O to vypuklejšie vystupuje tento problém vtedy, ak sa vypracovali nevhodné stereotypy, čo sa dosť stáva najmä vtedy, keď mladí športovci začnú trénovať bez dozoru trénera. V tomto prípade sa často musí postupovať tak, že sa najprv „rozbije“ starý stereotyp a až potom sa začne vypracúvať nový, správny stereotyp. Rozbitie nevhodného stereotypu sa môže uskutočniť práve schválnym nedodržaním podmienok vypracúvania DS. Ako príklad môžeme uviesť niektorých hráčov v stolnom tenise, kde do výkonnostného a vrcholového športu prichádzajú bývalí samoukovia, s dobrou technikou, ale s takým držaním rakety, ktoré neumožňujú dokonale sa naučiť nové progresívne prvky.
10) Dôležitou súčasťou analyzátorov je mozgová kôra. Jej význam pri pocite, alebo vneme môžeme demonštrovať na základe zmyslových zážitkov a skúseností.
• zmyslová skúsenosť /pom. a sln./,
• fantómové bolesti/amput. končatín/,
• schopnosť vnímať priestor aj bez binokulárneho videnia.
Takýto spôsob pociťovania je zároveň príkladom potreby komplexného pociťovania. KP existuje aj v športe, keď mozgová kôra integruje elementárne pocity viacerých analyzátorov do komplexného vnemu špecifickými pocitmi - pocit pádu (zoskok padákom), pocit snehu (lyžiari), pocit súpera (slepí judisti).
Zapojené sú viaceré analyzátory a výslednicou je pocit, ktorý nie je špecifický ani pre jeden analyzátor (napr. pocit snehu vzniká súhrou zrakového, sluchového, statokinetického, tepelného a chladového receptora).
Dynamický stereotyp (DS)
Dynamický stereotyp (ďalej DS) je dočasne nemenná sústava podmienených a nepodmienených reflexov, ktorá vznikla na základe stereotypne sa opakujúcich podnetov. DS vznikne len pri dodržaní určitých podmienok:
- nemeniace sa poradie podmienených a nepodmienených reflexov
- stále kvantitatívne a kvalitatívne vlastnosti týchto reflexov
- nemeniace sa intervaly
Poznatky o dynamickom stereotype sa využívajú v režime práce a odpočinku i pri telesných cvičeniach. Pre organizmus je žiadúce, aby sa za určitých okolností vypracoval DS, čo umožní určité činnosti robiť automatizovane a ekonomicky. Sú však osoby, u ktorých majú DS takú dôležitú úlohu, že aj najmenšia odchýlka rozladí celkovú činnosť organizmu.
Treba povedať – najmä v súvislosti s pracovným procesom a športom – že za určitých okolností vypracovaný stereotyp pôsobí škodlivo, brzdí ďalší rozvoj pohybových schopností.
- nemeniace sa poradie podmienených a nepodmienených reflexov
- stále kvantitatívne a kvalitatívne vlastnosti týchto reflexov
- nemeniace sa intervaly
Poznatky o dynamickom stereotype sa využívajú v režime práce a odpočinku i pri telesných cvičeniach. Pre organizmus je žiadúce, aby sa za určitých okolností vypracoval DS, čo umožní určité činnosti robiť automatizovane a ekonomicky. Sú však osoby, u ktorých majú DS takú dôležitú úlohu, že aj najmenšia odchýlka rozladí celkovú činnosť organizmu.
Treba povedať – najmä v súvislosti s pracovným procesom a športom – že za určitých okolností vypracovaný stereotyp pôsobí škodlivo, brzdí ďalší rozvoj pohybových schopností.
9) Fázy DS pri motorickom učení Vypracovanie pohybového návyku má svoje zákonitosti a prebieha vo viacerých štádiách.
- Osvojenie pohybových návykov a spojenie jednotlivých prvkov do celku. Rôzne fázy pohybu aktivujú ohniská v mozgovej kôre, medzi ktorými sa postupne vytvára spojenie . Pre toto štádium je typické veľké množstvo zbytočných pohybov, zvýšené svalové napätie a celková strnulosť pohybu. Je to preto, že vzruch z jedného pohybového ohniska sa šíri.
- Pohyb sa upresňuje a zdokonaľuje tým, že sa odstraňujú zbytočné pohyby. Znižuje sa napätie svalov a zlepšuje sa koordinácia. na kôrovej úrovni sa to deje tým, že nastáva koncentrácia vzrušenia do ohniska príslušného pohybu. Cvičenec reaguje pozitívne na požadované podnety a nereaguje vďaka kôrovému útlmu na nepotrebné podnety. Štádium koncentrácie a diferenciácie.
- Zdokonaľovanie pohybového návyku. V tomto štádiu už nevznikajú kvalitatívne nové dynamické zmeny v kôre. No rôzne deje majú rôznu hĺbku, ktorá závisí od počtu opakovaní. Štádium automatizácie a jej vyššia forma - štádium stabilizácie.
- Pohyb sa upresňuje a zdokonaľuje tým, že sa odstraňujú zbytočné pohyby. Znižuje sa napätie svalov a zlepšuje sa koordinácia. na kôrovej úrovni sa to deje tým, že nastáva koncentrácia vzrušenia do ohniska príslušného pohybu. Cvičenec reaguje pozitívne na požadované podnety a nereaguje vďaka kôrovému útlmu na nepotrebné podnety. Štádium koncentrácie a diferenciácie.
- Zdokonaľovanie pohybového návyku. V tomto štádiu už nevznikajú kvalitatívne nové dynamické zmeny v kôre. No rôzne deje majú rôznu hĺbku, ktorá závisí od počtu opakovaní. Štádium automatizácie a jej vyššia forma - štádium stabilizácie.
8) Zrážanie krvi
Pri poranení dochádza v mieste poranenia k reflexnému zúženiu ciev, zníženiu TK a k nahromadeniu krvných elementov, ktoré napomáhajú k upchatiu cievy. Čas krvácania je kratší ako čas zrážania, lebo dochádza k reflexnému zúženiu ciev / 3- 4 min. / . Čas zrážania meriame na sklíčku, a preto je dlhší / 5 – 7 min. / .
zrážanie : v prípravnej fáze zrážania krvi prebiehajú nezávisle na sebe dve cesty vzniku faktoru premeny protrobínu. Extravaskulárna(tkanivová) je aktivovaná faktorom uvolneným pri porušení tkanív, inravaskulárna(plazmatiská) je aktivovaná doštičkovým faktorom uvolneným z rozpadnutých krv.doštičiek v mieste poraneniaa. Obecesty vedú zreťazeným pôsobením medzi rôzne plazmatickými faktormi ku vzniku faktoru premeny protrobínu, ktorý sa potom za prítomnosti Ca++ aktivuje v plazme sa nachádzajúci protrobín na trombín. Ďalej trombín aktivuje premenu fibrinogénu na fibrín a nakoniec nastane retrakcia fibrínun účinkom faktoru stabilizujúci fibrín a vzniká definitývna krvná zátka.
zrážanie : v prípravnej fáze zrážania krvi prebiehajú nezávisle na sebe dve cesty vzniku faktoru premeny protrobínu. Extravaskulárna(tkanivová) je aktivovaná faktorom uvolneným pri porušení tkanív, inravaskulárna(plazmatiská) je aktivovaná doštičkovým faktorom uvolneným z rozpadnutých krv.doštičiek v mieste poraneniaa. Obecesty vedú zreťazeným pôsobením medzi rôzne plazmatickými faktormi ku vzniku faktoru premeny protrobínu, ktorý sa potom za prítomnosti Ca++ aktivuje v plazme sa nachádzajúci protrobín na trombín. Ďalej trombín aktivuje premenu fibrinogénu na fibrín a nakoniec nastane retrakcia fibrínun účinkom faktoru stabilizujúci fibrín a vzniká definitývna krvná zátka.
7) Pod trofickým vplyvom pomalých a rýchlych neurónov
7) Pod trofickým vplyvom pomalých a rýchlych neurónov vznikajú aj pomalé a rýchle sv. vlákna. V dôsledku toho jedna motorická jednotka má vždy len jeden typ sv. vlákien, buď rýchle(biele) alebo pomalé(červené).
Pomalé – oxidatívne, tmavé, červené – nízky prah vzrušivosti, veľa gylikogénu a lipidov, vysoká aktivita oxidatívnych enzýmov, malá únava, veľa kapilár a tým zabezpečený prívod kyslíka, viac myoglobínu, ktorý viaže vo svale kyslík, veľa mitochondrii, v ktorých prebiehajú oxidatívne procesy – oxidatívne aeróbne pochody., dlhotrvajúca činnosť.
2.A rýchle oxidatívne bledé biele – väčší počet myofibríl, sú hrubšie a majú väčšiu silu, vysoký prah vzrušivosti, vlastnosti typu I. aj II. B, nie sú veľmi vytrvalé, sú určené na vykonávanie mohutných /rýchlych, silných/ kontrakcii alebo na rýchlu činnosť striedavo s menšou intenzitou, dajú sa ovplyvniť tréningom.
2.B rýchle, glykolitické bledé biele – aktivita neoxidatívnych enzýmov, veľa ATP a KP, neoxidatívne anaeróbne pochody, rýchla činnosť s veľkou silou, vekom ich počet klesá, lebo chýbajú intenzívne silové a rýchlostné stimuly, potrebné na udržiavanie ich vlastností.
Pomalé – oxidatívne, tmavé, červené – nízky prah vzrušivosti, veľa gylikogénu a lipidov, vysoká aktivita oxidatívnych enzýmov, malá únava, veľa kapilár a tým zabezpečený prívod kyslíka, viac myoglobínu, ktorý viaže vo svale kyslík, veľa mitochondrii, v ktorých prebiehajú oxidatívne procesy – oxidatívne aeróbne pochody., dlhotrvajúca činnosť.
2.A rýchle oxidatívne bledé biele – väčší počet myofibríl, sú hrubšie a majú väčšiu silu, vysoký prah vzrušivosti, vlastnosti typu I. aj II. B, nie sú veľmi vytrvalé, sú určené na vykonávanie mohutných /rýchlych, silných/ kontrakcii alebo na rýchlu činnosť striedavo s menšou intenzitou, dajú sa ovplyvniť tréningom.
2.B rýchle, glykolitické bledé biele – aktivita neoxidatívnych enzýmov, veľa ATP a KP, neoxidatívne anaeróbne pochody, rýchla činnosť s veľkou silou, vekom ich počet klesá, lebo chýbajú intenzívne silové a rýchlostné stimuly, potrebné na udržiavanie ich vlastností.
2. Motorická jednotka MJ
Tvorí jeden neurón a svalové vlákno, ktoré intervuje jeden neurón a môže inervovať až niekoľko sto svalových vlákien. Počet vlákien / mohutnosť MJ/ v MJ rôznych svaloch kolíše. Každý sval má niekoľko MJ. Odstupňovanie veľkosti kontrakcie podľa potrieb organizmu sa
uskutočňuje zapájaním rôzneho počtu MJ – priestorová sumácia. Veľkosť kontrakcie sa môže stupňovať množstvom impulzov po tej istej MJ – časová sumácia. Pomalé a rýchle MJ. Existujú pomalé a rýchle motoneuróny = MN, ktoré vlastne tvoria pomalé a rýchle MJ. Pomalé MN – ľahko sa vzrušia , sú to väčšinou malé nervové bunky s tenkým axónom, ktorý má menšie koncové vetvenie a preto vytvára menšie MJ. Aj celková maximálna aktivita týchto MN je nižšia. Sú schopné dlho pracovať – sú neunaviteľné. Frekvencia impulzov sa nemení za desiatky minút. Rýchle MN – ťažšie sa vzrušia, čím väčšia je sila a rýchlosť pohybu, tým sa viac rýchle MN zapájajú do činnosti. Rýchlejšie sa unavia. Pri type IIA klesá frekvencia impulzov rýchlejšie ako u pomalých MN, ale pomalšie ako v type IIB rýchlych MN.
uskutočňuje zapájaním rôzneho počtu MJ – priestorová sumácia. Veľkosť kontrakcie sa môže stupňovať množstvom impulzov po tej istej MJ – časová sumácia. Pomalé a rýchle MJ. Existujú pomalé a rýchle motoneuróny = MN, ktoré vlastne tvoria pomalé a rýchle MJ. Pomalé MN – ľahko sa vzrušia , sú to väčšinou malé nervové bunky s tenkým axónom, ktorý má menšie koncové vetvenie a preto vytvára menšie MJ. Aj celková maximálna aktivita týchto MN je nižšia. Sú schopné dlho pracovať – sú neunaviteľné. Frekvencia impulzov sa nemení za desiatky minút. Rýchle MN – ťažšie sa vzrušia, čím väčšia je sila a rýchlosť pohybu, tým sa viac rýchle MN zapájajú do činnosti. Rýchlejšie sa unavia. Pri type IIA klesá frekvencia impulzov rýchlejšie ako u pomalých MN, ale pomalšie ako v type IIB rýchlych MN.
To znamená, že
To znamená, že pod vplyvom aktivovaného vagu sa potláča vzrušivosť, vodivosť a znižuje sa frekvencia vzruchov. Naopak kontraktilita sa zvyšuje. Pri dezaktivovanom vagu je to naopak. Pri nadmernom dráždení môže nastať únik spod vagového vplyvu (vagus escape). Sympatikus a jeho mediátory nonadrenalín a adrenalín, pôsobia na srdce búrlivo a majú za následok aj zväčšenie TK.
Sympatikus sa cez sympatikovometikovú reakciu, s vylúčením nonadrenalínu, zapája do činnosti len pri rôznych aktivitách (pohybová, rozmnožovacia), ale aj pri stresových situáciách. Pri pohybovej činnosti
nestačí len ovplyvniť činnosť srdca znížením aktivity vagu, ale je potrebné prispôsobiť tejto aktivite aj periférnu cirkuláciu cestou redistribúcie krvi najmä z vnútorných orgánov do kostrových svalov. Netrénované osoby, napriek tomu, že hlavným regulačným nervom je parasympatikus, majú podiel n. vagus na regulácií srdca menší ako podiel sympatiku. Nielen pod vplyvom vytrvalostného behu ale aj pri intervalovom tréningu, pri ktorom musí srdce pracovať proti periférnemu odporu, ktorý sa zväčšuje v dôsledku zvýšeného TK, nastávajú morfologické zmeny v podiele parasympatiku a sympatiu tak, že podiel vagu sa zvýši a podiel sympatika ustúpi. Toto sa označuje ako fyziologicky zväčšené srdce, ktoré spočíva v hypertrofii svaloviny.
Sympatikus sa cez sympatikovometikovú reakciu, s vylúčením nonadrenalínu, zapája do činnosti len pri rôznych aktivitách (pohybová, rozmnožovacia), ale aj pri stresových situáciách. Pri pohybovej činnosti
nestačí len ovplyvniť činnosť srdca znížením aktivity vagu, ale je potrebné prispôsobiť tejto aktivite aj periférnu cirkuláciu cestou redistribúcie krvi najmä z vnútorných orgánov do kostrových svalov. Netrénované osoby, napriek tomu, že hlavným regulačným nervom je parasympatikus, majú podiel n. vagus na regulácií srdca menší ako podiel sympatiku. Nielen pod vplyvom vytrvalostného behu ale aj pri intervalovom tréningu, pri ktorom musí srdce pracovať proti periférnemu odporu, ktorý sa zväčšuje v dôsledku zvýšeného TK, nastávajú morfologické zmeny v podiele parasympatiku a sympatiu tak, že podiel vagu sa zvýši a podiel sympatika ustúpi. Toto sa označuje ako fyziologicky zväčšené srdce, ktoré spočíva v hypertrofii svaloviny.
6) PS vysiala kolaterály do EPMS
6) PS vysiala kolaterály do EPMS, čím sa tvorí finkčný vzťah. Spolupracujú při každom pohybe. Ich spojenie nieje dané vopred, ale vzniká v priebehu činnosti. Ak sa takéto spojenie často opakuje vznikne motorický inervačný vzor. Jeho prvú fázu vytvárajú kontakty medzi PS a EPMS. Každý nový pohyb prebieha najskôr cez ustavičnú vôlovú(vedomú)kontrolu. Při ustavičnom opakovaní vzniká typické prepojenie aktivovaných neurónov do reťazca charak. pre ten ktorý pohyb. Vzniká akási šablóna na neurónovej úrovni(charak. neurónové zapojenie) - motorický inervačný vzor. Ak je MIV dostatočne zvládnutý, ukladá sa do EPMS. V praxi to znamené, že každý nový pohyb stále menej a menej vôlou kontrolujeme až ho nakoniec vykonávame mimovoľne.
Naučeným pohybom(vôlovej motorike) slúži v mozgovej kôre motor.asoc.systém. Centrá MAS : v rôznach častiach kôry, napr. Brocovo centrum reči, centrá oč.sv., tretí čelový závit. Na rozdiel od výpadových reakcií PS(ochrnutie), v MAS ide při vyradení jeho centier a stratu schopnosti spájeť jednotlivé komponenty do cielených pohybov.
Týka sa to najme naučených špeciálnych pohybov – praxií(reč, písanie, bicyklovanie, plávanie) – pohybov, ktoré keď sa raz naučíme a potom keď ich dlhú d
obu nevykonávame ich aj tak ovládame. K výpadovým reakciám (apraxie) dochádza po poškodení príslušnej časti mozgu(napr. agrafia – neschopnosť písať, strata reči porušením B. centra reči – nefungujú svaly potrebné pre artikulácie, ale tými istými sv. môžeme naďalej prehĺtať, pretože takto ich riadi iné centrum.)
Naučeným pohybom(vôlovej motorike) slúži v mozgovej kôre motor.asoc.systém. Centrá MAS : v rôznach častiach kôry, napr. Brocovo centrum reči, centrá oč.sv., tretí čelový závit. Na rozdiel od výpadových reakcií PS(ochrnutie), v MAS ide při vyradení jeho centier a stratu schopnosti spájeť jednotlivé komponenty do cielených pohybov.
Týka sa to najme naučených špeciálnych pohybov – praxií(reč, písanie, bicyklovanie, plávanie) – pohybov, ktoré keď sa raz naučíme a potom keď ich dlhú d
obu nevykonávame ich aj tak ovládame. K výpadovým reakciám (apraxie) dochádza po poškodení príslušnej časti mozgu(napr. agrafia – neschopnosť písať, strata reči porušením B. centra reči – nefungujú svaly potrebné pre artikulácie, ale tými istými sv. môžeme naďalej prehĺtať, pretože takto ich riadi iné centrum.)
Pre periférnu časť
Pre periférnu časť regulácie je charakteristická podvojná (sympatikus a parasympatikus) recipročná inervácia. Každý orgán je teda pod vplyvom aktivovaného, alebo dezaktivovaného parasympatika ale aj aktivovaného a dezaktivovaného sympatika. Sú to teda 4 možnosti, ktoré sa môžu uplatniť vo vzájomnej kombinácií. Za tlmiča činnosti srdca sa pokladá parasympatikus a za budiča sympatikus. Regulácia srdca. Srdce môže pracovať bez toho, aby dostávalo vzruchy cez periférne nervy AS. V zložitejších situáciách (TC, emócie) sú potrebné regulačné zásahy z centier predĺženej miechy, hypotalame a lymbického systému. Pravý parasympatikový nerv (n. vagus) ide k primárnemu uzlu, ľavý k sekundárnemu. Sympatikový nerv sa dostáva k srdcu popri cievach a prerušuje sa v krčných gangliách (nervová uzlina) tak, že k srdcu pristupujú ako postgangliové vlákna. Hlavným regulačným nervom v pokoji je parasympatikus. Jeho účinok na srdce sa prejavuje cez tropne vplyvy :
• negatívne : -chronotropné- frekvencia, -dromotropné - vodivosť, - batmotropné-vzrušivosť.
• pozitívne : - inotropné-kontraktilita.
• negatívne : -chronotropné- frekvencia, -dromotropné - vodivosť, - batmotropné-vzrušivosť.
• pozitívne : - inotropné-kontraktilita.
4) Autonómny systém reguluje
4) Autonómny systém reguluje funkcie vnútorných orgánov. Srdce má určitú autonómiu, lebo aspoň čiastočne pracuje na základe vzruchov, ktoré vydáva vzrušič - pacemaker. Srdce má schopnosť automatizácie, ktorú zabezpečujú centrá srdcovej automacie (vzrušivosti)-primárny a sekundárny uzol. Stavba prevodového systému srdca : primárna centrum je při vyústení dutých žíl do srdca(primárna uzol, sínusový, Kízov – Flakov ), v blízkosti átriovenrikulárnej prepážky je sekundárny uzol(Aschow – Tawarov), z neho vychádza Hissov zväzok, ktorý sa vetví na pravú a ľavú časť a končí Purkyňovými vláknami. Vzruch vznikne v primárnom uzle a po svalovine predsiení prejde na sekundárny uzol. ďalej po svalovine na Hissov zväzok a stade po Purkyňových vláknach na svalovinu komôr.
Centrálna časť AS : najnižšie centrá funkcií vnútorných orgánov sú v predĺženej mieche. V AS platí nadradenosť centier. Vyššie centrum sa nachádza v hypotalame, ktorý je aj centrom emócií. Lymbický systém sa pokladá za najvyššiu časť AS, ktorý sa podieľa na regulácií funkcií vnútorných orgánov.
V ňom sa vytvárajú dočasné spojenia autonómnych podmienených reflexov. Lymbický systém hrá úlohu v pudovom správaní, zameranom na zachovanie druhu.
Centrálna časť AS : najnižšie centrá funkcií vnútorných orgánov sú v predĺženej mieche. V AS platí nadradenosť centier. Vyššie centrum sa nachádza v hypotalame, ktorý je aj centrom emócií. Lymbický systém sa pokladá za najvyššiu časť AS, ktorý sa podieľa na regulácií funkcií vnútorných orgánov.
V ňom sa vytvárajú dočasné spojenia autonómnych podmienených reflexov. Lymbický systém hrá úlohu v pudovom správaní, zameranom na zachovanie druhu.
7. Vitálna kapacita
1)Vitálna kapacita je objem vzduchu vydýchnutý pri maximálnom výdychu, ktorému predchádzal maximálny vdych. VC závisí od povrchu tela, pohlavia, druhu športu, ktorý osoba vykonáva.
• VC = dychový objem VT(objem vzd., kt. sa vdýchne alebo vydýchne při pokojovom dých.)
• inspiračný rezervný objem IRV (objem vzd., kt môže osoba ešte vydýchnuť do konca pokojového vdychu)
• exspiračný rezervný objem ERV.(- ll – do konca pokojového výdychu)
• Aj po maximálnom výdychu ostáva v pľúcach vzduch tzv. reziduálny objem RV.
RV a VC tvoria celkovú kapacitu pľúc.
VC (muži, ženy ) = IRV ( 3,3-1,9), VT (0,5-0,5),ERV ( 1,0-0,7 ),RV ( 1,2- 1,1 ), VC u šport. 125 – 130 %.
pomer medzi vydaným CO2 a spotrebovaným O2, RQ=CO2-0,03/21-O2
2) Zistíme aj aké živiny as spalovali. Energetický ekvivalent je koľko energie vydal, keď spotreboval 1 L kyslíka. Rôzne druhy živýn nemajú rovnaký en.potenciál, ten je veličinou prislúchajúcou v rovnov. stave k RQ.
• VC = dychový objem VT(objem vzd., kt. sa vdýchne alebo vydýchne při pokojovom dých.)
• inspiračný rezervný objem IRV (objem vzd., kt môže osoba ešte vydýchnuť do konca pokojového vdychu)
• exspiračný rezervný objem ERV.(- ll – do konca pokojového výdychu)
• Aj po maximálnom výdychu ostáva v pľúcach vzduch tzv. reziduálny objem RV.
RV a VC tvoria celkovú kapacitu pľúc.
VC (muži, ženy ) = IRV ( 3,3-1,9), VT (0,5-0,5),ERV ( 1,0-0,7 ),RV ( 1,2- 1,1 ), VC u šport. 125 – 130 %.
pomer medzi vydaným CO2 a spotrebovaným O2, RQ=CO2-0,03/21-O2
2) Zistíme aj aké živiny as spalovali. Energetický ekvivalent je koľko energie vydal, keď spotreboval 1 L kyslíka. Rôzne druhy živýn nemajú rovnaký en.potenciál, ten je veličinou prislúchajúcou v rovnov. stave k RQ.
3) Krvné skupiny
Krv človeka sa delí podľa prítomnosti aglutinínov a aglutinogénov na 4 základné skupiny:
A, B, AB, 0. KS objavil Landsteiner 1901 /.3 / a Jánsky 1907(4). Príslušný aglutín sa nesmie stretnúť s príslušným aglutinogénom / A – A, B – B / , inak by nastala aglutinácia, ktorá spôsobuje smrť. Poznáme niekoľko kvantitatívne a kvalitatívne odlišných druhov antigénu A a B, a tieto príbuzné, ale predsa odlišné druhy označujeme ako podskupiny: A – A1, A2, A3, Ax. B – B3, Bx. AB – A1- B, A2B, A3B,
AxB. A – 47%, B – 8%, 0 – 38% AB – 4%
A : má aglutinogén A a aglutinín anti B
B : B A
AB : AB -
0 : - 0
aglutinácia v sére anti A = A
B = B
A aj B = AB
v ani jednom = 0
A, B, AB, 0. KS objavil Landsteiner 1901 /.3 / a Jánsky 1907(4). Príslušný aglutín sa nesmie stretnúť s príslušným aglutinogénom / A – A, B – B / , inak by nastala aglutinácia, ktorá spôsobuje smrť. Poznáme niekoľko kvantitatívne a kvalitatívne odlišných druhov antigénu A a B, a tieto príbuzné, ale predsa odlišné druhy označujeme ako podskupiny: A – A1, A2, A3, Ax. B – B3, Bx. AB – A1- B, A2B, A3B,
AxB. A – 47%, B – 8%, 0 – 38% AB – 4%
A : má aglutinogén A a aglutinín anti B
B : B A
AB : AB -
0 : - 0
aglutinácia v sére anti A = A
B = B
A aj B = AB
v ani jednom = 0
Výnimkou budivého vplyvu sú sfinktéry tráv
Výnimkou budivého vplyvu sú sfinktéry tráv.traktu, na ktoré sa vagový vplzv
prenáša cez vmedzerené neuróny a jeho vplyv je tlmivý. V tráv.trakte dochádza k zvláštnosti, ktorá spočíva v stupni automatizácie. Nie sú tu celkom dokázané uzly automatizácie(ako na srdci), ale sú tu intramurálne nervové pletene(myanterický a Aubacherov a submukózny Meisnerov plexus), ktoré vytvárajú gangliá, v ktorých sa prepájajú paras. a szm. nervy a tým aj ich vplyv. Z dôvodu zložitých regilačných situácií, kt. tu vznikajú má tráv. trakt prezívku „Čierna skrinka regulácie“ .
10) Vitálna kapacita je objem vzduchu vydýchnutý pri maximálnom výdychu, ktorému predchádzal maximálny vdych. VC závisí od povrchu tela, pohlavia, druhu športu, ktorý osoba vykonáva.
• VC = dychový objem VT(objem vzd., kt. sa vdýchne alebo vydýchne při pokojovom dých.)
• inspiračný rezervný objem IRV (objem vzd., kt môže osoba ešte vydýchnuť do konca pokojového vdychu)
• exspiračný rezervný objem ERV.(- ll – do konca pokojového výdychu)
• Aj po maximálnom výdychu ostáva v pľúcach vzduch tzv. reziduálny objem RV.
RV a VC tvoria celkovú kapacitu pľúc.
VC (muži, ženy ) = IRV ( 3,3-1,9), VT (0,5-0,5),ERV ( 1,0-0,7 ),RV ( 1,2- 1,1 ), VC u šport. 125 – 130 %.
prenáša cez vmedzerené neuróny a jeho vplyv je tlmivý. V tráv.trakte dochádza k zvláštnosti, ktorá spočíva v stupni automatizácie. Nie sú tu celkom dokázané uzly automatizácie(ako na srdci), ale sú tu intramurálne nervové pletene(myanterický a Aubacherov a submukózny Meisnerov plexus), ktoré vytvárajú gangliá, v ktorých sa prepájajú paras. a szm. nervy a tým aj ich vplyv. Z dôvodu zložitých regilačných situácií, kt. tu vznikajú má tráv. trakt prezívku „Čierna skrinka regulácie“ .
10) Vitálna kapacita je objem vzduchu vydýchnutý pri maximálnom výdychu, ktorému predchádzal maximálny vdych. VC závisí od povrchu tela, pohlavia, druhu športu, ktorý osoba vykonáva.
• VC = dychový objem VT(objem vzd., kt. sa vdýchne alebo vydýchne při pokojovom dých.)
• inspiračný rezervný objem IRV (objem vzd., kt môže osoba ešte vydýchnuť do konca pokojového vdychu)
• exspiračný rezervný objem ERV.(- ll – do konca pokojového výdychu)
• Aj po maximálnom výdychu ostáva v pľúcach vzduch tzv. reziduálny objem RV.
RV a VC tvoria celkovú kapacitu pľúc.
VC (muži, ženy ) = IRV ( 3,3-1,9), VT (0,5-0,5),ERV ( 1,0-0,7 ),RV ( 1,2- 1,1 ), VC u šport. 125 – 130 %.
Človek stratil schopnosť
Človek stratil schopnosť inštinktívne prijímať tie látky, ktoré potrebuje. V CNS sú centrá sýtosti a hladu, ktoré reagujú na množstvo glukózy v krvi (málo – hlad, veľa – sýtosť ). Silné hladové pohyby žalúdka a čreva sa zachytávajú už na úrovni miechy. Vzniká prepojenie medzi neurónmi inervujúcimi vnútorné orgány a neurónmi inervujúcimi priečne pruhované svalstvo. Z toho vyplýva, že silné hladové pohyby môžu vyvolať celkový motorický nepokoj. Pohybová aktivita ovplyvňuje činnosť tráviaceho traktu. Mierna intenzita hladové pohyby stimuluje, vysoká utlmuje.
Centrálna a periférna regulácia tráviaceho traktu: Pohyby, sekrécia a vstrebávanie reguluje autonómny systém. V centrálnej časti sú najnižšie centrá funkcií vnútorných orgánov v predĺženej mieche. Tieto centrá sú zdvojené(excitačné a inhibičné) a navzájom sa prekrívajú. Prijímajú vzruchy cez perifériu, ale reagujú aj na zloženie krvi, ktorá cez ne prúdi. Periférnej část je charakteristická podvojnou recipročnou inerváciou v podobe dvoch párov parasympatikových a sympatikových nervov. Hlavným regulačným nervom tráv.súst. je parasympatikus (orálna strana je inervovaná n.vagus, kaudálna strana je inervovaná n.splanchnicus – budivo).
Centrálna a periférna regulácia tráviaceho traktu: Pohyby, sekrécia a vstrebávanie reguluje autonómny systém. V centrálnej časti sú najnižšie centrá funkcií vnútorných orgánov v predĺženej mieche. Tieto centrá sú zdvojené(excitačné a inhibičné) a navzájom sa prekrívajú. Prijímajú vzruchy cez perifériu, ale reagujú aj na zloženie krvi, ktorá cez ne prúdi. Periférnej část je charakteristická podvojnou recipročnou inerváciou v podobe dvoch párov parasympatikových a sympatikových nervov. Hlavným regulačným nervom tráv.súst. je parasympatikus (orálna strana je inervovaná n.vagus, kaudálna strana je inervovaná n.splanchnicus – budivo).
9) Pohyby tenkého čreva
V tenkom čreve sú tonické, segmentačné pohyby a peristaltické pohyby. Tonickými pohybmi črevo môže meniť na väčšom alebo menšom úseku meniť svoj tonus v dôsledku naplnenia. Pri segmenčných pohyboch dochádza k tomu, že črevo sa sa podelí funkčnými priehradkami na malé segmenty, v ktorých sa nachádza travenina. V nasledujúcom momente sa vytvoria priehradky na inom
mieste a celý proces prebieha rytmicky niekoľko minút. Peristal. pohyby sú kontrakčné vlny cirkulárnej svalovej vrstvy prstencovitého charakteru, ktoré sa šíria po čreve na krátku vzdialenosť alebo po jeho celej dĺžke. Pohyby čreva napomáhajú pri tvorbe črevnej šťavy(odŕhanie epitelových buniek, v ktorých sú obsiahnuté fermety), premiešavajú potravu enzýmami, napomáhajú vstrebávaniu tým, že posúvajú obsah po čreve, vyprázdňujú nestrávitelné zvyšky z tráviaceho traktu. Pohyby sú najvýraznejšie v orálnych častiach čreva, dolným smerom ich intenzita klesá.(+ žlč a pankreatická šťava z predošlej otázky) Na pocite hladu sa podieľajú aj pohyby čreva ( človek na ne reaguje senzitívnejšie ako na pohyby žalúdky, vzniká nevoľnosť až bolesti hlavy ). U človeka je prijímanie potravy a vody len kvalitatívnou reakciou na pocit hladu.
mieste a celý proces prebieha rytmicky niekoľko minút. Peristal. pohyby sú kontrakčné vlny cirkulárnej svalovej vrstvy prstencovitého charakteru, ktoré sa šíria po čreve na krátku vzdialenosť alebo po jeho celej dĺžke. Pohyby čreva napomáhajú pri tvorbe črevnej šťavy(odŕhanie epitelových buniek, v ktorých sú obsiahnuté fermety), premiešavajú potravu enzýmami, napomáhajú vstrebávaniu tým, že posúvajú obsah po čreve, vyprázdňujú nestrávitelné zvyšky z tráviaceho traktu. Pohyby sú najvýraznejšie v orálnych častiach čreva, dolným smerom ich intenzita klesá.(+ žlč a pankreatická šťava z predošlej otázky) Na pocite hladu sa podieľajú aj pohyby čreva ( človek na ne reaguje senzitívnejšie ako na pohyby žalúdky, vzniká nevoľnosť až bolesti hlavy ). U človeka je prijímanie potravy a vody len kvalitatívnou reakciou na pocit hladu.
Le vznikajú:
• v kostnej dreni / granulocyty / ,
• v lymfatických uzlinách / lymfocyty /
• v retikulo – endoteliálnom systéme lymfatických uzlín
• slezine / monocyty / .
Lymfocyty žijú 1 deň, neutrofilné 4 – 5 dní, bazofilné a ezofilné 10 – 15 dní.
2.Delenie Le:
a) granulocyty – neutrofily / majú schopnosť fagocytózy, zrniečka neprijímajú farbivo, 50 – 70%, staršie bunky majú segmentové jadro. mladšie tyčinkové jadro, vela malých nevýrazne sa farbiacich granúl /.
b) eozinofily ( rozmnožujú sa pri parazitárnych a alergických ochoreniach, zrniečka sa farbia na ružovo, 2 – 4%., jadro má dve časti a pripomína presípacie hodiny)
c) bazofily / obsahujú proti zrážavú látku antitrombín, zrniečka sa farbia na tmavomodro, 0,5 – 1% , obsahuje histamín a hepanín a zúčastňuje sa na alerg. reakciách/
d) lymfocyty / uvoľňujú pravdepodobne gamaglobulín, 20 – 40%,Tlymfocyty a Blymfocyty, tvoria protilátky humorálnou reakciou proti baktériám alebo celulárnou reakciou priamo proti bunkám, kt. sú napadnuté parazitmi)/
e) monocyty / majú schopnosť fagocytózy, 4 – 6% /
• v lymfatických uzlinách / lymfocyty /
• v retikulo – endoteliálnom systéme lymfatických uzlín
• slezine / monocyty / .
Lymfocyty žijú 1 deň, neutrofilné 4 – 5 dní, bazofilné a ezofilné 10 – 15 dní.
2.Delenie Le:
a) granulocyty – neutrofily / majú schopnosť fagocytózy, zrniečka neprijímajú farbivo, 50 – 70%, staršie bunky majú segmentové jadro. mladšie tyčinkové jadro, vela malých nevýrazne sa farbiacich granúl /.
b) eozinofily ( rozmnožujú sa pri parazitárnych a alergických ochoreniach, zrniečka sa farbia na ružovo, 2 – 4%., jadro má dve časti a pripomína presípacie hodiny)
c) bazofily / obsahujú proti zrážavú látku antitrombín, zrniečka sa farbia na tmavomodro, 0,5 – 1% , obsahuje histamín a hepanín a zúčastňuje sa na alerg. reakciách/
d) lymfocyty / uvoľňujú pravdepodobne gamaglobulín, 20 – 40%,Tlymfocyty a Blymfocyty, tvoria protilátky humorálnou reakciou proti baktériám alebo celulárnou reakciou priamo proti bunkám, kt. sú napadnuté parazitmi)/
e) monocyty / majú schopnosť fagocytózy, 4 – 6% /
8) Biele krvinky
8) Biele krvinky – Leukocyty sú krvné bunky s jadrami, s rozdielnou veľkosťou a morfológiou. Podľa toho či majú v protoplazme granulá, ich delíme na granulocyty a agranulocyty. Hlavnou funkciou Le je ochranná funkcia pred cudzorodými látkami z vonkajšieho prostredia, alebo látkami vznikajúcimi pri metabolizme. Le sa pohybujú pseudopédiami, čo im umožňuje améboidný pohyb, ktorý je základom fagocytózy(pohltenie cudzorodého telieska a rozloženie enzimatickou cestou) a iných funkcií. Pohyb sa môže uskutočňovať aj tak, že sa pod vplyvom toxínov, nechá Le unášať Ďalšou možnosťou ochrany je zneškodnenie a rozloženie cudzorodých častíc pomocou protilátok, ktoré krvinky vylučujú. Protilátka má tvar písmena Y. Na konci ramien sú kliešte, ktoré baktériu uchopia. Pomocou protilátok sa baktérie pospájajú do zväzkov a stratia schopnosť pohybu, prestanú dostávať výživu a rozmnožovať sa.V konečnom dôsledku zahynú a pohltia ich makrofágy. Obidva spôsoby pôsobia často spoločne. Počet Le u zdravých ľudí v priebehu dňa kolíše. Fyziologická hodnota je medzi 4 – 9 tisíc na 3. Okrem améboidného pohybu majú Le aj vlastnosť diapedézy – schopnosť Le prenikať cez štrbiny v cievnej stene. Ďalšou vlastnosťou je aglomerácia – zhlukovanie sa Le a vytvorenie leukocytárneho valu. Táto vlastnosť sa zvírazní při zápale alebo počas gravidity.
2.B rýchle, glykolitické bledé biele
2.B rýchle, glykolitické bledé biele – aktivita neoxidatívnych enzýmov, veľa ATP a KP, neoxidatívne anaeróbne pochody, rýchla činnosť s veľkou silou, vekom ich počet klesá, lebo chýbajú intenzívne silové a rýchlostné stimuly, potrebné na udržiavanie ich vlastností.
3. Motorická jednotka MJ. Tvorí jeden neurón a svalové vlákno, ktoré intervuje jeden neurón a môže inervovať až niekoľko sto svalových vlákien. Počet vlákien / mohutnosť MJ/ v MJ rôznych svaloch kolíše. Každý sval má niekoľko MJ. Odstupňovanie veľkosti kontrakcie podľa potrieb organizmu sa uskutočňuje zapájaním rôzneho počtu MJ – priestorová sumácia. Veľkosť kontrakcie sa môže stupňovať množstvom impulzov po tej istej MJ – časová sumácia. Pomalé a rýchle MJ. Existujú pomalé a rýchle motoneuróny = MN, ktoré vlastne tvoria pomalé a rýchle MJ. Pomalé MN – ľahko sa vzrušia , sú to väčšinou malé nervové bunky s tenkým axónom, ktorý má menšie koncové vetvenie a preto vytvára
4. menšie MJ. Aj celková maximálna aktivita týchto MN je nižšia. Sú schopné dlho pracovať – sú neunaviteľné. Frekvencia impulzov sa nemení za desiatky minút. Rýchle MN – ťažšie sa vzrušia, čím väčšia je sila a rýchlosť pohybu, tým sa viac rýchle MN zapájajú do činnosti. Rýchlejšie sa unavia. Pri type IIA klesá frekvencia impulzov rýchlejšie ako u pomalých MN, ale pomalšie ako v type IIB rýchlych MN.
3. Motorická jednotka MJ. Tvorí jeden neurón a svalové vlákno, ktoré intervuje jeden neurón a môže inervovať až niekoľko sto svalových vlákien. Počet vlákien / mohutnosť MJ/ v MJ rôznych svaloch kolíše. Každý sval má niekoľko MJ. Odstupňovanie veľkosti kontrakcie podľa potrieb organizmu sa uskutočňuje zapájaním rôzneho počtu MJ – priestorová sumácia. Veľkosť kontrakcie sa môže stupňovať množstvom impulzov po tej istej MJ – časová sumácia. Pomalé a rýchle MJ. Existujú pomalé a rýchle motoneuróny = MN, ktoré vlastne tvoria pomalé a rýchle MJ. Pomalé MN – ľahko sa vzrušia , sú to väčšinou malé nervové bunky s tenkým axónom, ktorý má menšie koncové vetvenie a preto vytvára
4. menšie MJ. Aj celková maximálna aktivita týchto MN je nižšia. Sú schopné dlho pracovať – sú neunaviteľné. Frekvencia impulzov sa nemení za desiatky minút. Rýchle MN – ťažšie sa vzrušia, čím väčšia je sila a rýchlosť pohybu, tým sa viac rýchle MN zapájajú do činnosti. Rýchlejšie sa unavia. Pri type IIA klesá frekvencia impulzov rýchlejšie ako u pomalých MN, ale pomalšie ako v type IIB rýchlych MN.
K výpadovým reakciám (apraxie) dochádza
K výpadovým reakciám (apraxie) dochádza po poškodení príslušnej časti mozgu(napr. agrafia – neschopnosť písať, strata reči porušením B. centra reči – nefungujú svaly potrebné pre artikulácie, ale tými istými sv. môžeme naďalej prehĺtať, pretože takto ich riadi iné centrum.)
7) Pod trofickým vplyvom pomalých a rýchlych neurónov vznikajú aj pomalé a rýchle sv. vlákna. V dôsledku toho jedna motorická jednotka má vždy len jeden typ sv. vlákien, buď rýchle(biele) alebo pomalé(červené).
Pomalé – oxidatívne, tmavé, červené – nízky prah vzrušivosti, veľa gylikogénu a lipidov, vysoká aktivita oxidatívnych enzýmov, malá únava, veľa kapilár a tým zabezpečený prívod kyslíka, viac myoglobínu, ktorý viaže vo svale kyslík, veľa mitochondrii, v ktorých prebiehajú oxidatívne procesy – oxidatívne aeróbne pochody., dlhotrvajúca činnosť.
2.A rýchle oxidatívne bledé biele – väčší počet myofibríl, sú hrubšie a majú väčšiu silu, vysoký prah vzrušivosti, vlastnosti typu I. aj II. B, nie sú veľmi vytrvalé, sú určené na vykonávanie mohutných /rýchlych, silných/ kontrakcii alebo na rýchlu činnosť striedavo s menšou intenzitou, dajú sa ovplyvniť tréningom.
7) Pod trofickým vplyvom pomalých a rýchlych neurónov vznikajú aj pomalé a rýchle sv. vlákna. V dôsledku toho jedna motorická jednotka má vždy len jeden typ sv. vlákien, buď rýchle(biele) alebo pomalé(červené).
Pomalé – oxidatívne, tmavé, červené – nízky prah vzrušivosti, veľa gylikogénu a lipidov, vysoká aktivita oxidatívnych enzýmov, malá únava, veľa kapilár a tým zabezpečený prívod kyslíka, viac myoglobínu, ktorý viaže vo svale kyslík, veľa mitochondrii, v ktorých prebiehajú oxidatívne procesy – oxidatívne aeróbne pochody., dlhotrvajúca činnosť.
2.A rýchle oxidatívne bledé biele – väčší počet myofibríl, sú hrubšie a majú väčšiu silu, vysoký prah vzrušivosti, vlastnosti typu I. aj II. B, nie sú veľmi vytrvalé, sú určené na vykonávanie mohutných /rýchlych, silných/ kontrakcii alebo na rýchlu činnosť striedavo s menšou intenzitou, dajú sa ovplyvniť tréningom.
PS vysiala kolaterály do EPMS
PS vysiala kolaterály do EPMS, čím sa tvorí finkčný vzťah. Spolupracujú při každom pohybe. Ich spojenie nieje dané vopred, ale vzniká v priebehu činnosti. Ak sa takéto spojenie často opakuje vznikne motorický inervačný vzor. Jeho prvú fázu vytvárajú kontakty medzi PS a EPMS. Každý nový pohyb prebieha najskôr cez ustavičnú vôlovú(vedomú)kontrolu. Při ustavičnom opakovaní vzniká typické prepojenie aktivovaných neurónov do reťazca charak. pre ten ktorý pohyb. Vzniká akási šablóna na neurónovej úrovni(charak. neurónové zapojenie) - motorický inervačný vzor. Ak je MIV dostatočne zvládnutý, ukladá sa do EPMS. V praxi to znamené, že každý nový pohyb stále menej a menej vôlou kontrolujeme až ho nakoniec vykonávame mimovoľne.
Naučeným pohybom(vôlovej motorike) slúži v mozgovej kôre motor.asoc.systém. Centrá MAS : v rôznach častiach kôry, napr. Brocovo centrum reči, centrá oč.sv., tretí čelový závit. Na rozdiel od výpadových reakcií PS(ochrnutie), v MAS ide při vyradení jeho centier a stratu schopnosti spájeť jednotlivé komponenty do cielených pohybov.. Týka sa to najme naučených špeciálnych pohybov – praxií(reč, písanie, bicyklovanie, plávanie) – pohybov, ktoré keď sa raz naučíme a potom keď ich dlhú dobu nevykonávame ich aj tak ovládame.
Naučeným pohybom(vôlovej motorike) slúži v mozgovej kôre motor.asoc.systém. Centrá MAS : v rôznach častiach kôry, napr. Brocovo centrum reči, centrá oč.sv., tretí čelový závit. Na rozdiel od výpadových reakcií PS(ochrnutie), v MAS ide při vyradení jeho centier a stratu schopnosti spájeť jednotlivé komponenty do cielených pohybov.. Týka sa to najme naučených špeciálnych pohybov – praxií(reč, písanie, bicyklovanie, plávanie) – pohybov, ktoré keď sa raz naučíme a potom keď ich dlhú dobu nevykonávame ich aj tak ovládame.
Sarkoplazmatické retikulum
Sarkoplazmatické retikulum je vnútrobunková sieť, v ktorej sa pomocou ATP v oboch smeroch prepumpáva kalcium, ktoré spolu s tropínom hrá v kontraktačno – relaxačnom cykle dôležitú úlohu. Sark.retik. kostrového svalu sú rozšírenia(terminálne cisterny). Srdce nemá takéto rozšírania. Jedna rúrka sark.retik. je spojená so Z - čiarou a volá sa Z – tubula.
Molekulárna podstata kontrakcie. Pri kontrakcii sa Z - línie približujú, čo je dôkazom toho, že aktínové filamenty sa kĺzavo zasúvajú medzi myozínové. Pri kontrakcii sa Ca++ spojí s tropínom a zatlačí dovnútra dvojšpirálu aktínu – tropomiozínu a takto umožní pohyb hlavice a zasunutie aktínu. Vzniká priečny kontakt medzi aktínom a myozínom , čo sa prejavuje zhrubnutím myozínu a vytvorením priečnych mostíkov. Mostíky sú vlastne výbežky myozínovej nite, ktoré myjú hlavicu a krčok. Hlavica sa nakláňajú a robia záber ako pri veslovaní a ťahajú vlákna aktínu pozdĺž myozínu. Na mostík sa napojí ATP a vzniká energia na oddelenie aktínu od myozínu. Sila na zasúvanie aktínu do myozínu sa pravdepodobne berie z obnovovania a lámania priečnych mostíkov medzi hrubími a tenkými filamentami.
Molekulárna podstata kontrakcie. Pri kontrakcii sa Z - línie približujú, čo je dôkazom toho, že aktínové filamenty sa kĺzavo zasúvajú medzi myozínové. Pri kontrakcii sa Ca++ spojí s tropínom a zatlačí dovnútra dvojšpirálu aktínu – tropomiozínu a takto umožní pohyb hlavice a zasunutie aktínu. Vzniká priečny kontakt medzi aktínom a myozínom , čo sa prejavuje zhrubnutím myozínu a vytvorením priečnych mostíkov. Mostíky sú vlastne výbežky myozínovej nite, ktoré myjú hlavicu a krčok. Hlavica sa nakláňajú a robia záber ako pri veslovaní a ťahajú vlákna aktínu pozdĺž myozínu. Na mostík sa napojí ATP a vzniká energia na oddelenie aktínu od myozínu. Sila na zasúvanie aktínu do myozínu sa pravdepodobne berie z obnovovania a lámania priečnych mostíkov medzi hrubími a tenkými filamentami.
6) Koordinačný výkon
6) Koordinačný výkon Na neurónovej úrovni je to časová súhra zapájania a vypájania motoneurónov miechy agonistických a antagonistických svalových skupín na ipsylaterálnej strane a na kontralaterálnej strane(na jednej strane sú vzrušené ohýbače a urlmené vystierače a na strane druhej sú utlmené ohýbače a vzrušené vystierače) – v krčných a bedrovodriekových segmentoch miechy.
KVM ako mimovoľný reflexný akt na miechovej úrovni je doplňovaný mimovoľným alebo vôlovým vlyvom supraspinálnej časti pohybovej regulácie.
KVM je základom prirodzenej lokomócie,- chôdza, beh - ale aj iných príbuzných spôsobov pohybu, ako bicyklovanie, plávanie kraulom, korčuľovanie, beh na lyžiach – klasika, dvojtakt v basketbale, výskok na smeč vo volejbale.
V priebehu ontogenetického vývoja sa postupne KVM stále viac zafixováva. Preto sa v zásade ľahšie učia pohyby, ktoré spočívajú na KVM. Ak sa vyžaduje iný pohyb - zjazdové lyžovanie (třeba sa odrážať tou istou hornou aj dolnou končatinou)- je potrebné začať s výukou v rannom veku, kým nie je ešte KVM dosť zafixovaný. V opačnom prípade je vyučovanie sťažené.
KVM ako mimovoľný reflexný akt na miechovej úrovni je doplňovaný mimovoľným alebo vôlovým vlyvom supraspinálnej časti pohybovej regulácie.
KVM je základom prirodzenej lokomócie,- chôdza, beh - ale aj iných príbuzných spôsobov pohybu, ako bicyklovanie, plávanie kraulom, korčuľovanie, beh na lyžiach – klasika, dvojtakt v basketbale, výskok na smeč vo volejbale.
V priebehu ontogenetického vývoja sa postupne KVM stále viac zafixováva. Preto sa v zásade ľahšie učia pohyby, ktoré spočívajú na KVM. Ak sa vyžaduje iný pohyb - zjazdové lyžovanie (třeba sa odrážať tou istou hornou aj dolnou končatinou)- je potrebné začať s výukou v rannom veku, kým nie je ešte KVM dosť zafixovaný. V opačnom prípade je vyučovanie sťažené.
V porovnaní s dotykovým analyzátorom je
V porovnaní s dotykovým analyzátorom je teplotná signalizácia lokalizovaná nepresne. Na receptory tepla a chladu sa v značnej miere vzťahuje subjektívnosť a relatívnosť pociťovania. Toto nám demonštrujú Veberove klamy. Bolesťové receptory sú voľne bohato rozvetvené nervové zakončenia. Receptory bolesti sa neadaptujú. Okrem kožnej bolesti rozlišujeme aj bolesť svalovú a bolesť z vnútorných orgánov. Jednou z centrálnych častí bolesti je talamus. Kožný analyzátor v športe: pocit súpera v úpoloch, pocit vody u plavcoch.
5) Každé svalové vlákno je cylindrická bunka s veľkým počtom jadier na koncoch upevnená na šľachu. Biochemické zloženie a ultraštruktúra svalu je 54% myozín, 21% aktín,15% tropomyozín B, 10% ostatných bielkovín. Tenké aktínové vlákna a hrubé myozínové filamenty vytvárajú anizotropné a izotropné časti. Anizotropné sú silne dvojlomé. Dvojlomosť je spôsobená usporiadaním štruktúr paralelne s osou. Medzi dvoma Z - čiarami je jeden sarkomér.Z - čiary sú pravdepodobne tvorené tropomyozínom a slúžia na prenos vzruchu do vnútra a na udržanie paralelnosti myofibríl. H - zóna je časť, kde sa aktín a myozín neprekrývajú a v relaxovanom stave sa ani priečne nespájajú. Psueudo H zóna nemá myozínovo – aktínové spojenie. M – čiaru tvorí zhrubnutie myozínových filementov v strede sarkoméru.
5) Každé svalové vlákno je cylindrická bunka s veľkým počtom jadier na koncoch upevnená na šľachu. Biochemické zloženie a ultraštruktúra svalu je 54% myozín, 21% aktín,15% tropomyozín B, 10% ostatných bielkovín. Tenké aktínové vlákna a hrubé myozínové filamenty vytvárajú anizotropné a izotropné časti. Anizotropné sú silne dvojlomé. Dvojlomosť je spôsobená usporiadaním štruktúr paralelne s osou. Medzi dvoma Z - čiarami je jeden sarkomér.Z - čiary sú pravdepodobne tvorené tropomyozínom a slúžia na prenos vzruchu do vnútra a na udržanie paralelnosti myofibríl. H - zóna je časť, kde sa aktín a myozín neprekrývajú a v relaxovanom stave sa ani priečne nespájajú. Psueudo H zóna nemá myozínovo – aktínové spojenie. M – čiaru tvorí zhrubnutie myozínových filementov v strede sarkoméru.
Podobne je tomu aj v športe
Podobne je tomu aj v športe. V nervóznom prostredí nejakého zápasu sa môže celkom dobre uplatniť aj typ slabý, nepohyblivý, lebo naň vonkajšie okolnosti nepôsobia tak rušivo ako napr. na silný, vyrovnaný, pohyblivý typ. Pri celkove apatickom prejave športového družstva môže naopak nevyrovnaný (cholerický) typ pomôcť „rozhýbať celé družstvo.
4) Kožný analyzátor sa podľa kvality podnetov, ktoré naň pôsobia, delí na niekoľko častí: hmat s adekvátnym podnetom dotyku a tlaku. Teplo a chlad, kde adekvátnym podnetom je zmena teploty a bolesť, ktorá vzniká dráždením bolesťových receptorov. Hmatové (dotykové, taktilné receptory). V koži je niekoľko druhov dotykových receptorov. Meissnerove telieska, Golgiho-Mazoniho telieska, Vaterove - Paciniho telieska. Dotykové body sú na koži rozmiestnené nerovnomerne. Najviac ich je na koncoch prstov a na perách. Od počtu receptorov na príslušnom mieste závisí aj simultánny priestorový prah (najmenšia vzdialenosť, pri ktorej dva podnety aplikované súčasne pociťujeme ako dva). Chladové a tepelné receptory.Receptormi sú Ruffiniho telieska, rozptýlené po celom povrchu tela. Keď podnety pôsobia dlhšie ako tri sekundy, oba receptory sa rýchlo adaptujú, no aj napriek tomu signalizujú určitú hladinu.
4) Kožný analyzátor sa podľa kvality podnetov, ktoré naň pôsobia, delí na niekoľko častí: hmat s adekvátnym podnetom dotyku a tlaku. Teplo a chlad, kde adekvátnym podnetom je zmena teploty a bolesť, ktorá vzniká dráždením bolesťových receptorov. Hmatové (dotykové, taktilné receptory). V koži je niekoľko druhov dotykových receptorov. Meissnerove telieska, Golgiho-Mazoniho telieska, Vaterove - Paciniho telieska. Dotykové body sú na koži rozmiestnené nerovnomerne. Najviac ich je na koncoch prstov a na perách. Od počtu receptorov na príslušnom mieste závisí aj simultánny priestorový prah (najmenšia vzdialenosť, pri ktorej dva podnety aplikované súčasne pociťujeme ako dva). Chladové a tepelné receptory.Receptormi sú Ruffiniho telieska, rozptýlené po celom povrchu tela. Keď podnety pôsobia dlhšie ako tri sekundy, oba receptory sa rýchlo adaptujú, no aj napriek tomu signalizujú určitú hladinu.
Na základe týchto kritérií podelil ľudí na silný
Na základe týchto kritérií podelil ľudí na silný (adekvátne sa prispôsobuje fyzikálno-biologickej sile podnetov) a slabý typ, ktorý si pre svoju existenciu vyžaduje osobitné podmienky: býva to napr. vylúčenie príliš silných podnetov, ktoré by mohli spôsobiť pasivitu – nadhraničný útlm. Tento typ sa prekrýva s melancholikom.
Pavlov vytvoril ďalšie dve kategórie. Silný typ delí na:
Nevyrovnaný typ (cholerik), u ktorého prevláda vzrušenie a všetky druhy útlmu má slabé. Vyskytujú sa u neho krátke výbuchy neopodstatneného vzrušenia: afektové reakcie, niekedy až agresívne konanie. Prispôsobenie prostrediu je narušené.
Vyrovnaný typ môže byť
c) labilný (sankvinik)
d) inertný (flegmatik), ktorý pomalšie vypracúva podmienené reflexy a proporcie medzi útlmom a vzrušením sú posunuté smerom k útlmu. Reakcie sú však optimálne prispôsobené veľkosti podnetu.
Labilný typ (sankvinik) má nepodmienenú reflexnú činnosť dokonale ovládanú vôľou. Situácie rieši rýchlo, bez ťažkostí a adekvátne.
živote v celej jeho zložitosti nájdu dostatok uplatnenia všetky typy.
Pavlov vytvoril ďalšie dve kategórie. Silný typ delí na:
Nevyrovnaný typ (cholerik), u ktorého prevláda vzrušenie a všetky druhy útlmu má slabé. Vyskytujú sa u neho krátke výbuchy neopodstatneného vzrušenia: afektové reakcie, niekedy až agresívne konanie. Prispôsobenie prostrediu je narušené.
Vyrovnaný typ môže byť
c) labilný (sankvinik)
d) inertný (flegmatik), ktorý pomalšie vypracúva podmienené reflexy a proporcie medzi útlmom a vzrušením sú posunuté smerom k útlmu. Reakcie sú však optimálne prispôsobené veľkosti podnetu.
Labilný typ (sankvinik) má nepodmienenú reflexnú činnosť dokonale ovládanú vôľou. Situácie rieši rýchlo, bez ťažkostí a adekvátne.
živote v celej jeho zložitosti nájdu dostatok uplatnenia všetky typy.
3) Typológia vo fyziológii
3) Typológia vo fyziológii dnes vychádza najmä z funkcie mozgovej kôry – z poznatkov o vyššej nervovej činnosti. Rešpektuje, samozrejme, základné poznatky z genetiky, a to v prvom rade existenciu fenotypu, t.j. súboru vrodených a získaných vlastností a genotypu, t.j. súboru vrodených vlastností.
Jeden z prvých pokusov rozdeliť ľudí podľa ich „duševných“ vlastností urobil Hipokrates (4. až 5. stor. p. n. l.), keď rozdelil ľudí na sankvinikov, cholerikov, flegmatikov a melancholikov. Hoci sa s týmto delením dodnes v praktickom živote stretávame, treba povedať, že mnohé predstavy sú už prekonané. Delenie sa často nedá urobiť presne (vyhranené typy) a okrem toho sa traduje mylná predstava, že „najlepším“ typom je sankvinik.
Jeden z najúspešnejších pokusov biotypologického delenia urobil T. P. Pavlov, ktorý vzal do úvahy vlastnosti kôrových dejov – v prvom rade vzrušenie a útlm. Snažil sa rešpektovať silu týchto protichodných procesov, ich vzájomný pomer a funkčnú pohyblivosť, tj. to, že ako rýchlo môže príslušná osoba prejsť z jedného stavu do druhého.
Jeden z prvých pokusov rozdeliť ľudí podľa ich „duševných“ vlastností urobil Hipokrates (4. až 5. stor. p. n. l.), keď rozdelil ľudí na sankvinikov, cholerikov, flegmatikov a melancholikov. Hoci sa s týmto delením dodnes v praktickom živote stretávame, treba povedať, že mnohé predstavy sú už prekonané. Delenie sa často nedá urobiť presne (vyhranené typy) a okrem toho sa traduje mylná predstava, že „najlepším“ typom je sankvinik.
Jeden z najúspešnejších pokusov biotypologického delenia urobil T. P. Pavlov, ktorý vzal do úvahy vlastnosti kôrových dejov – v prvom rade vzrušenie a útlm. Snažil sa rešpektovať silu týchto protichodných procesov, ich vzájomný pomer a funkčnú pohyblivosť, tj. to, že ako rýchlo môže príslušná osoba prejsť z jedného stavu do druhého.
Přihlásit se k odběru:
Příspěvky (Atom)