našich podmienkach novou a ktorá zasahuje do viacerých právnych odvetví – najmä obchodného, občianskeho, ale aj bankového. Preto tu treba spomenúť zákon č.214/1992 Zb. o burze cenných papierov, v znení zákona č.249/1994 Z.z. a nadväzujúce vyhlášky MF č.64/1993 Z.z. o technickom vyhotovení verejne obchodovateľných cenných papierov a č.121/1993 Z.z. o obsahu a spôsobe vykonania maklérskej skúšky.
Samostatná problematika cenných papierov nie je predmetom skúmania finančného práva, iba ak v sprostredkovanej podobe. Vzhľadom na to, že finančná veda a výsledky je skúmania sa premietajú čoraz častejšie aj do oblasti pôsobenia vedy finančného práva, ktoré zastrešuje aj bankové právo, pripomíname na tomto mieste – bez ďalšieho komentára – aj existenciu zákona č.600/1992 Zb. o cenných papieroch. Nemožno nespomenúť aj zákon č.530/1990 Zb. o dlhopisoch – veď napr. emisia komunálnych obligácií a ich umiestňovanie a predaj záujemcom sa uskutočňuje prevažne za účasti bánk ( po predchádzajúcom súhlase MF SR).

V apríli 1948 došlo k ďalšiemu znárodneniu ...

V apríli 1948 došlo k ďalšiemu znárodneniu priemyslu a peňažníctva. Zákon č.181/1948 Zb. o organizácii peňažníctva zakotvil princípy prestavby sústavy peňažníctva a vytýčil hlavné zásady jeho organizácie. Peňažné ústavy bolo možné zriaďovať iba vo forme národného podniku alebo ľudového družstva. Z veľkého počtu peňažných ústavov ľudového typu sa tak vytvorili okresné sporiteľne a pokladnice v okresných mestách, sporiteľne a pokladnice v ostatných mestách a úverové družstvá na dedinách. Všetky ľudové peňažné ústavy, ktoré pôsobili v jednom meste alebo dedine, sa zlúčili do jedného ústavu. Nadväzne na to sa na základe zákona č.84/1952 Zb. vytvorila v rámci novej organizácie peňažníctva sústava štátnych sporiteľní.
Zásadnou zmenou bola federalizácia štátu. Od 1.januára 1969 sa vytvorili v zmysle zákona č.163/1968 Zb., ktorým sa novelizoval zákon č.72/1967 Zb. o štátnej sporiteľni, dve samostatné sporiteľne, a to Česká štátna sporiteľňa a Slovenská štátna sporiteľňa, obidve riadené národnými ministerstvami financií. Zákonom č.158/1989 Zb. o bankách a sporiteľniach sa od 1. januára 1990 Slovenská štátna sporiteľňa stala univerzálnou komerčnou bankou. Vyvrcholením vtedajších zmien bolo prijatie zákona č.21/1992 Zb. o bankách, na základe ktorého sa sporiteľníctvo aj pojmovo zlúčilo v plnom rozsahu s bankovou sférou.

Nová štátoprávna situácia po 1. januári ...

Nová štátoprávna situácia po 1. januári 1993 sama o sebe neznamenala v činnosti sporiteľníctva na Slovensku zásadnejšiu zmenu. Až po roku 1994 došlo k zmene formy a vznikla Slovenská sporiteľňa ako akciová spoločnosť s jediným akcionárom, ktorým sa stal Fond národného majetku. Vznikom dvoch stavebných sporiteľní bol daný základ pre vznik sústavy sporiteľní v rámci bankovej sústavy.

2.3.4.Ostatné pramene bankového práva
Popri uvedených všeobecne záväzných právnych predpisoch, ktoré tvoria tzv. primárny okruh prameňov bankového práva, treba rátať aj s tzv. sekundárnym okruhom prameňov bankového práva. Tvoria ho vybrané ustanovenia niektorých všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré nie sú síce priamo predpismi z oblasti bankového práva, avšak tieto vybrané ustanovenia majú schopnosť byť aplikované v činnosti bankových subjektov.
Na prvom mieste treba uviesť zákon č.528/1990 Zb. devízový zákon, v znení neskorších predpisov, a jeho vykonávaciu vyhlášku č.303/1992 Zb. NBS a ostatné, najmä devízové banky zohrávajú dôležitú úlohu pri naplňovaní jednej z funkcií devízového práva, ktorou je ochrana vlastnej meny.

Určitou výnimkou bola Prvá rakúska ...

Určitou výnimkou bola Prvá rakúska sporiteľňa založená vo Viedni v roku 1819, ktorá bola otvorená širším vrstvám obyvateľstva. Jej filiálka v Bratislave bola otvorená v roku 1824, no neskôr – spolu s ďalšími – zanikla. V 70. rokoch dochádzalo k prvým pokusom o zakladanie tzv. vzájomných pokladníc podľa vzoru stanov českých záložní. “Prvá slovenská vzájomná pomocnica” bola založená v roku 1867 v Revúcej. Po rakusko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867 sa peňažné ústavy, najmä vzájomné pokladnice, zakladali už vo väčšom množstve. Od roku 1876 sa museli zapisovať do firemného registra a tvoriť tzv. rezervnú zakladinu. V roku 1876 ich bolo už okolo 60, tento počet však stagnoval, v prospech družstevných peňažných ústavov, tzv. “reiffeinseniek”, z ktorých najznámejšie bolo vtedy “Úverové družstvo” v Trnave. Významným legislatívnym medzníkom vo vývoji ľudových peňažných ústavov na Slovensku bol zákonný článok č.XXIII z roku 1898 o hospodárskych živnostenských úverových družstvách. Koncom roka 1918 pôsobilo na Slovensku spolu 227 peňažných akciových spoločností, 373 peňažných úverových a sporiteľničných družstiev, 248 úverových družstiev, 28 vzájomných a pomocných pokladníc a spolkov, 23 hospodárskych úverových družstiev, 45 gazdovsko-potravných a úverových spolkov, 11 živnostensko-hospodárskych a priemyselných úverových družstiev a spolkov a 18 iných peňažných družstiev a spolkov – faktickú a aktívnu činnosť však vyvíjalo len 262 z uvedených subjektov, ostatné stagnovali alebo boli v likvidácii.

Po vzniku ČSR jestvovali na území ...

Po vzniku ČSR jestvovali na území nového štátu dva typy peňažných ústavov, ktoré mali vo svojom názve slovo “sporiteľňa”. Kým v Čechách, na Morave a v Sliezsku to boli všeužitočné sporiteľne fungujúce na základe rakúskeho sporiteľničného regulatívu z roku 1844, na Slovensku tieto peňažné ústavy sporiteľňami v pravom slova zmysle neboli. Preto sa pristúpilo k vytvoreniu “komunálnych sporiteľní” podľa zákona o sporiteľniach č.302 Zb. zo dňa 14. apríla 1920. Do roku 1933 tak vzniklo na Slovensku 10 samostatných sporiteľní a 9 filiálok. Ďalšie samostatné sporiteľne sa zakladali až po viac ako päťročnej prestávke. Vojnové pomery však nedovoľovali realizovať rozsiahle zámery Zväzu slovenských sporiteľní a tak v roku 1945 bolo na Slovensku iba 20 samostatných sporiteľní – najväčšou bola Mestská sporiteľňa v Bratislave. Dôležité však bolo, že sa vyprofilovali ako samostatný typ peňažných ústavov a napomáhali rozširovať myšlienku sporivosti občanov organizovaním rozličných foriem výchovno-propagačnej činnosti.
Po skončení druhej svetovej vojny boli dekrétom prezidenta republiky č.102 zo dňa 24.10.1945 znárodnené banky a poisťovne a zmenili sa na národné podniky. Ľudové peňažné ústavy si však až do roku 1948 ponechali pôvodnú podobu, sporiteľne sa uvádzali osobitne ako peňažné ústavy s verejnými úlohami.

b) vo veciach legalizácie príjmov z trestnej ...

b) vo veciach legalizácie príjmov z trestnej činnosti poskytovať obciam a iným právnickým osobám, ako aj fyzickým osobám, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť podľa osobitných predpisov metodickú pomoc a poradenskú činnosť; banka má voči osobe, ktorej metodickú pomoc alebo poradenskú činnosť poskytla, nárok na náhradu nákladov, ktoré jej vznikli poskytnutím pomoci alebo poradenskej činnosti,
c) policajným orgánom ohlásiť podozrivé bankové operácie uvedené vo všeobecne záväznom právnom predpise, na ktorého vydanie sa splnomocňuje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky po dohode s MF SR.
Ďalším všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý znamenal novelizáciu niektorých ustanovení zákona o bankách, je zákon č.374/1994 Z.z. o niektorých opatreniach na zabezpečenie hospodárenia SR v roku 1995 a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa nového ustanovenia § 45 a zákona o bankách, ak banke vznikla majetková ujma po 1. februári 1992 povinným poskytnutím úverov podľa právnych predpisov vydaných pred týmto dátumom, má banka právo na úhradu tejto majetkovej ujmy zo štátneho rozpočtu, a to v preukázanej výške podľa úverových zmlúv za podmienok ďalej uvedených:
a) banka je povinná oznámiť v termínoch určených na zostavenie návrhu štátneho rozpočtu na nasledujúci rozpočtový rok predpokladanú výšku majetkovej ujmy MF SR

b)a) MF SR uhradí zo štátneho ...

b)a) MF SR uhradí zo štátneho rozpočtu majetkovú ujmu banke, ktorá splnila povinnosť ad a) v skutočne preukázanej výške, najviac do výšky ustanovenej zákonom o ŠR na príslušný rok. Skutočnú výšku majetkovej ujmy je banka povinná preukázať MF SR do 5 kalendárnych dní po uplynutí mesiaca, a MF SR poukáže banke úhradu majetkovej ujmy do 15 dní po jej preukázaní, ak sa nedohodnú na iných lehotách.

2.3.3.Sporiteľníctvo ako súčasť bankovníctvo
Sporiteľne sú verejne peňažné ústavy určené na to, aby prijímali vklady fyzických osôb, tieto vklady úročili a tak podporovali sporivosť. Ťažiskom je poskytovanie služieb práve v súvislosti s prijímaním vkladov, sporiteľne síce poskytujú aj pôžičky, táto činnosť sa však vždy považovala za sekundárnu.
Vznik sporiteľní mal základ vo verejnej dobročinnosti. Už v r.1611 vypracoval Hugues Delestre svoj “Premier plan du Mont-de-Piété francais” ako program zriaďovania prvotných foriem ľudových peňažných ústavov, ktorý sa však v praxi nerealizoval. Naproti tomu v Anglicku vzniklo v 18. storočí niekoľko “Saving banks”, ktoré predstavovali určitú kombináciu banky a sporiteľne v neskoršom chápaní a mali slúžiť najmä na sústreďovanie drobných úspor robotníkov, ktoré sa potom (spravidla pred Vianocami) vracali aj s úrokmi. Ešte v polovici 19. storočia pracovali sporiteľne prakticky bez zisku a náklady na ich riadenie a udržiavanie boli hradené z príspevkov a darov.

Písomné vyžiadanie musí obsahovať údaje,...

Písomné vyžiadanie musí obsahovať údaje, podľa ktorých môže banka príslušnú záležitosť identifikovať. Pri podaní správy na požiadanie súdu patrí banke úhrada vecných nákladov.
Zamestnanci banky, ako aj členovia dozornej rady a osoby vykonávajúce bankový dohľad sú povinní zachovávať mlčanlivosť o služobných veciach dotýkajúcich sa záujmov banky a jej klientov.

Zákon č.249/1994 Zb.z. vo svojich ustanoveniach uložil bankám niektoré ďalšie povinnosti. Podľa tohto zákona banky sú povinné:
a) vypracovať, viesť a dopĺňať:
• prehľad známych foriem legalizácie príjmov z trestnej činnosti,
• program vlastnej aktivity zameranej proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti, ktorý musí obsahovať najmä harmonogram odbornej prípravy vlastných pracovníkov, prehľad výmeny skúseností a poznatkov v tejto oblasti s inými bankami a finančnými inštitúciami a metodiku vlastného postupu pri predchádzaní a odhaľovaní legalizácie príjmov z trestnej činností,

V ôsmej časti zákona o bankách ...

V ôsmej časti zákona o bankách sa predovšetkým zdôrazňuje, že banky poskytujú klientom služby na zmluvnom základe. Banka je povinná požadovať preukázanie totožnosti klienta pri každom obchode a pri prenájme bezpečnostných schránok. Poskytovanie služieb so zachovaním anonymity klienta banka odmietne. Odchodom sa pritom rozumie činnosť banky vymenovaná na úvod tejto state ako základná činnosť bánk, ale aj iné činnosti banky, ktoré vedú k vzniku, zmene alebo zániku obchodných záväzkových vzťahov, okrem prijímania vkladov od verejnosti.
Na všetky bankové obchody, peňažné služby bánk, vrátane stavov na účtoch a depozít, sa vzťahuje bankové tajomstvo. Osobám povereným výkonom bankového dohľadu je však banka povinná podať správu o všetkých záležitostiach, ktoré sú predmetom bankového tajomstva.
Správu o záležitostiach týkajúcich sa klienta, ktoré sú predmetom bankového tajomstva, podá banka bez súhlasu klienta len na písomné vyžiadanie:
a) súdu na účely občianskeho súdneho konania,
b) orgánu činného v trestnom konaní na účely trestného konania,
c) územných finančných orgánov vo veci daňového konania, ktorého je klient účastníkom.

Banka je povinná prostredníctvom audítorov zabezpečiť:

a) overenie účtovnej závierky banky,
b) overenie hospodárenia banky za príslušný rok,
c) vypracovanie správy o overení účtovnej závierky a hospodárenia banky.
Vybraných audítorov je banka povinná oznámiť NBS, ktorá je potom oprávnená do 30 dní po prijatí tohto oznámenia audítorov odmietnuť. Nových audítorov je banka povinná oznámiť NBS do 15 dní po odmietnutí pôvodne navrhovaných audítorov. Za audítorov nemožno vybrať osoby, ktoré majú k banke osobitný vzťah.
Údaje z účtovnej závierky je banka povinná zverejňovať a vydávať za účelom zverejnenia výročnú správu.
Banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné archivovať doklady o uskutočnených obchodoch, pri obchodoch nad 100 tis. Sk sú povinné tieto doklady archivovať najmenej 5 rokov.
Banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné vypracúvať a predkladať NBS informácie a podklady, ktorých obsah, formu, členenie, termíny a spôsob predkladania ustanoví NBS. V prípade, že banka má majetkovú účasť na jednej alebo viacerých obchodných spoločnostiach alebo iných právnických osobách najmenej vo výške 20% základného imania, musia tieto informácie a podklady obsahovať údaje týkajúce sa týchto obchodných spoločností alebo iných právnických osôb.

Zákon o bankách venuje osobitný ...

Zákon o bankách venuje osobitný priestor právnemu postaveniu bánk založených ako štátny peňažný ústav. Takúto banku môže založiť ústredný orgán štátnej správy. Na jej založenie udeľuje povolenie NBS po dohode s MF SR. Zakladateľ banky založenej ako štátny peňažný ústav:
• zabezpečuje základné imanie,
• vydáva stanovy,
• vymenúva a odvoláva štatutárny orgán zložený z troch členov,
• vymenúva a odvoláva dozornú radu,
• potvrdzuje účtovnú závierku banky,
• rozhoduje o rozdelení, zlúčení, splynutí a zrušení banky.
Toto rozdelenie, zlúčenie, splynutie alebo zrušenie banky nesmie byť na ujmu jej veriteľov, na jeho účinnosť sa vyžaduje zápis do obchodného registra. Ak banka zaniká zlúčením alebo splynutím, prechádza jej majetok a záväzky na preberajúcu banku.

Ďalej, banka nesmie vykonávať s osobami,...

Ďalej, banka nesmie vykonávať s osobami, ktoré k nej majú osobitný vzťah, také obchody, ktoré vzhľadom na svoju povahu, účel alebo riziko by sa nevykonali s ostatnými klientmi. Úvery poskytuje banka takýmto osobám vtedy, ak o tom rozhodne štatutárny orgán na základe rozboru príslušného bankového obchodu a finančnej situácie žiadateľa.
Osoba, ktorá má k banke osobitný vzťah a sú to:
• členovia štatutárneho orgánu a riaditelia banky,
• členovia dozornej rady banky,
• právnické osoby majúce kontrolu nad bankou, ich hlavní akcionári a členovia vedenia týchto spoločností,
• osoby blízke členom štatutárneho orgánu, dozornej rady, riaditeľom banky a osobám majúcim kontrolu nad bankou,
• právnické osoby, v ktorých niektorá z osôb uvedených v prvých troch kategóriách má podiel na základnom imaní presahujúci 10%,
• hlavní akcionári banky a akákoľvek právnická osoba pod ich kontrolou,
• členovia Bankovej rady Národnej banky Slovenska.

Kontrolou nad bankou alebo inou ...

Kontrolou nad bankou alebo inou právnickou osobou sa pre tieto účely rozumie vlastníctvo viac ako 50% jej akcií alebo iných podielových účastí alebo právomoc voliť štatutárny orgán banky, prípadne inak presadzovať rozhodujúci vplyv na vedenie banky alebo právnickej osoby. Hlavným akcionárom sa rozumie vlastník viac ako 10% akcií alebo iných podielových účastí.
Nakoniec, suma hypotékou nezabezpečeného úveru poskytnutého bankou ktorémukoľvek jej zamestnancovi, nesmie prekročiť jeho hrubý príjem za dva roky. Celková suma úverov poskytnutých bankou jej zamestnancom nesmie prekročiť 5% základného imania banky.

Problematika účtovníctva a obchodnej dokumentácie
Banka, ako aj pobočka zahraničnej banky, je povinná viesť účtovníctvo podľa zákona o účtovníctve. V prípade, že banka má podielovú účasť na jednej alebo viacerých obchodných spoločnostiach alebo iných právnických osobách väčšiu ako 20% základného imania, musia jej účtovné výkazy poskytovať tiež súhrnné údaje o týchto obchodných spoločnostiach alebo iných právnických osobách.

• obmedzenie a podmienky ...

• obmedzenie a podmienky pre niektoré druhy úverov alebo investícií, vkladov, záruk a záväzkov,
• obmedzenie a podmienky smerujúce k zladeniu splatnosti aktív a pasív banky,
• obmedzenie a podmienky pre nazabezpečené devízové pozície.
K tejto problematike vydala NBS viaceré opatrenia, najmä:
• opatrenie o úverovej angažovanosti bánk (oznámené pod č.28/1994 Z.z.),
• opatrenie o pravidlách likvidity bánk (oznámené pod č.29/1994 Z.z.).


Zákazy
Banka nesmie bez súhlasu NBS:
a) umožniť vznik majetkového podielu zahraničných osôb na banke už zriadenej,
b) zlúčiť, splynúť alebo rozdeliť sa, ani znížiť základné imanie, ak nejde o zníženie z dôvodu straty,
c) uskutočniť prevod podielovej účasti v rozsahu väčšom ako 15% základného imania v jednej alebo niekoľkých operáciách na akúkoľvek osobu alebo viaceré osoby konajúce v zhode.

Tým nie sú dotknuté ustanovenia zákona č.63/1991 Zb.

Tým nie sú dotknuté ustanovenia zákona č.63/1991 Zb. o ochrane hospodárskej súťaže.
Bez predchádzajúceho súhlasu NBS banka takisto nesmie:
a) nakupovať akcie alebo nadobúdať podielové účasti, ktoré vo svojom úhrne sú viac ako 10% základného imania právnickej osoby, ktorá nie je bankou podľa tohto zákona,
a) nakupovať akcie alebo nadobúdať podielové účasti na právnických osobách, ktoré nie sú bankami podľa tohto zákona v celkovom rozsahu prevyšujúcom 25% kapitálu a rezerv banky.
To však neplatí v prípade:
• nadobúdania akcií alebo iných podielových účastí, ak sa spláca takto poskytnutý úver (vtedy je banka povinná odpredať akcie alebo podiely takto získané do dvoch rokov, túto lehotu však môže NBS predĺžiť),
• nadobúdania akcií za účelom ďalšieho predaja tretím osobám.
Banka nesmie mať pri poskytovaní komerčných úverov, spotrebných úverov a pri zbere úsporných vkladov vyšší podiel na relevantnom trhu ako 30%. V prípade, že ide o vzájomne prepojenú skupinu bánk, vzťahuje sa toto ustanovenie na celú skupinu. Túto povinnosť boli banky povinné splniť najneskôr do troch rokov odo dňa účinnosti tohto zákona, t.j. do konca januára 1995.

Banky sú ďalej povinné zachovávať ...

Banky sú ďalej povinné zachovávať ustanovený pomer kapitálu a rezerv k aktívam, prípadne záväzkom banky.
Banky sú povinné zabezpečovať, aby:
a) suma úverov poskytujúcich jednému dlžníkovi, prípadne ekonomicky spojenej skupine dlžníkov neprekročila určené percento z kapitálu a rezerv,
b) celková suma úverov poskytnutých desiatim najväčším dlžníkom, prípadne ekonomicky spojeným skupinám dlžníkov neprekročila určené percento z celkového objemu kapitálu a rezerv banky.
Banky sú ďalej povinné udržiavať trvalo svoju platobnú schopnosť v slovenskej mene aj cudzích menách. Za tým účelom sú povinné dodržiavať ustanovené pravidlá likvidity a bezpečnej prevádzky. Tieto pravidlá môžu upravovať najmä:
• minimálnu výšku likvidných prostriedkov, prípadne skupinu týchto prostriedkov vo vzťahu k aktívam alebo pasívam, prípadne ku skupine aktív a pasív (tejto povinnosti možno vyhovieť aj udržiavaním časti zdrojov v Národnej banke Slovenska),

Obdobne sa postupuje v prípade žiadosti ...

Obdobne sa postupuje v prípade žiadosti zahraničnej banky o zriadenie pobočky v SR, s tým rozdielom, že:
• namiesto základného imania sa posudzuje výška kapitálu,
• namiesto ekonomickej účelnosti sa posudzuje ekonomická potrebnosť,
• navyše sa skúma, či je daná vzájomnosť pri povoľovaní pôsobenia slovenských bánk v štáte, v ktorom má zakladajúca zahraničná banka svoje sídlo.
Kapitálovú primeranosť bánk upravila NBS opatrením oznámeným v Zb.z. č.27/1994 Z.z.
Povolenie pôsobiť ako banka sa udeľuje na dobu neurčitú a nie je prevoditeľné na inú osobu.
Banka musí mať štatutárny orgán a dozornú radu. Štatutárny orgán aj dozorná rada musia byť najmenej trojčlenné, člen dozornej rady banky nesmie byť zamestnancom tej istej banky.
Dôležitým dokumentom pri vzniku banky sú jej stanovy, ktoré sa predkladajú NBS spolu so žiadosťou o udelenie povolenia pôsobiť ako banka a ktoré musia upravovať:
• právomoc štatutárneho orgánu,
• právomoc dozornej rady,

• štruktúru ...

• štruktúru a organizáciu banky,
• právomoc a zodpovednosť vedúcich pracovníkov,
• právomoc a zodpovednosť ďalších pracovníkov ústredia a pobočiek, prípadne iných organizačných jednotiek banky, oprávnených na vykonávanie bankových obchodov,
• systém vnútornej kontroly.
Banky a pobočky zahraničných bánk sa zapisujú do obchodného registra a sú povinné uložiť v NBS výpis z obchodného registra.
Celá štvrtá časť zákona o bankách upravuje prevádzkové požiadavky kladené na činnosť bánk a pobočiek zahraničných bánk. Sú koncipované ako:
• povinnosti,
• zákazy.

Povinnosti
Banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné informovať vo svojich prevádzkových priestoroch písomnou formou o podmienkach pre prijímanie vkladov, poskytovanie úverov a ďalších bankových obchodov a služieb.

• obhospodarovanie cenných papierov ...

• obhospodarovanie cenných papierov klienta na jeho účet včítane poradenstva (portfolio management),
• uloženie a správa cenných papierov alebo iných hodnôt,
• výkon funkcie depozitára investičného fondu,
• zmenárenskú činnosť,
• poskytovanie bankových informácií,
• prenájom bezpečnostných schránok.
Výkon niektorých uvedených činností môže byť osobitným zákonom viazaný na udelenie povolenia. Bankovú činnosť v horeuvedenom zmysle môžu vykonávať prostredníctvom svojich pobočiek tiež zahraničné banky, ktoré majú na to povolenie NBS.
Bez povolenia pôsobiť ako banka nesmie nikto prijímať vklady od verejnosti, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Slovo “banka” alebo “sporiteľňa”, jeho preklady a slová, v ktorých základe sa tieto slová vyskytujú, smie používať v obchodnom mene iba právnická osoba, ktorej bolo udelenie pôsobiť ako banka, pokiaľ nie je zrejmé zo súvislosti, v ktorej sa tento výraz používa, že táto osoba sa nezaoberá uvedenou činnosťou. To sa však nevzťahuje na právnické osoby, ktorých obchodné meno alebo názov sú zavedené alebo uznávané zákonom alebo medzinárodnou zmluvou.

Žiadosť o povolenie pôsobiť ako ...

Žiadosť o povolenie pôsobiť ako banka sa predkladá NBS. So žiadosťou o povolenie sa predkladá návrh stanov. Náležitosti žiadosti upravuje opatrenie Štátnej banky česko-slovenskej zo dňa 15. februára 1992, ktorým sa ustanovujú náležitosti žiadosti o povolenie pôsobiť ako banka, ako aj minimálna výška základného imania, ktorá je podmienkou pre udelenie povolenia (min. 500 mil. Sk), a náležitosti žiadosti o udelenie povolenia pôsobiť ako banka pobočke zahraničnej banky, ako aj minimálnu výšku poskytnutého kapitálu, ktorá je podmienkou pre udelenie povolenia. Toto opatrenie bolo novelizované opatrením NBS oznámeným v Zbierke zákonov pod č.26/1994 Z.z.
O udelení povolenia pôsobiť ako banka rozhoduje NBS po dohode s MF SR. V konaní o udelení tohto povolenia sa posudzujú tieto skutočnosti:
• základné imanie, jeho pôvod a dostatočnosť, ako aj ďalšie finančné zdroje banky,
• odborná spôsobilosť a občianska bezúhonnosť osôb navrhovaných pre riadenie banky,
• technické a organizačné predpoklady na výkon navrhovaných činností banky,
• ekonomická účelnosť banky.

Základnou právnou úpravou pre ...

Základnou právnou úpravou pre oblasť komerčného bankovníctva je zákon č.21/1992 Zb. o bankách, v znení neskorších predpisov. Do činnosti týchto bánk a ich postavenia zasahuje aj celý rad ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov, napr. zákon č.40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v znení neskorších predpisov, zákon č.513/1991 Zb. Obchodný zákonník, v znení neskorších predpisov, zákon č.530/1990 Zb. o dlhopisoch, zákon č.600/1992 Zb. o CP a pod. Niektoré oprávnenia v bankovníctve prislúchajú MF SR na základe zákona č.347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, v znení neskorších predpisov.
Podľa ustanovenia § 1 zákona o bankách sa na účely tohto zákona bankami rozumejú právnické osoby so sídlom v Slovenskej republike založené ako:
• akciová spoločnosť, alebo
• štátny peňažný ústav,
ktoré prijímajú vklady od verejnosti a poskytujú úvery, a ktoré na vykonávanie tejto činnosti majú povolenie pôsobiť ako banka.

Okrem uvedených základných foriem ...

Okrem uvedených základných foriem činnosti môže banka, pokiaľ z povolenia pôsobiť ako banka nevyplýva niečo iné, vykonávať tieto ďalšie činnosti:
• investovanie do cenných papierov na vlastný účet,
• finančný prenájom (finančný leasing),
• platobný styk a zúčtovanie,
• vydávanie platobných prostriedkov, napr. platobných kariet alebo cestovných šekov,
• poskytovanie záruk,
• otváranie akreditívov,
• obstarávanie inkasa,
• obchodovanie na vlastný účet alebo na účet klienta (s prevoditeľnými cennými papiermi, s devízovými hodnotami a pod.),
• účasť na vydávaní akcií a poskytovanie súvisiacich služieb,
• finančné maklérstvo,
• poskytovanie porád vo veci podnikania,

2.3.2.Právna úprava komerčných bánk v SR

Rozvinutá banková sústava je nevyhnutnou súčasťou vyspelej trhovej ekonomiky. Je vždy dvojstupňová:
1. Prvý stupeň - emisná banka, nazývaná aj centrálna, ústredná, prípadne ceduľová, V ekonomike zohráva úlohu makroekonomického centra v menovej oblasti. Jej hlavnou úlohou je zabezpečenie stability meny.
2. Druhý stupeň - všetky ostatné banky. V bankovej sústave vyspelých trhových ekonomík nájdeme v tomto stupni viaceré druhy bánk. Činnosť týchto bánk má prevažne mikroekonomický, obchodne-podnikateľský charakter. Hlavným cieľom ich činnosti je dosiahnutie maximálneho zisku, aj keď sa popri tom často uvádzajú aj ďalšie ciele, ako napr.: uspokojovanie potrieb klientely, podpora podnikateľských aktivít v určitých oblastiach, zabezpečenie bankovej likvidity, optimalizácia rizika bankového podnikania a pod. Od ostatných podnikateľských subjektov sa líšia tým, že predmetom ich činnosti sú peniaze – platné peniaze vo všetkých formách, na rozdiel napr. od podnikateľa – starožitníka, ktorý sa okrem iného môže zaoberať aj nákupom a predajom mincí v rámci uspokojovania potrieb numizmatikov. Sú aktívnymi účastníkmi finančného trhu. V takejto podobe sa v našich podmienkach profilovali až na základe zákona š.158/1989 Zb. o bankách a sporiteľniach.

Vtedy vznikli, resp. boli novým spôsobom upravené tieto komerčné (obchodné) banky:

• Všeobecná úverová banka,
• Československá obchodná banka,
• Komerční banka,
• Živnostenská banka,
• Investičná banka,
• Slovenská štátna sporiteľňa,
• Česká státní spořitelna.
Formovali sa ako obchodné banky univerzálneho charakteru v štátnom vlastníctve, resp. s dominantným podielom štátu. Neskôr došlo k výraznému rozšíreniu okruhu týchto bánk a zvýrazneniu podielu bánk ako akciových spoločností, k čomu prispela aj “akcionalizácia” aj horeuvedených bánk. Vznikol celý rad bánk charakteru regionálneho, resp. odvetvového. Prenikanie zahraničného kapitálu do nášho bankovníctva - zvýšený počet pobočiek zahraničných bánk, vytváraných zmiešaných bánk ako kapitálovo zmiešaných spoločností a tiež v pôsobení samostatných zahraničných bánk.

K dôležitým ustanoveniam zákona ...

K dôležitým ustanoveniam zákona o NBS patria tie, ktoré vymedzujú vzťah NBS k vláde SR. Podľa týchto ustanovení NBS:
• v rozsahu ustanovenom týmto zákonom podporuje hospodársku politiku vlády,
• zaujíma stanovisko k návrhom predkladaným na rokovanie vlády, ktoré sa dotýkajú pôsobnosti NBS,
• plní poradné funkcie voči vláde vo veciach menovej politiky a bankovníctva.
Okrem toho, na rokovaní Bankovej rady NBS sa môže zúčastniť s poradným hlasom člen poverený vládou. Naopak, guvernér NBS a v jeho neprítomnosti ním poverený viceguvernér sa zúčastňuje na schôdzach vlády.
Hospodárenie NBS sa uskutočňuje na základe jej rozpočtu schváleného Bankovou radou NBS. NBS zo svojich výnosov uhrádza nevyhnutné náklady na svoju činnosť. Vytvorený zisk používa na dopĺňanie rezervného fondu a ďalších fondov vytváraných zo zisku a na ostatné použitie v rozpočtovanej výške. Zostávajúci zisk odvádza do štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Podľa ustanovení zákona č.286/1992 Zb. o daniach z príjmov, v znení neskorších predpisov, NBS nepodlieha dani z príjmov právnických osôb.

Ročnú správu o výsledku ...

Ročnú správu o výsledku svojho hospodárenia NBS predkladá do troch mesiacoch po skončení kalendárneho roka na schválenie NR SR. Ak ju NR SR neschváli, je NBS povinná do šiestich týždňov predložiť spresnenú a doplnenú správu podľa požiadaviek NR SR.
NBS vedie účtovníctvo podľa osobitných predpisov (zákon č.563/1991 Zb. o účtovníctve). Účtovnú závierku NBS overujú dvaja audítori, ktorých určuje Najvyšší kontrolný úrad SR.
Zásada mlčanlivosti NBS a jej zamestnancov o bankových operáciách a všetkých ďalších skutočnostiach, ktoré tvoria predmet služobného tajomstva, platí iba vtedy, ak osobitný zákon neustanoví inak. Týmto osobitným zákonom sa stal zákon č.249/1994 Z.z. o boji proti legalizácii príjmov z najzávažnejších, najmä organizovaných foriem trestnej činnosti a o zmenách niektorých ďalších zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1. októbrom 1994.

Rokovaniu Bankovej rady ...

Rokovaniu Bankovej rady NBS predsedá guvernér, v jeho neprítomnosti ním poverený viceguvernér. Banková rada NBS prijíma svoje rozhodnutia väčšinou hlasov všetkých členov, je uznášaniaschopná, ak je prítomný guvernér alebo ním poverený predsedajúci viceguvernér a aspoň traja ďalší členovia. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho. Rokovací poriadok môže ustanoviť prípady, kedy je na prijatie rozhodnutia potrebný súhlas všetkých členov, prípadne ustanoviť inú majoritu pri hlasovaní.
NBS zastupuje navonok jej guvernér. Spolu s dvoma viceguvernérmi môže rozhodnúť o neodkladných záležitostiach, ktoré inak podliehajú schváleniu Bankovej rady NBS. Takéto rozhodnutia Banková rada NBS na nasledujúcom zasadnutí schváli alebo zruší.
Direktórium NBS je výkonným orgánom NBS. Zodpovedá za výkon rozhodnutí Bankovej rady NBS. Pripravuje zasadania Bankovej rady NBS a spravuje NBSenska. Zabezpečuje najmä výkon:
• obchodov so SR,
• schválenej menovej politiky,
• správy menových rezerv v zlate a devízových prostriedkov, obchodov s devízovými hodnotami a platobného styku so zahraničím,

• emisie cenných ...

• emisie cenných papierov NBS a obchody s nimi,
• operácií s cennými papiermi,
• metodického riadenia a bankového dozoru v rozsahu ustanovenom Bankovou radou NBS
• obchodov s bankami podľa zákona o NBS,
• kontroly plnenia povinností pri hospodárení s devízovými hodnotami inými osobami než bankami, ktorú NBS vykonáva podľa osobitných predpisov.


Členmi Direktória Národnej banky Slovenska sú:
• viceguvernér poverený guvernérom NBS
• vrchní riaditelia NBS
Direktórium NBS riadi viceguvernér a v čase jeho neprítomnosti ho zastupuje poverený vrchný riaditeľ.

Členmi Bankovej rady NBS sú:

• guvernér vymenúvaný a odvolávaný prezidentom Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky po schválení Národnou radou Slovenskej republiky, a to na 6 rokov,
• dvaja viceguvernéri vymenúvaní a odvolávaní rovnako ako guvernér,
• dvaja vrchní riaditelia vymenúvaní a odvolávaní vládou Slovenskej republiky na návrh guvernéra, a to na 6 rokov,
• traja ďalší členovia, ktorých vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky na návrh guvernéra , a to na 4 roky.
Členstvo v Bankovej rade NBS je obmedzené najviac na dve funkčné obdobia nasledujúce za sebou. S členstvom je nezlučiteľná funkcia poslanca NR SR, členstvo vo vláde, členstvo v riadiacich, dozorných a kontrolných orgánoch iných bánk, obchodných spoločnosti a ostatných podnikateľských subjektov. Členstvo zaniká:
a) vzdaním sa funkcie na vlastnú žiadosť odovzdanú Bankovej rade NBS,
b) odvolaním z funkcie:
• ak bol člen právoplatne odsúdený za trestný čin,
• na návrh Bankovej rady NBS, ak člen stratil schopnosť vykonávať svoju funkciu,
• ak člen začal vykonávať niektorú z funkcií, ktoré boli uvedené ako nezlučiteľné s členstvom v Bankovej rade NBS.

Činnosť NBS vo všeobecnosti zabezpečujú jej riadiace orgány. Sú to:

a) Banková rada NBS,
b) Direktórium NBS.

Najvyšším riadiacim orgánom NBS je Banková rada Národnej banky Slovenska. Určuje menovú politiku a nástroje na jej uskutočňovanie a rozhoduje o menových opatreniach NBS. Banková rada NBS ďalej najmä:
• ustanovuje zásady činnosti a obchodov NBS,
• schvaľuje rozpočet NBS,
• ustanovuje organizačné usporiadanie NBS,
• ustanovuje druhy fondov NBS, ich výšku a použitie,
• ustanovuje rozsah úverov poskytovaných SR na nákup štátnych pokladničných poukážok na krytie výkyvov v hospodárení štátneho rozpočtu, ako aj pravidlá emisie,
• ustanovuje platové a iné požitky guvernéra a viceguvernérov,
• udeľuje súhlas s pôsobením zamestnancov NBS v riadiacich, dozorných a kontrolných orgánoch obchodných spoločnosti a bánk,
• schvaľuje rokovací poriadok Bankovej rady NBS.

V rozhodnutí o odňatí povolenia ...

V rozhodnutí o odňatí povolenia pôsobiť ako banka sa určí dátum, ku ktorému sa odníma povolenie. Predtým však musí byť rozhodnutie NBS zverejnené v Obchodnom vestníku, pri pobočke zahraničnej banky navyše treba túto skutočnosť oznámiť orgánu poverenému bankovým dohľadom v príslušnom štáte.
Odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o odňatí povolenia pôsobiť ako banka nesmie dotknutá právnická osoba prijímať vklady a poskytovať úvery a vykonávať ďalšie činnosti, s výnimkou tých, ktoré sú nevyhnutné na vyrovnanie jej pohľadávok a záväzkov. Dovtedy, než vyrovná svoje pohľadávky a záväzky, sa považuje za banku podľa zákona o bankách.
Ak NBS zistí nedostatky pri činnosti vykonávanej inými osobami než bankami na základe povolenia, môže týmto osobám uložiť opatrenia smerujúce k náprave zistených nedostatkov, najmä prikáže upustiť od nesprávneho postupu alebo ukončiť činnosť.
Spomedzi iných opatrení smerujúcich k náprave zistených nedostatkov možno uviesť najmä príkaz upustiť od nesprávneho postupu, obmedziť určitú činnosť, ďalej odňatie povolenia na výkon niektorej činnosti banky a pod.

Treba pripomenúť, že neslobodno zamieňať pojmy “bankový dohľad” a “štátny dozor”.

 Štátny dozor nad činnosťou bánk a iných osôb než bánk, ktoré majú povolenie podľa osobitných predpisov, vykonáva MF SR alebo ním poverený orgán.
Štátny dozor zahŕňa:
- kontrolu dodržiavania zákonov, keď je na to MF SR splnomocnené príslušným orgánom,
- kontrolu dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných NBS
- kontrolu plnenia opatrení vydaných MF SR pri výkone štátneho dozoru.

MF SR má právo zúčastniť sa na rokovaniach riadiacich orgánov NBS, bánk a iných osôb než bánk, ktoré majú povolenie podľa osobitných predpisov, a to pri prerokúvaní ročnej účtovnej závierky a výsledkov výkonu štátneho dozoru.
Ak MF SR zistí nedostatky v činnosti bánk a iných než bánk, ktoré majú povolenie podľa osobitných predpisov, vydá opatrenie na odstránenie zistených nedostatkov, a súčasne určí lehotu na ich odstránenie. Pri zistení závažných nedostatkov môže uložiť týmto osobám pokutu do výšky 1 mil. Sk.

Rozhodnutie o zavedenie nútenej správy v banke obsahuje:

• dôvody pre nútenú správu,
• meno určeného správcu,
• dobu trvania nútenej správy,
• prípadné obmedzenie alebo zákaz prijímania vkladov a poskytovanie úverov,
• prípadné čiastočné alebo úplné pozastavenie nakladania s vkladmi klientov v banke.
Nútená správa nadobúda účinnosť dňom zápisu do obchodného registra. Tomuto dňu musí predchádzať zverejnenie rozhodnutia NBS v Obchodnom vestníku. Vymenovaním správcu sa pozastavuje až do konca nútenej správy výkon funkcie štatutárneho orgánu banky. Postavenie štatutárneho orgánu má správca. Ten je oprávnený urobiť opatrenia nevyhnutné na obnovenie stability a likvidity banky, vrátane uzavretia pobočiek, prípadne iných organizačných jednotiek banky. Ak to situácia banky vyžaduje, môže správca s predchádzajúcim súhlasom NBS čiastočne alebo úplne pozastaviť nakladanie klientov s ich vkladmi v banke na obdobie najviac jedného roka za predpokladu, že sa budú robiť opatrenia smerujúce k zachovaniu hodnoty týchto vkladov. Povinnosť banky vyplácať úroky z týchto vkladov tým nie je dotknutá. Počas nútenej správy môže NBS poskytnúť banke finančnú pomoc na odstránenie dočasného nedostatku likvidity. Nárok na vrátenie finančnej pomoci má prednosť pred všetkými ostatnými záväzkami banky.

Nútená správa sa končí:

• zrušením nútenej správy, ak pominú dôvody pre jej trvanie,
• uplynutím ustanovenej doby, pokiaľ nebola predĺžená,
• odňatím povolenia pôsobiť ako banka.
Ukončenie nútenej správy nadobúda účinnosť dňom zápisu do obchodného registra.
Pri pretrvávaní závažných nedostatkov v činnosti banky alebo pobočky zahraničnej banky NBS po dohode s MF SR povolenie ako banka odníme. Tomuto opatreniu nemusí predchádzať zavedenie nôtenej správy.
Udelenie povolenia pôsobiť ako banka môže byť ďalej odňaté:
• ak sa základné imanie zníži stratou o viac ako 50% v jednom roku alebo viac ako 10% ročne po dobu troch rokov po sebe idúcich,
• ak banka viac ako 18 mesiacov neprijíma vklady od verejnosti,
• ak bolo získané na základe nepravdivých údajov uvedených v žiadosti,
• ak ide o pobočku zahraničnej banky a táto banka stratila v štáte svojho sídla oprávnenie pôsobiť ako banka.

NBS vykonáva dohľad nad:

a) činnosťou bánk a nad bežným fungovaním bankového systému,
b) činnosťou iných osôb než bánk, ktoré majú povolenie podľa osobitných predpisov (napr. zákon č.528/1990 Zb. devízový zákon a zákon č.455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní).

Bankovému dohľadu podlieha nie iba činnosť bánk a nebankových subjektov, ale aj pobočiek zahraničných bánk.
Podľa ustanovení zákona č.21/1992 Zb. o bankách, v znení neskorších predpisov a ustanovení zákona o NBS, môže NBS uplatniť voči kontrolovanému subjektu niektoré z týchto sankčných opatrení:
a) pokuta,
b) nútená správa,
c) odňatie povolenia pôsobiť ako banka,
d) príkaz ukončiť činnosť,
e) iné opatrenia smerujúce k náprave zistených nedostatkov.

Ak NBS zistí nedostatky ...

Ak NBS zistí nedostatky v činnosti bánk alebo pobočiek zahraničných bánk spočívajúce v porušení podmienok ustanovených v povolení pôsobiť ako banka, ako aj v porušení zákona o NBS, zákona o bankách, devízového zákona alebo iných právnych predpisov a opatrení vydaných Národnou bankou Slovenska, uloží podľa závažnosti zistených nedostatkov pokutu až do výšky 5 mil. Sk. Uložené pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu.
V prípade, že kontrolovaným subjektom je iná osoba než banka vykonávajúca činnosť na základe povolenia NBS, možno uložiť pokutu až do výšky 10 mil. Sk.
Všeobecne platí, že NBS môže uložiť pokutu do jedného roka odo dňa zistenia nedostatkov, najneskôr však do desiatich rokov odo dňa, v ktorom tieto nedostatky vznikli.
Ak finančná situácia a likvidita banky je výrazne alebo opakovane v rozpore s požiadavkami ustanovenými zákonom o NBS, môže NBS rozhodnúť o zavedení nútenej správy v banke.