Hledejte v chronologicky řazené databázi studijních materiálů (starší / novější příspěvky).

Dohovor MOP č.102 o sociálnom zabezpečení upravuje:

liečebná a preventívna starostlivosť
poskytovanie nemocenského
dávky v nezamestnanosti
poskytovanie starobného dôchodkus
dávky pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania
rodinné dávky
dávky v materstve
invalidita
dávky pozostalých



87. Obligatórnosť a fakultatívnosť v sociálnom zabezpečení
obligatórne a fakultatívne dávky, da sa vydedukovať z vypracovaného, je to tam napísané aká to je dávka.

88. Konanie v sociálnom zabezpečení
§ 172 – 225 Zákona o sociálnom poistení

Zákon o sociálnom poistení

Pokuta
Za porušenie povinností:
lekára pri kontrole posudzovania spôsobilosti na prácu (predloženie potvrdenia o dočasnej PN, zdravotnej dokumentácie, doplniť vyšetrenia ...),
pri poberaní dávok (preukazovanie rozhodujúcich skutočností, zúčastňovanie sa na kontrole...),
povinnosti SZČO, zamestnávateľa, osôb za ktoré platí poistenie štát
môže SP uložiť pokutu až do 500 000 Sk. Pri ukladaní pokuty SP zohľadní závažnosť porušenia povinnosti ustanovenej týmto zákonom. Ukladanie pokút má fakultatívny charakter.
Penále
FO a PO povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli toto poistné a príspevky za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, SP predpíše penále vo výške 0, 05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa ich splatnosti do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet SP v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia kontroly.
Predpísané penále nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za kontrolované obdobie. SP penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 100 Sk.
Pre penále platí obligatórny princíp.

85. Postavenie medzinárodného sociálneho práva.

Východisko pre sociálne a hosporárske práva = Listina základných práva a slobôd prijatá ústavným zákonom, je 4. hlava sa týka hosp, soc a kult práv. Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách majú prednosť pred zákonom.
Ďalšie dokumenty:
Všeobecná deklarácia ľudských práv, VZ OSN 1948
Medzinárodný pakt o hosp, soc a kultúrnych právach, VZ OSN 1966
Deklarácia o pokroku a rozvoji v sociálnej oblasti, vyhlásenie VZ OSN 1969
Dokumenty MOP napr: Dohovor o minimálnej norme SZ, o dávkach pri prac úrazoch, o invalidných starobný a pozostalostných dávkach, o liečebno-preventívnej starostlivosti, o pracovnej rehabilitácii a zamestnávaní invalidov
Dokumenty Európskeho spoločenstva: Európska sociálna charta, Charta základných sociálnych práv (1989)

Úrad uloží pokutu za každé ...

Úrad uloží pokutu za každé nesplnenie povinnosti vyššie uvedené, pri ukladaní pokuty prihliada na závažnosť, čas trvania a dôsledky porušenia povinnosti.
(3) Pri opakovanom porušení tej istej povinnosti úrad uloží pokutu vo výške dvojnásobku pokuty uloženej predtým, ak k porušeniu povinnosti došlo do dvoch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty.
(4) Pokuty sú splatné do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia úradu o uložení pokuty.
(5) Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa zistenia porušenia povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti. Na konanie o pokutách sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Výnosy z pokút sú príjmom štátneho rozpočtu. Ukladanie pokút zdravotným poisťovniam upravuje Zákon o zdravotných poisťovniach a dohlade

Pokuty

Úrad uloží pokutu
b) do výšky 5 000 Sk poistencovi za nesplnenie povinností:
i. neuhradenie zdrav star ak bola poskytnutá preukázateľne pri porušení liečebného režimu alebo použití návykovej látky
ii. vrátenie preukazu poistenca
iii. vykonanie ročného zúčtovania
iv. odvedenie nedoplatku
c) do výšky 10 000 Sk tomu, kto nesplnil oznamovacie povinnosti
d) do výšky 100 000 Sk platiteľovi poistného za nesplnenie povinností:
i. odvádzanie preddavkov
ii. vykonanie zúčtovania
iii. odvedenie nedoplatku
iv. uchovávanie dokladov po dobu 10 rokov a evidencie o zamestnancoch
v. preukázať lehotu splatnosti poistného (zamestnávateľ)
vi. predkladať doklady na výpočet ročného zúčtovania poistného
vii. predkladať doklady pri výkone kontroly
viii. predkladať doklady úradu pri výkone dohľadu

84. Sankcie pri porušení predpisov v oblasti sociálneho zabezpečenia

83. Zmeny pri poskytovaní dávok sociálneho zabezpečenia

84. Sankcie pri porušení predpisov v oblasti sociálneho zabezpečenia
Zákon o zdravotnom poistení (580/2004)
Úroky z omeškania
Ak platiteľ poistného neodvedie preddavok na poistné alebo nedoplatok riadne a včas, môže príslušná zdravotná poisťovňa uplatniť na úrade ( úrad vydáva rozhodnutia o pohľadávkach na poistnom uplatnených zdravotnou poisťovňou, poistencom alebo platiteľom poistného platobným výmerom ) voči platiteľovi poistného okrem nároku na poistné aj nárok na úrok z omeškania. O nároku na úroky z omeškania rozhoduje Úrad v konaní spoločne v konaní o nároku na poistné.
Úrok z omeškania sa vypočíta z dlžnej sumy poistného a počtu dní omeškania; na výpočet úroku z omeškania sa použije 2, 5-násobok základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska platnej v deň splatnosti preddavku na poistné alebo nedoplatku.

Jednorazovú dávku v HN možno ...

Jednorazovú dávku v HN možno poskytnúť občanovi a spoločne posudzovaným osobám, ktorým sa vypláca dávka a príspevky najmä na úhradu mimoriadnych výdavkov na nevyhnutné ošatenie, základné vybavenie domácnosti, zakúpenie školských potrieb pre nezaopatrené dieťa a na mimoriadne liečebné náklady najviac do výšky 3 násobku životného minima.
Poskytovanie dávky a príspevkov a poskytovanie jednorazovej dávky v hmotnej núdzi sa navzájom nevylučujú.

Ak výška dávky a príspevkov je nižšia ako 50 Sk, dávka a príspevky sa nevyplácajú. Sumy môže upraviť k 1. septembru kalendárneho roka vláda Slovenskej republiky nariadením.
Dávka a príspevky sa poskytujú v peňažnej forme, vecnej forme alebo v kombinovanej forme. Aktivačný príspevok sa poskytuje len v peňažnej forme. Dávka vo vecnej forme je jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie.
Úrad poskytuje dávku a príspevky najviac počas dvoch rokov odo dňa vzniku nároku na dávku a na príspevky. Dávka a príspevky poskytované v pôsobnosti úradu sa financujú zo štátneho rozpočtu. Dávka, príspevok na zdravotnú starostlivosť, ochranný príspevok a aktivačný príspevok poskytované pri prenesenom výkone štátnej správy v pôsobnosti obce (po 24 mesiacoch poskytovania štátom) sa financujú zo štátneho rozpočtu. Aktivačný príspevok a príspevok na bývanie poskytované pri samosprávnej pôsobnosti obce sa financujú z rozpočtu obce.

Je 1 500 Sk mesačne.

Je 1 500 Sk mesačne. Podmienky:
dosiahol vek potrebný na nárok na starobný dôchodok,
je invalidný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %,
je osamelý rodič, ktorý sa osobne, celodenne a riadne stará o dieťa do 31 týždňov veku dieťaťa,
sa osobne, celodenne a riadne stará o dieťa, ktoré je podľa posudku príslušného orgánu dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím,
sa osobne, celodenne a riadne stará o občana, ktorý je podľa posudku príslušného orgánu občan s ťažkým zdravotným postihnutím,
má nepriaznivý zdravotný stav, za ktorý sa na účely tohto zákona považuje choroba, porucha zdravia uznaná príslušným ošetrujúcim lekárom trvajúca nepretržite viac ako 30 dní, alebo
sa zúčastňuje na resocializačných programoch, v rámci ktorých si nemôže zabezpečiť príjem vlastnou prácou.

Nárok na príspevok ak:

je vlastníkom bytu, rodinného domu, nájomcom bytu alebo rodinného domu alebo obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie a
uhrádza náklady spojené s bývaním a predloží doklad o zaplatení týchto nákladov za predchádzajúcich šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov alebo preukáže uznanie dlhu a dohodu o splátkach v prípade, že má nedoplatky spojené s úhradou nákladov spojených s bývaním.
patrí len jednému občanovi a patrí len na jednu adresu.
podmienky nároku na príspevok na bývanie sa prehodnocujú raz za šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.
nárok na príspevok na bývanie zaniká, ak úrad alebo obec zistí, že občan v hmotnej núdzi nespláca uznaný dlh.
Ochranný príspevok patrí občanovi v HN a spoločne posudzovaným osobám nemôžu zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť si v hmotnej núdzi a splnili podmienky na vznik nároku na dávku.

Aktivačný príspevok vo výške 1 500 Sk mesačne patrí:

najviac 6 mesiacov dlhodobo nezamestnanej osobe, ktorá sa zamestná

najviac 6 mesiacov dlhodobo nezamestnanej osobe, ktorá začne vykonávať samostatne zárobkovú činnosť
(12) Aktivačný príspevok nepatrí občanovi v hmotnej núdzi alebo fyzickým osobám, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, ak im patrí príspevok podľa osobitného predpisu.
Príspevok na bývanie patrí občanovi a spoločne posudzovaným osobám, na úhradu nákladov spojených s bývaním na pomoc v hmotnej núdzi, ak splnili podmienky nároku na dávku. Výška:
980 Sk mesačne, ak ide o jedného občana v HN,
1 670 Sk mesačne, ak ide o občana v HN a spoločne posudzované osoby.

Aktivačný príspevok je na podporu získania,...

Aktivačný príspevok je na podporu získania, udržania alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností alebo pracovných návykov na účely pracovného uplatnenia počas pomoci v hmotnej núdzi, ak splnili podmienky nároku na dávku. Aktivačný príspevok je 1 500 Sk mesačne.
Občan v hmotnej núdzi, ktorý je zamestnaný, má nárok na aktivačný príspevok, ak:
si zvyšuje kvalifikáciu formou štúdia popri zamestnaní, kombinovaného štúdia a štúdia jednotlivých vyučovacích predmetov alebo formou externého štúdia; toto neplatí, ak občan získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa,
sa zúčastňuje na vzdelávaní a príprave pre trh práce uskutočňovaných v rámci projektov schválených úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
zúčastňuje na vykonávaní menších obecných služieb alebo dobrovoľníckych prác uskutočňovaných na základe dohody s úradom alebo obcou.
Nárok na aktivačný príspevok zaniká, ak:
občan v HN je vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie pre nespoluprácu,
úrad alebo obec zistí, že občan v HN nevykonáva aktivity, ktoré sú podmienkou na vznik nároku na aktivačný príspevok.
nárok na aktivačný príspevok vznikne občanovi v hmotnej núdzi znovu po splnení podmienok najskôr po uplynutí 12 mesiacov od zániku jeho nároku

Riešenia hmotnej núdze:

Dávka
u jednotlivca 1 530 Sk mesačne,
u jednotlivca s dieťaťom alebo najviac so štyrmi deťmi 2 450 Sk mesačne,
u dvojice bez detí 2 660 Sk mesačne,
u dvojice s dieťaťom alebo najviac so štyrmi deťmi 3 630 Sk mesačne,
u jednotlivca s viac ako štyrmi deťmi 3 640 Sk mesačne,
u dvojice s viac ako štyrmi deťmi 4 850 Sk mesačne.
Dávka sa zvyšuje o 350 Sk mesačne občan alebo spoločne posudzovaná osoba tehotná žena od začiatku 4 mesiaca tehotenstva, ak preukáže svoje tehotenstvo tehotenským preukazom a počas tehotenstva pravidelne navštevuje tehotenskú poradňu.
Príspevky:
Príspevok na zdravotnú starostlivosť patrí občanovi a spoločne posudzovanej osobe na výdavky spojené s úhradou za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ak splnili podmienky nároku na dávku. Príspevok na zdravotnú starostlivosť nepatrí občanom, ktorí sú oslobodení od povinnosti uhradiť platby. Príspevok na zdravotnú starostlivosť je 50 Sk mesačne.

4. osobného motorového vozidla,...

4. osobného motorového vozidla, ktorého sú držiteľom alebo vlastníkom a:
a. využívajú ho na individuálnu prepravu z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia alebo
b. jeho hodnota podľa znaleckého posudku nie je vyššia ako 35-násobok sumy životného minima, alebo
c. hnuteľnej veci, ak by bol v rozpore s dobrými mravmi.
Ak si občan a spoločne posudzované osoby neuplatnia svoje zákonné nároky, ktorými si môžu zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť si v hmotnej núdzi, nepovažujú sa za občanov v hmotnej núdzi.
Zákonnými nárokmi:
1. sú výživné, náhradné výživné
2. náhrada príjmu pri dočasnej PN zamestnanca
3. dávky nemocenského, dôchodkového, úrazového, garančného poistenia a poistenia v nezamestnanosti
4. nároky z pracovnoprávnych vzťahov
5. dávky výsluhového zabezpečenia
6. opakované štátne sociálne dávky okrem prídavku na dieťa.

h. príspevok na náhradu cestovných výdavkov

h. príspevok na náhradu cestovných výdavkov na konanie aktivít vymedzených v individuálnom akčnom pláne
i. úhrada výdavkov na stravovanie, ubytovanie a výdavky na cestovné uchádzačovi o zamestnanie, ktorému sa zabezpečuje vzdelávanie a príprava pre trh práce
j. príspevok na služby pre rodinu s deťmi uchádzačovi o zamestnanie, ktorý sa stará o dieťa pred začatím povinnej školskej dochádzky
k. príspevok na vykonávanie absolventskej praxe,
l. daňový bonus.
Za majetok sa považujú hnuteľné veci a nehnuteľné veci, a ak to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty.
Občan a spoločne posudzované osoby si majú pomôcť v hmotnej núdzi užívaním, správou, predajom alebo prenájmom vlastného majetku. Nemožno ale požadovať predaj alebo prenájom:
1. nehnuteľnosti, ktorú užívajú na primerané trvalé bývanie
2. poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy, ktorú užívajú pre svoju potrebu,
3. hnuteľnej veci, ktorá tvorí nevyhnutné vybavenie domácnosti, alebo na ktorú sa poskytla jednorazová dávka v hmotnej núdzi alebo peňažný príspevok na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia,

Za príjem sa nepovažuje:

b. 25 % z príjmu zo závislej činnosti osôb, zo starobného dôchodku priznaného dôchodcovi, ktorý získal obdobie dôchodkového poistenia najmenej 25 rokov; za každý ďalší rok dôchodkového poistenia sa táto suma zvyšuje o 1 % z priznaného starobného dôchodku, z materského, z invalidného dôchodku, zo sociálneho dôchodku priznaného z dôvodu invalidity, zo sirotského dôchodku, z vdovského alebo vdoveckého dôchodku, ak vdova alebo vdovec dovŕšil dôchodkový vek, prídavok na dieťa,
c. nevyhnutná okamžitá pomoc poskytnutá obcou,
d. príjem z príležitostných činností, náhodné a jednorazové príjmy do výšky dvojnásobku životného minima získané v bežnom roku,
e. príjem žiaka SŠ a príjem študenta VŠ, ktorý študuje dennou formou štúdia, ak tento príjem neprevyšuje 1, 2-násobku sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu.
f. štipendium
g. náhrada časti cestovných výdavkov a náhrada cestovných výdavkov uchádzača o zamestnanie

Za vlastné pričinenie zabezpečenia príjmu ...

Za vlastné pričinenie zabezpečenia príjmu alebo zvýšenia príjmu sa považuje najmä vlastná práca, užívanie vlastného majetku a uplatnenie zákonných nárokov. Občan a spoločne posudzované FO sa nepovažujú za občanov v hmotnej núdzi, ani keď ich príjem nedosahuje životné minimum ak si svojím majetkom môžu zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť v hmotnej núdzi.
Pri posudzovaní hmotnej núdze, zabezpečení základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi sa na účely zisťovania príjmu započítavajú:
a. u posudzovaného občana jeho príjem a príjem jeho manžela (manželky),
b. u posudzovaného občana jeho príjem, príjem jeho manžela (manželky), príjem nezaopatrených detí žijúcich s nimi v domácnosti
c. u posudzovaných rodičov s nezaopatrenými deťmi príjem týchto rodičov, príjem nezaopatrených detí žijúcich s nimi v domácnosti
d. u posudzovaných rodičov, ktorí sú sami nezaopatrenými deťmi, ich príjem a príjem, ktorý na ne poberá iný občan, a príjem nezaopatrených detí žijúcich s nimi v domácnosti,
e. u posudzovaného nezaopatreného dieťaťa, ak žije v domácnosti s iným občanom, jeho príjem a príjem, ktorý na neho poberá tento občan

82. Hmotná núdza a formy jej riešenia – zákon 599/2003

Predmet právnej úpravy
Zákon upravuje právne vzťahy pri posudzovaní HN občana a poskytovaní dávky v HN a príspevkov k dávke, ktorých cieľom je spolu s jeho príjmami zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť v HN s prispením aktívnej účasti občana a fyzických osôFOb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú.
Hmotná núdza = stav, keď príjem občana a spoločne posudzovaných FO, nedosahuje životné minimum a tieto osoby si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením. Na účely zabezpečenia základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi rovnaké postavenie ako občan má aj cudzinec, osoba bez štátnej príslušnosti, azylant, odídenec s pobytom na území SR na základe povolenia príslušného orgánu a zahraničný Slovák s pobytom na území SR, ak sa im pomoc neposkytuje podľa osobitných predpisov alebo podľa medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Spoločne posudzované FO:
manžel a manželka,
rodičia a nezaopatrené žijúce s nimi v domácnosti,
rodičia a ich deti do 25 rokov veku, ktoré nemajú príjem alebo majú príjem najviac vo výške minimálnej mzdy, žijúce s rodičmi v domácnosti, okrem detí, ktorým v čase evidencie uchádzačov o zamestnanie vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti a detí, ktorým sa vypláca invalidný dôchodok .

c) sociálne služby,

1. opatrovateľská služba, (osoba s nepriaznivým zdravotným stavom, matke s 3 a viac detmi, pre osamelých)
2. organizovanie spoločného stravovania, (pre dôchodcov, občanov s nepriaznivým zdravotným stavom)
3. prepravná služba (občan s ťažkým zdrav postihnutím)
4. starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb, (domov sociálnych služieb pre deti, ktorým sa poskytuje starostlivosť denne, domov dôchodcov, zariadenie chráneného bývania, zariadenie opatrovateľskej služby, zriaďuje ich VÚC alebo obec)
5. sociálna pôžička na kúpu alebo opravu základného vybavenia domácnosti, opravu strechy, rozvodu elektrickej energie, rozvodu vody a rozvodu plynu, ktoré sú príslušenstvom rodinného domu, ktorý užíva na trvalé bývanie. Sociálna pôžička sa poskytuje na základe písomnej zmluvy o poskytnutí sociálnej pôžičky; túto zmluvu uzatvára občan s obcou. V zmluve sa stanoví výška, účel, lehota splatnosti, výška splátok, odbobie splácania pôžičky. Sociálna pôžička je bezúročná.
d) sociálne služby,
e) peňažné príspevky na kompenzáciu a peňažný príspevok za opatrovanie

Formy riešenia sociálnej núdze sú:

a) sociálne poradenstvo = odborná činnosť zameraná na zistenie rozsahu a charakteru sociálnej núdze, na zistenie príčin jej vzniku, na poskytnutie informácií o možnostiach riešenia sociálnej núdze a na usmernenie občana pri voľbe a uplatňovaní foriem sociálnej pomoci, poskytuje sa najmä rodinám.
b) sociálnoprávna ochrana = činnosť na ochranu práv a právom chránených záujmov občanov, najmä maloletých:
1. výchovná činnosť,
2. organizovanie náhradnej rodinnej starostlivosti,
3. rozhodovanie o výchovných opatreniach, ak rodičia, iní občania zodpovední za výchovu dieťaťa alebo iní občania ohrozujú alebo narušujú riadnu výchovu dieťaťa, ak rodičia alebo iní občania zodpovední za výchovu dieťaťa vážne porušujú práva a povinnosti, najmä tým, že neutvárajú podmienky na výchovu, vzdelávanie a všestranný vývoj podľa schopností dieťaťa, alebo ak sa u dieťaťa prejavujú poruchy správania,
4. ďalšia činnosť (ustanovenie kolízneho opatrovníka, opatrovníka, prestúnska starostlivosť, účasť na súde, nariadenie ústavnej výchovy)

ktorý zanedbáva povinnú školskú dochádzku,...

ktorý zanedbáva povinnú školskú dochádzku,
ktorému súd nariadil ústavnú výchovu alebo uložil ochrannú výchovu, a to pred nástupom na ich výkon, v čase ich výkonu a v čase po ich zrušení
ktorý sa dopustil konania so znakmi TČ,
ktorý je týraný, pohlavne alebo u ktorého je dôvodné podozrenie z týrania alebo z pohlavného zneužívania,
plnoletého občana,
ktorému bol výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený,
ktorý bol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody alebo z výkonu väzby,
ktorý bol prepustený zo zdravotníckeho zariadenia na liečbu drogovo závislých osôb alebo zo zariadenia na
resocializáciu drogovo závislých osôb,
občana s ťažkým zdravotným postihnutím a občana s nepriaznivým zdravotným stavom.

Formy sociálnej prevencie sú:

a) vyhľadávacia činnosť – primárna pre maloletých
b) nápravná činnosť – primárna pre maloletých
c) rehabilitačná činnosť - terciárna
d) resocializačná činnosťn - terciárna
e) organizovanie výchovno-rekreačných táborov - sekunádrna
Sociálna núdza = stav, keď si občan nemôže sám zabezpečiť starostlivosť o svoju osobu, starostlivosť o svoju domácnosť, ochranu a uplatňovanie svojich práv a právom chránených záujmov alebo kontakt so spoločenským prostredím najmä vzhľadom na vek, nepriaznivý zdravotný stav, sociálnu neprispôsobenosť alebo stratu zamestnania. Je to aj stav, keď občan s ťažkým zdravotným postihnutím potrebuje zmierniť sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia alebo ich prekonať
Za nepriaznivý zdravotný stav = invalidita podľa právoplatného rozhodnutia alebo posudku Sociálnej poisťovne, choroba, porucha zdravia alebo zdravotné postihnutie uznané príslušným ošetrujúcim lekárom.

Účastníci právnych vzťahov:

občan,
cudzinec
osoba bez štátnej príslušnosti, azylant, odídenec,
zahraničný Slovák
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky
krajské úrady a okresné úrady,
Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže,
zariadenia sociálnych služieb, ktoré sú rozpočtovými alebo príspevkovými organizáciami,
obce a samosprávne kraje,
ďalšie FO alebo PO, ktoré vykonávajú sociálnu prevenciu alebo poskytujú sociálne poradenstvo alebo sociálne služby
Sociálna prevencia je odborná činnosť na predchádzanie a na zabraňovanie príčin vzniku, prehlbovania alebo opakovania porúch psychického vývinu, fyzického vývinu alebo sociálneho vývinu občana. Je určená pre
maloletého, (podľa ObčZ):
ktorého doterajšia výchova je vážne ohrozená alebo vážne narušená,
s poruchami správania,

81. Základné nástroje sociálnej pomoci – zákon 95/1998

Zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní sociálnej pomoci, ktorej cieľom je zmierniť alebo prekonať s aktívnou účasťou občana sociálnu núdzu, zabraňovať príčinám vzniku, prehlbovania alebo opakovania porúch psychického vývinu, fyzického vývinu a sociálneho vývinu občana a zabezpečiť integráciu občana do spoločnosti.
Sociálna pomoc je subsidiárna pomoc,najskôr rodina a potom štát:
sociálna prevencia a
riešenie sociálnej núdze, riešenie sociálnej núdze občana s ťažkým zdravotným postihnutím kompenzáciou sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia
Rodina = manžel, manželka, dieťa a rodičia dieťaťa.
Sociálna pomoc sa uskutočňuje najmä prostredníctvom sociálnej práce = je získavanie a spracúvanie informácií o príčinách vzniku alebo možného vzniku sociálnej núdze a o potrebe poskytovania sociálnej pomoci, voľba a uplatňovanie foriem sociálnej pomoci a sledovanie účinnosti ich pôsobenia.

80. Sociálna pomoc ako systém sociálneho zabezpečenia

Zahŕňa pomoc v hmotnej núdzi a sociálnu pomoc. Je to oporný systém, prejavuje sa v ňom princíp sociálneho štátu = starostlivosť o občanov a dôstojný ľudský život.
Vychádza z Listiný základných práv a slobôd (čl 30 ods 2) a z Ústavy SR (2 hlava, čl 39, ods 2). Vyplýva z nich že každý, kto sa nachádza v hmotnej núdzi má právo na základné životné podmienky.
Základné životné potreby = 1 teplé jedlo denne, prístrešie, ošatenie.
Prvky sociálnej pomoci:
1. subjekt = každý kto je v hmotnej a sociálnej núdzi
2. obsah =jednotlivé PaP
3. je podmienený vznikom sociálnej udalosti (nedostatočný príjem, nepriaznivý zdravotný stav, strata zamestnania)

Úrad vyplatí príspevok oprávnenej ...

Úrad vyplatí príspevok oprávnenej osobe najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom podala platiteľovi žiadosť o výplatu príspevku v hotovosti alebo ho poukáže na žiadosť oprávnenej osoby na jej účet v banke. Príspevok sa nevypláca do cudziny. Ak oprávnená osoba po uplatnení nároku na príspevok zomrela a podmienky nároku na príspevok ku dňu jej smrti boli splnené, stane sa príspevok predmetom dedičského konania po oprávnenej osobe.
Nárok na príspevok zaniká uplynutím jedného roku od pohrebu zomretého.

Príspevok na pohreb, Zákon o príspevku na pohreb

Je obligatórna, jednorázová štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva na úhradu výdavkov spojených so zabezpečením pohrebu zomretého.

Oprávnená osoba na uplatnenie nároku na príspevok je plnoletá fyzická osoba, ak spĺňa podmienky podľa tohto zákona:
zabezpečuje pohreb
má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky,
trvalý pobyt alebo prechodný pobyt zomretého v čase smrti na území Slovenskej republiky alebo pochovanie zomretého na území Slovenskej republiky, ak mal v čase smrti dlhodobý pobyt na území Slovenskej republiky.
Príspevok na pohreb zomretého patrí iba raz.
Výška príspevku je 2 300 Sk.
Oprávnená osoba môže uplatniť nárok na príspevok na úrade práce soc vecí a rodiny príslušnom podľa miesta posledného trvalého pobytu alebo prechodného pobytu zomretého podaním písomnej žiadosti. Žiadosť potvrdzuje pohrebná služba, ktorá poskytla služby spojené so zabezpečením pohrebu.

3. osoba, ktorá prevzala dieťa mladšie ...

3. osoba, ktorá prevzala dieťa mladšie ako jeden rok do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu alebo opatrenia podľa osobitného predpisu.
Podmienky nároku:
narodenie dieťaťa,
trvalý pobyt oprávnenej osoby na území Slovenskej republiky.
Nárok na príspevok na to isté dieťa vzniká iba raz. Ak sa súčasne narodí viac detí, nárok na príspevok vzniká na každé dieťa.
Nárok nevzniká ak oprávnená osoba:
1. pred uplatnením nároku na príspevok dala privolenie na osvojenie dieťaťa
2. dieťa bolo zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu.
Výška príspevku na jedno dieťa je 4 320 Sk. Ak sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí a najmenej dve z nich sa dožili 28 dní, zvyšuje sa príspevok o jednu polovicu sumy (6 480 Sk) na každé dieťa, ktoré sa dožilo 28 dní.

79. Jednorazové a opakujúce sa dávky štátnej sociálnej podpory

vid otázka 4 a 72 – 78, a k tomu ešte nasledovné jednorázové dávky
Jednorázové dávky:
príspevok pri narodení dieťaťa
príspevok na pohreb
rodičovský príspevok, ktorý patrí pri súčasnom vyplácaní rodičovského príspevku obidvom rodičom, aleho ak jeden rodič poberá materské
jednorázový príspevok na úhradu dieťaťa v rámi PS

Príspevok pri narodení dieťaťa, Zákon o príspevku pri narodení dieťaťa:
Jednorázová, obligatórna peňažná sodiálna dávka, štát prispieva na pokrytie výdavkov spojených so zabezpečením nevyhnutných potrieb novorodenca.
Oprávnená osoba:
1. matka, ktorá dieťa porodila, (mŕtve aj živé)
2. otec dieťaťa, ak
a. matka dieťaťa zomrela alebo po matke dieťaťa bolo vyhlásené pátranie alebo
b. dieťa mladšie ako jeden rok bolo zverené do výchovy otca na základe právoplatného rozhodnutia súdu,

Povinnosti oprávnenej osoby

preukázať splnenie podmienok nároku na príspevok a jeho výplatu;
do 15 dní písomne oznámiť úradu aj zmeny, ktoré majú vplyv na nárok na príspevok a jeho výplatu.
použiť príspevok na príslušný účel
Úrad vyplatí príspevok za celý kalendárny mesiac, aj keď podmienky nároku na tento príspevok boli splnené len za časť kalendárneho mesiaca.
Úrad vyplatí opakovaný príspevok a odmenu pestúna mesačne pozadu, a to najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom oprávnená osoba splnila podmienky nároku na opakovaný príspevok a odmenu pestúna.
Príspevok sa nevypláca do cudziny.

Príspevok patrí aj opatrovníkovi, aj občanovi, ktorému bolo dieťa dočasne zverené, ktorý je dieťaťu ustanovený súdom podľa a osobne sa stará o zverené dieťa, ako aj tomuto dieťaťu; to neplatí, ak opatrovník bol dieťaťu ustanovený len z dôvodu, že ani jeden z rodičov dieťaťa nie je plnoletý.

Výška príspevkov:

Jednorazový príspevok:
1. 5 840 Sk pre dieťa do 6 rokov veku,
2. 7 180 Sk pre dieťa od 6 do 15 rokov veku,
3. 7 650 Sk pre dieťa od 15 rokov veku.
Jednorazový príspevok pri zániku PS dosiahnutím plnoletosti dieťaťa je 7 650 Sk.
Opakovaný príspevok je:
1. 3 240 Sk pre dieťa do 6 rokov veku
2. 2 880 Sk pre dieťa od 6 do 15 rokov veku,
3. 3 070 Sk pre dieťa od 15 rokov veku.
Ak dieťa poberá dôchodok z dôchodkového zabezpečenia alebo ak má súdom určené výživné od svojho pestúna, patrí opakovaný príspevok vo výške rozdielu medzi týmto príspevkom a sumou dôchodku alebo výživného.
Výška odmeny pestúna za každé zverené dieťa je 1 430 Sk
Sumy môže k 1. septembru kalendárneho roka zvýšiť nariadenie vlády Slovenskej republiky.

Pestún je povinný najmä:

umožniť úradu práce, soc vecí a rodiny dohľad nad výkonom PS,
písomne oznámiť úradu práce, soc vecí a rodiny pobyt s dieťaťom v zahraničí dlhší ako jeden mesiac,
dohodnúť v spolupráci s úradu práce, soc vecí a rodiny spôsob starostlivosti o dieťa, ak túto nemôže zabezpečovať dlhšie ako jeden mesiac.
Príspevky PS:
1. jednorazový príspevok na úhradu potrieb dieťaťa
2. opakovaný príspevok na úhradu potrieb dieťaťa
3. odmena pestúna.
Účel príspevkov:
1. jednorazového príspevku je prispieť na materiálne vybavenie pri zverení dieťaťa do PS na základe právoplatného rozhodnutia súdu, najmä na jeho ošatenie, vybavenie základnou bielizňou a nevyhnutným nábytkom a pri zániku PS dosiahnutím plnoletosti dieťaťa na výdavky spojené s jeho osamostatnením sa,
2. opakovaného príspevku je pravidelne prispievať na starostlivosť o dieťa zverené do PS,
3. odmeny pestúna je ohodnotiť finančným príspevkom starostlivosť pestúna o dieťa, ktoré je pestúnovi zverené do PS.

Nárok na príspevok:

Nárok na jednorazový príspevok má dieťa pri zverení do PS a pri zániku PS len pri dosiahnutím plnoletosti dieťaťa.
Nárok na opakovaný príspevok má nezaopatrené dieťa zverené do PS a naďalej žije v domácnosti s osobou, ktorá bola do dosiahnutia plnoletosti jeho pestúnom.
Nárok na opakovaný príspevok sa zachováva aj po zániku PS dosiahnutím plnoletosti dieťaťa, ak dieťa spĺňa podmienky nezaopatrenosti a naďalej žije v domácnosti s osobou, ktorá bola do dosiahnutia plnoletosti jeho pestúnom.
Pestún má nárok na odmenu pestúna za výkon PS až do zániku PS. Po zániku PS dosiahnutím plnoletosti dieťaťa sa pestúnovi zachováva nárok na odmenu pestúna, pokým dieťa spĺňa podmienky nezaopatrenosti a dieťa naďalej žije v domácnosti s osobou, ktorá bola do dosiahnutia plnoletosti jeho pestúnom.
Oprávnené osoby:
na jednorazový príspevok je pestún, ktorému je dieťa zverené do PS. Dosiahnutím plnoletosti dieťaťa oprávnenou osobou na uplatnenie nároku je plnoleté dieťa.
na opakovaný príspevok je pestún, ktorému je dieťa zverené do PS a súčasne umiestnené v jeho domácnosti. Dosiahnutím plnoletosti dieťaťa oprávnenou osobou na uplatnenie nároku je plnoleté dieťa.

PS vzniká právoplatnosťou rozhodnutia príslušného orgánu.

PS zaniká:
a) dosiahnutím plnoletosti dieťaťa,
b) smrťou maloletého dieťaťa,
c) smrťou pestúna,
d) umiestnením maloletého dieťaťa do ochrannej výchovy alebo nástupom do výkonu trestu odňatia slobody,
e) právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení PS,
f) rozvodom manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej PS.
g) Smrťou jedného z manželov, pestúnom sa stáva pozostalý
Súd zruší PS len z vážnych dôvodov:
ak pestún zanedbáva starostlivosť o maloleté dieťa
ak porušuje svoje povinnosti
vždy, ak o to požiada pestún.

11. Maloleté dieťa možno zveriť do spoločnej ...

11. Maloleté dieťa možno zveriť do spoločnej PS aj manželom. Ak jednému z manželov je potrebný písomný súhlas druhého manžela. Súhlas nie je potrebný, ak manželia nežijú v domácnosti, ak druhý manžel nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu alebo ak je zadováženie súhlasu spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou.
Maloleté dieťa, ktoré je v ústavnej starostlivosti, možno pred rozhodnutím súdu o jeho zverení do PS dočasne zveriť rozhodnutím orgánu sociálnoprávnej ochrany detí do starostlivosti osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom. Maloleté dieťa, nad ktorým nie je nariadená ústavná starostlivosť, možno takto zveriť do starostlivosti budúcich pestúnov iba so súhlasom rodičov.
Ak do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o dočasnom zverení dieťaťa nepodá budúci pestún návrh na začatie konania o zverení maloletého dieťaťa do PS, dočasné zverenie maloletého dieťaťa uplynutím tejto lehoty zanikne.

78. Pestúnska starostlivosť a dávky pestúnskej starostlivosti

Zákon o rodine, § 48 a nasl (určuje podmienky)
Zákon o pestúnskej starostlivosti (určuje sadzby)
Ak rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa (zdravotný stav, väzba) a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o jeho zverení do pestúnskej starostlivosti fyzickej osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom a spĺňa ustanovené predpoklady. Tento inštitút sa využíva ak nie je možna zabezpečiť osvojenie a ústavná výchova nie je vhodná pre deti do 18 rokov. PS je osobitná forma, štátom riadená, kontrolovaná a finančne podporovaná náhradná rodinná výchova.
Pestúnom sa môže stať:
9. FO s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,
10. jej osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne vlastnosti a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude PS vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.

PR sa poskytuje na každé dieťa iba raz, ...

PR sa poskytuje na každé dieťa iba raz, v praxi v mesiaci narodenia. Nárok na príspevok nevzniká pri celoročnej starostlivosti o deťa v zariadení, ak je dôvodom starostlivosti výkon ústavnej výchovy alebo výkon ochrannej výchovy.
Výška príspevku:
dieťa do 6 rokov – 2340 Sk
dieťa od 6 – 15 rokov – 2880 Sk
dieťa vo veku 15 rokov – 3070 Sk
Výplata príspevku:
Platiteľ (úrad práce soc veci a rodiny) vyplatí najneskôr v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola podaná žiadosť o výplatu príspevku podľa miesta narodenia dieťaťa. Príspevok sa uplatňuje pri dovŕšení jedného roku prvý krát. Oprávnená osoba je povinná preukázať nárok na príspevok rodičom a tiež je povinná použiť vyplatené prostriedky na starostlivosť o deti.

Výška nároku:

Pre vlastné alebo osvojené dieťa – 870 Sk mesačne
Pre manželku - 1140 Sk a osobu voči ktorej má vojak vyživovaciu povinnosť - súd určí sumu ale najviac 1140 Sk
Sumy sa menia nariadením vlády k 1.septembru.

77. Zásadné rozdiely pri poskytovaní rodičovského príspevku a príspevku rodičom

Rodičovský príspevok viď otázka 73
Príspevok rodičom
Opakovaná preňažná štátna sociálna dávka, štát prispieva raz za rok rodičom alebo osobám, ktoré prevzali deti do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia súdu na zvýšené výdavky v súvislosti so starostlivosvoťou o tri a viac detí alebo opakovane dvojčatá v priebehu dvoch rokov.
Oprávnené osoby:
rodič detí, ak sa nedohodnú, prednostný nárok má matka
osoba, ktorá prevzala deti do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia súdu
Podmienky nároku:
1. aspoň tri deti sú vo veku najviac 15 rokov, u dvojčiat sa sleduje veková hranica prvých narodených
2. starostlivosť oprávnenej osoby o deti
3. trvalý pobyt detí a oprávnenej osoby na území SR

Oprávnené osoby:

vlastné alebo osvojené dieťa vojaka, ak je nezaopatrené
manželka vojaka ak
osobne sa stará o dieťa do veku 3 rokov alebo do 7 rokov s dlhodobým nepriaznivým zdrav stavom. Dieťa je jej vlastné, dieťa vojaka, dieťa prevzal vojak do starostlivosti a neposkytuje sa dieťaťu celoročná starostlivosť
osobne sa stará o dieťa staršie ako 3 roky do začatia povinnej školskej dochádzky, starostlivosť nemožno zabezpečiť inak ako osobne a nemá príjem zo zamestnania.
Je invalidná a nemá príjem zo zamestnania
Sústavne sa pripravuje na povolanie a nemá príjem zo zamestnania
iná osoba, voči ktorej má vojak súdom určenú vyživovaciu povinnosť
Podmienky nároku, vznik nároku:
vojak vykonáva službu
vojak nemá nárok na náhradu mzdy, platu alebo náhradu zárobku počas služby
oprávnená osoba má trvalý pobyt na území SR
Nárok nevzniká:
služobný orgán preruší výkon základnej alebo náhradnej služby
vojak nahrádza výkon základnej a náhradnej služby, ktorý zmeška s osobitne stanovených dôvodov.

Poskytuje sa za celý kalendárny mesiac ...

Poskytuje sa za celý kalendárny mesiac aj keď podmienky boli splnené len za časť kalendárneho mesiaca. Vypláca sa mesiac pozadu, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom oprávnená osoba uplatnila nárok podaním písomnej žiadosti na príspevok a splnila podmienky nároku. Žiada sa podľa trvalého alebo prechodného pobytu. Nevypláca sa do cudziny, vypláca sa bankovým prevodom alebo na žiadosť v hotovosti.
Platiteľ môže navštíviť oprávnenú osobu.

74. Dopad ekonomickej činnosti na poskytovanie rodičovského príspevku

viď vyššie

75. Hmotné zabezpečenie počas materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky
počas rodičovskej dovolenky – rodičovský príspevok, zaopatrovací príspevok viď otázka 73
počas materskej dovolenky dávka nemocenského poistenia – materské ale to nie je hmotne zabezpečenie zo systému štátnej sociálnej podpory, nárok na materské vzniká ak bola matka poistená v posledných dvoch rokoch najmenej 270 dní, ak nebola môže žiadať o rodičovský príspevok hneď po narodení dieťaťa čo je dávky štátnej sociálnej podpory

76. Systém štátnej sociálnej podpory z hľadiska dávkového systému
viď otázka 4
Zaopatrovací príspevok
Je to opakujúca, obligatórna peňažná dávka, štát prispeva na uspokojenie potrieb rodiny občana a ďalších osôb, ktoré sú od neho výživou závislé v čase výkonu základnej, náhradnej alebo civilnej služby

Riadna starostlivosť o dieťa je starostlivosť poskytovaná ...

Riadna starostlivosť o dieťa je starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme jeho fyzického a duševného vývinu, zabezpečuje sa najmä výchova, výživa, hygiena a dodržiavanie liečebno-preventívnych opatrení.
Uplatnenie nároku:
Písomnou žiadosťou na úrade práce, soc vecí a rodiny. Žiadateľ je povinný preukázať splnenie podmienok a do 8 dní oznámiť zmeny podmienok na poskytovanie RP.
Výška a vyplácanie RP
Osoba sa osobne a riadne stará a nie je zárobkovo činná = 4110 Sk za kalendárny mesiac
Osoba sa osobne a riadne stará, je zárobkovo činná alebo poberá dávku nemocenského poistenia (nemocenské, ošetrovné, nie materské) = 1300 Sk za kalendárny mesiac, ak dieťa nie je umiestnené v jasliach, materskej škole alebo v inom zariadení a dieťaťu je zabezpečená starostlivosť inou FO.
Pri súbežnej starostlivosti o dieťa patrí RP aj druhému rodičovi, za jeden kalendárny mesiach, do troch mesiacov veku dieťaťa vo výške 1300 Sk.

Podmienky nároku:

Oprávnená osoba má nárok ak:
1. osobne a riadne sa stará
2. má trvalý alebo prechodný pobyt v SR
3. dieťa má trvalý alebo prechodný pobyt v SR
Osobná a riadna starostlivosť o dieťa:
rodič počas výkonu zárobkovej činnosti, štúdia na SŠ alebo VŠ zabezpečí potrebnú starostlivosť o dieťa inou plnoletou osobou a dieťa neumiestni v jasliach, materskej škole alebo inom zariadení
dieťa pravidelne ambulatne navštevuje liečebno-rehabilitačné zariadenie
dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdrav stavom navštevuje rehabilitačné jasle, materskú školu, zariadenie soc služiev alebo obdobné zariadenie najvia 4 hodiny denne
dieťa navštevuje jasle, materskú školu alebo iné obdobné zariadenie v rozsahu najviac 4 hodiny denne a obidvaja rodičia alebo osamelý rodič sú osoby s ťažkým zdrav postihnutím
dieťa je zo zdravotných dôvodov v ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia najviac tri po sebe nasledujúce kalendárne mesiace

73. Rodičovský príspevok ako dávka štátnej sociálnej podpory

Obligatórna, opakujúca, peňažná dávka štátnej sociálnej podpory, štát ňou prispieva rodičovi na zabezpečenie osobnej, riadnej starostlivosti o dieťa do 3 rokov dieťaťa do troch rokov veku dieťaťa alebo o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do 6 rokov.
Uplatnenie nároku:
rodič dieťaťa
osoba, ktorej je dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov
osvojené dieťa
dieťa, ktoré bolo zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu (pestúnska starostlivosť, opatrovníctvo, predadoptívna starostlivosť)
dieťa manžela, ktoré mu bolo zverené do výchovy na základe rozhodnutia súdu
dieťa, ktorého rodič zomrel

PR patrí jednému z rodičov. Nárok si môže pri súbežnej starostlivosti o to isté dieťa uplatniť aj druhý rodič, ktorý je zárobkovo činný a spĺňa ostatné podmienky nároku. V tomto prípade patrí druhému rodičovi táto dávka len za jedem kalendárny mesiac, a to do dovŕšenia troch mesiacov veku dieťaťa.

Výška a výplata prídavku 540 Sk.

Výška a výplata prídavku 540 Sk. Zvyšuje sa nariadením vlády k 1.9., nevypláca sa do cudziny, poskytuje sa za celý kalendárny mesiac aj keď podmienky boli splnené len za časť kalendárneho mesiaca, na to isté dieťa sa vypláca len raz. Vypláca sa mesiac pozadu, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci v ktorom oprávnená osoba uplatnila nárok na prídavok a splnila podmienky nároku. Ak zomrela a splnila podmienky, prídavok sa vyplatí inej oprávnenej osobe alebo obci podľa trvalého alebo prechodného pobytu ND. Vypláca sa bankovým prevodom alebo na žiadosť oprávnenej osoby v hotovosti.

72. Okruh oprávnených osôb a podmienky z hľadiska vzniku nároku na prídavok na

PND = obligatórna, peňažná, opakujúca dávky, štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa
Nárok na prídavok má:
rodič nezaopatreného dieťaťa (bilologický a osvojiteľ)
osoba, ktorej je nezaopatrené dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu alebo iného príslušného orgánu (napr pestún lebo zabezpečuje záruku riadnej výchovy)
plnoleté nezaopatrené dieťa (plnoletosť podľa občana)
niet rodičov PND
má upravenú vyživovaciu povinnosť od rodičov
uzavrelo manželstvo, alebo
ktorého manželstvo zaniklo
Vznik nároku:
13. starostlivosť oprávnenej osoby o ND (výchova a výživa dieťaťa, výchova = pôsobenie na citový, rozumový a mravný vývoj dieťaťa, zabezpečenie širšieho a hlbšieho vzdelania)
14. trvalý alebo prechodný pobyt oprávnenej osob a ND na území SR

Dôvod neposkytnutia prídavku:

Rodine sa neposkytne ak je ND umiestnené v zariadení z dôvodu rozhodnutia príslušného orgánu o ústavnej starostlivosti alebo rozhodnutia súdu o ochrannej výchove.
Ak oprávnená osoba nepoužíva prídavok na výchovu a výživu úrad práce, soc vecí a rodiny z vlastného podnetu, podnetu FO alebo PO vydá rozhdonutie o zastavení výplaty prídavku a o poukazovaní prídavku:
ďalšej oprávnenej osobe
obci, kde má ND trvalý alebo prechodný pobyt
zariadeniu soc služieb, kde je dieťa umiestnené
Povinnosti oprávnenej osoby
preukazovať skutočnosti relevantné na posúdenie nároku
oznámenie zmien o skutočnostiach rozhodujúcich pre poskytovanie dávky písomne do 8 dní od zmeny

75% súm uvedených v písmenách a)..

75% súm uvedených v písmenách a) a b), ak ide o Zc, ktorý je požívateľom čiastočného invalidného dôchodku, a o mladistvého zamestnanca staršieho ako 16 rokov,
50% súm uvedených v písmenách a) a b), ak ide o Zc, ktorý je požívateľom invalidného dôchodku, invalidného zamestnanca mladšieho ako 18 rokov a o zamestnanca mladšieho ako 16 rokov.
Ak mzda Zc nedosiahne v kalendárnom mesiaci výšku minimálnej mzdy, Zľ poskytne zamestnancovi doplatok, ktorý predstavuje rozdiel medzi dosiahnutou mzdou a výškou minimálnej mzdy.
Výšku minimálnej mzdy ustanoví nariadenie vlády SR vždy k 1. októbru kalendárneho roka.

Úprava súm životného minima je vždy k ...

Úprava súm životného minima je vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka, zaokrúhľujú na desaťkoruny nahor. Sumy životného minima opatrenie, ktoré vydá Ministerstvo podľa údajov zistených Štatistickým úradom a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
Zákon 90/1996 o minimálnej mzde upravuje poskytovanie minimálnej mzdy zamestnancom v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Používa sa na účely urrčenia minima v poisťovacom systéme.
Výška minimálnej mzdy:
za každú hodinu odpracovanú Zc 37, 40 Sk, je určená pre Zc, ktorých ustanovený týždenný pracovný čas je 40 hodín, ak je nižší suma sa úmerne zvýši.
za mesiac 6 500 Sk pre Zc odmeňovaného mesačnou mzdou, ak má Zc dohodnutý kratší týždenný pracovný čas alebo neodpracoval v mesiaci všetky pracovné dni, patrí minimálna mzda vo výške zodpovedajúcej odpracovanému času

Príjmy sú:

príjmy FO, ktoré sú predmetom dane z príjmu po odpočítaní:
poistného
preddavku na daň alebo dane z príjmov FO
ďalších výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov FO
príjmy oslobodené od dane z príjmov FO okrem prijatých náhrad škôd, náhrad nemajetkovej ujmy, plnenia z poistenia majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu zdaniteľného príjmu,
sumy vreckového pri zahraničných pracovných cestách do výšky 40 % nároku na stravné
náhrady niektorých výdavkov zamestnancov
ďalšie príjmy FO po odpočítaní dane z prevodu a prechodu nehnuteľností.
Za príjem na účely určenia súm životného minima sa nepovažujú:
jednorazové štátne sociálne dávky
peňažné príspevky občanov s ťažkým zdravotným postihnutím na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ich ťažkého zdravotného postihnutia okrem príspevku za opatrovanie,
zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť,
jednorazová dávka v hmotnej núdzi
štipendiá,
jednorazový príspevok podľa zákona o cestovných náhradách

Sumy životného minima:

4 580 Sk mesačne, ak ide o jednu plnoletú FO
3 200 Sk mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú FO
2 080 Sk mesačne, ak ide:
o zaopatrené neplnoleté dieťa,
o nezaopatrené dieťa.
Započítavanie príjmov na zistenie príjmu FO:
u posudzovanej FO jej príjem a príjem jej manžela,
u rodičov s nezaopatreným dieťaťom príjmy týchto rodičov a príjem nezaopatreného dieťaťa žijúceho s nimi v domácnosti,
u rodičov, ktorí sú sami nezaopatrené deti, ich príjmy a príjmy, ktoré na ne poberá iná fyzická osoba,
u nezaopatreného dieťaťa jeho príjem a príjem jeho rodičov, ak s ním žijú v domácnosti; ak toto dieťa žije v domácnosti len s jedným rodičom, s inou FO alebo samostatne, príjem dieťaťa, príjem rodiča a príjem, ktorý na dieťa poberá iná FO
u zaopatreného neplnoletého dieťaťa jeho príjem.

68. Práva a povinnosti jednotlivých subjektov v poisťovacom systéme

§ 226 – 235 Zákona o sociálnom poistení, 461/2003

69. Kontrolná činnosť Sociálnej poisťovne
§ 242 – 245 Zákona o sociálnom poistneí

70. Dozor štátu v rámci poisťovacieho systému
§246 – 248 Zákona o socilnom poistení

71. Životné minimum a minimálna mzda v poistnom a v dávkovom systéme sociálneho zabezpečenia

Zákon o životnom minime 601/2003 ustanovuje životné minimum ako spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov FO, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze. Používa sa preto v systéme sociálnej pomoci pri riešení stavu hmotnej núdze.

Nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká ...

Nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká uplynutím zostávajúcej časti podporného obdobia v nezamestnanosti (6 mesiacov).
Jednorázové vyplatenie dávky
Poistenec, ktorý bol vyradený z evidencie počas poberania dávky z dôvodu začatia výkonu činností zamestnanca, a obdobie poberania dávky trvalo najmenej tri mesiace, má nárok na jednorazové vyplatenie 50 % dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia (do 6 mesiacov), ak o jej vyplatenie písomne požiada. Jednorazovým vyplatením dávky v nezamestnanosti poistencovi zaniká nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti pri opätovnom zaradení uvedenom vyššie.
Poskytovanie dávky v nezamestnanosti
Dávka sa poskytuje za dni. Výška dávky je 50 % DVZ.
Denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia.
RO na zistenie vymeriavacieho základu je obdobie troch rokov predchádzajúcich dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti. Z RO sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti (viď vyššie). Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

Do podporného obdobia v nezamestnanosti sa ..

Do podporného obdobia v nezamestnanosti sa nezapočítava obdobie, počas ktorého poistenec nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti z dôvodu:
má nárok na výplatu nemocenského v ochrannej lehote,
má nárok na výplatu ošetrovného v ochrannej lehote,
má nárok na výplatu materského v ochrannej lehote,
sa mu vypláca rodičovský príspevok
Nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká vždy dňom vyradenia poistenca z evidencie uchádzačov o zamestnanie.
Nárok na dávku sa posudzuje samostatne z každého poistenia v nezamestnanosti. Ak vznikne nárok na dávku v nezamestnanosti z viacerých poistení, dávka sa určí z úhrnu denných vymeriavacích základov na určenie výšky dávky v nezamestnanosti z tých poistení, z ktorých vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti a dávka v nezamestnanosti sa vypláca len jedna.
Poistencovi, ktorý bol vyradený z evidencie počas poberania dávky z dôvodu začatia výkonu činnosti zamestnanca a v období kratšom ako tri roky od začatia výkonu činnosti zamestnanca bol opätovne zaradený do evidencie nezamestnaných občanov, vznikne nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti odo dňa opätovného zaradenia do tejto evidencie, a to v sume, v akej mu bola vyplácaná predchádzajúca dávka v nezamestnanosti.

Dávka GP za obdobie od 1. januára do ...

Dávka GP za obdobie od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka, je najviac v sume trojnásobku jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku dva roky predchádzajúcom kalendárnemu roku, za ktorý dávka garančného poistenia patrí.
Dávka GP za obdobie od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka, je najviac v sume trojnásobku jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, za ktorý dávka garančného poistenia patrí.
Časový rozsah poskytovania
Najviac v rozsahu 3 mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania pp predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti Zľ alebo dňu skončenia pracovného pomeru z dôvodu platobnej neschopnosti Zľ.

67. Podmienky nároku a výška dávky v nezamestnanosti – obligatórna peňažná dávka

Podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti:
Nárok má poistenec, ak v posledných 4 rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej tri roky.
Skončí sa poistný pomer
Obdobie dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti sa započítava na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti len vtedy, ak za toto obdobie poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom bol zaradený do evidencie nezamestnaných občanov, najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom bol zaradený do tejto evidencie.
Nárok na dávku vznikne znovu najskôr po uplynutí troch rokov odo dňa zániku predchádzajúceho nároku.
Rok poistenia v nezamestnanosti je 365 dní poistenia v nezamestnanosti.
Poistencovi, ktorý splnil podmienky nároku, nárok vzniká odo dňa zaradenia do evidencie nezamestnaných občanov a zaniká uplynutím šiestich = podporné obdobie v nezamestnanosti.

g. nároky cestovných,...

g. nároky cestovných, sťahovacích a iných výdavkov, ktoré vznikli pri plnení pracovných povinností,
h. nárok na náhradu vecnej škody v súvislosti s pracovným úrazom alebo chorobou z povolania,
i. nárok na náhradu príjmu pri dočasnej PN zamestnanca,
j. súdne trovy v súvislosti s uplatnením nárokov z pp na súde z dôvodu zrušenia Zľ vrátane trov právneho zastúpenia.
Zc nemá nárok na dávku GP, ak pracovnú zmluvu uzatvoril po vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa, ak bol na ňu písomne upozornený.
Výška dávky garančného poistenia
Dávka GP pre a. až f. sa poskytne v sume príslušného nároku zníženého o poistné na zdravotné poistenie, na nemocenské poistenie, na starobné poistenie, na invalidné poistenie, na poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinný platiť Zc, príspevok na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré platí Zc, a preddavok na daň alebo daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov, vypočítaných podľa podmienok platných v kalendárnom mesiaci, za ktorý zamestnancovi vznikol uvedený nárok.

66. Podmienky nároku a výška dávky garančného poistenia – obligatótna peňažná dávka

A. Zamestnávateľ je platobne neschopný, ak:
a. súd rozhodol o vyhlásení konkurzu alebo
b. súd zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku.
B. Deň vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa je deň vydania uznesenia súdu o vyhlásení konkurzu alebo deň vydania uznesenia súdu, ktorým súd zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku.
Podmienky nároku na dávku garančného poistenia:
Zamestnanec v pracovnom pomere (pp) má nárok na dávku GP, ak jeho Zľ sa stal platobne neschopný a nemôže uspokojiť nároky Zc, ktorými sú:
a. nárok na mzdu a náhradu za čas pracovnej pohotovosti,
b. nárok na náhradu mzdy za sviatky a pri prekážkach v práci,
c. nárok na náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú vznikol nárok počas kalendárneho roka, v ktorom vznikla platobná neschopnosť Zľ a za predchádzajúci kalendárny rok,
d. nárok na odstupné, ktoré Zc pri skončení pp,
e. nárok na náhradu mzdy pri okamžitom skončení pp,
f. nárok na náhradu mzdy pri neplatnom skončení pp,

Rehabilitačné

Poškodený, ktorému sa poskytuje PR, má nárok na rehabilitačné. Rehabilitačné sa poskytuje za dni trvania PR okrem dní:
v ktorých sa poškodený nezúčastnil PR bez vážneho dôvodu uznaného Sociálnou poisťovňou alebo v ktorých maril priebeh PR,
za ktoré mal poškodený nárok na náhradu príjmu pri dočasnej PN zamestnanca alebo nárok na nemocenské a úrazový príplatok, alebo
počas preušenia PR.
Suma rehabilitačného je 80 % DVZ poškodeného.
Ak sa poberateľovi rehabilitačného súčasne vypláca predčasný SD alebo ID, suma rehabilitačného sa určí ako rozdiel sumy určeného rehabilitačného a sumy predčasného SD alebo ID pripadajúcej na jeden deň.

65. Rekvalifikácia a rekvalifikačné

Rekvalifikácia
Rekvalifikácia je zmena doterajšej kvalifikácie poškodeného, ktorú treba zabezpečiť získaním nových znalostí a zručností, teoretickou alebo praktickou prípravou umožňujúcou jeho pracovné uplatnenie v inej vhodnej činnosti poškodeného.
Môže byť poskytnutá poškodenému, ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má pokles pracovnej schopnosti, ak podľa posudku posudkového lekára možno predpokladať opätovné zaradenie poškodeného do pracovného procesu.
Rekvalifikáciu zabezpečuje Sociálna poisťovňa vo vzdelávacom zariadení na výkon rekvalifikácie. Na zabezpečenie jej vykonávania uzatvára Sociálna poisťovňa s týmto zariadením písomnú dohodu, ktorá obsahuje najmä zameranie, rozsah a sumu nákladov spojených s poskytovaním rekvalifikácie. Náklady uhrádza Soc poisťovňa, stravovanie, cestovné a ubytovanie uhrádza podľa zákona o cestovných náhradách.
Na rozsah poskytovania a prerušenie rekvalifikácie platí to isté ako pri rehabilitácii.
Rekvalifikácia sa neposkytuje, ak poškodený je poberateľ SD
Rekvalifikačné
Poškodený, ktorému sa poskytuje rekvalifikácia, má nárok na rekvalifikačné. Na určenie sumy platí to isté ako pre rehabilitačné.

Rozsah poskytovania PR:

Z dôvodu toho istého pracovného úrazu alebo tej istej choroby z povolania sa PR môže poskytovať v rozsahu najviac šiestich mesiacov. V odôvodnených prípadoch, ak možno predpokladať, že poškodený získa pracovnú schopnosť na výkon jeho doterajšej činnosti alebo inej vhodnej činnosti poškodeného po uplynutí šiestich mesiacov, PR sa môže poskytnúť aj po uplynutí tohto obdobia, najviac v rozsahu ďalších šiestich mesiacov.
Prerušenie PR:
Pracovnú rehabilitáciu možno prerušiť z vážnych dôvodov poškodeného na základe jeho písomnej žiadosti. Obdobie prerušenia pracovnej rehabilitácie sa nezapočítava do obdobia rehabilítacie

64. Pracovná rehabilitácia a rehabilitačné

Pracovná rehabilitácia
Pracovná rehabilitácia je výcvik potrebný na získanie pracovnej schopnosti na výkon doterajšej činnosti poškodeného alebo inej vhodnej činnosti poškodeného.
Iná vhodná činnosť poškodeného je činnosť zamestnanca alebo činnosť FO (žiak, dobrovoľník.....) zodpovedajúca zdravotnej spôsobilosti na prácu s prihliadnutím na vek, pracovné schopnosti a na kvalifikáciu.
Može byť poskytnutá poškodenému, ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má pokles pracovnej schopnosti, ak podľa posudku posudkového lekára možno predpokladať opätovné zaradenie poškodeného do pracovného procesu.
PR sa neposkytuje, ak poškodený je poberateľ SD.
PR zabezpečuje Sociálna poisťovňa:
a. u zamestnávateľa,
b. v zdravotníckom zariadení podľa zákona o zdravotnej starostlivosti alebo
c. v inom odbornom zariadení na poskytovanie pracovnej rehabilitácie.
d. o vykonaní PR uzatvára so Zľ alebo so zariadením na pracovnú rehabilitáciu písomnú dohodu, ktorá obsahuje najmä zameranie, rozsah a náklady spojené s poskytovaním pracovnej rehabilitácie. Náklady spojené s pracovnou rehabilitáciou uhrádza Sociálna poisťovňa, ich súčasťou sú aj výdavky na stravovanie, ubytovanie a cestovné výdavky podľa zákon o cestovných náhradách.

Jednorazové odškodnenie

Manžel, manželka a nezaopatrené dieťa poškodeného, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, majú nárok na jednorazové odškodnenie.
Suma jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky je 730-násobok denného vymeriavacieho základu = brutto dvojročného príjmu, najviac 1 000 000 Sk.
Suma jednorazového odškodnenia na každé nezaopatrené dieťa je polovica sumy jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky poškodeného. Úhrn súm jednorazového odškodnenia nezaopatrených detí nesmie presiahnuť 1 000 000 Sk. Ak úhrn jednorazových odškodnení presiahne túto sumu, znížia sa sumy jednorazových odškodnení nezaopatrených detí pomerne tak, aby ich úhrn bol najviac 1 000 000 Sk.
Sumy sú platné k 30. júnu kalendárneho roka sa zvyšujú vždy od 1. júla kalendárneho roka o percento zvýšenia dôchodkovej dávky.

63. Smrť a úrazová dávka = pozostalostná renta a jednorázové odškodnenie

Pozostalostná renta:
Podmienky nároku :
FO, voči ktorej mal poškodený, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť určenú súdom, má nárok na pozostalostnú úrazovú rentu. Pozostalostná úrazová renta sa vypláca v období, počas ktorého mala trvať vyživovacia povinnosť.
Nárok na pozostalostnú úrazovú rentu nevzniká FO, ktorej z dôvodu smrti poškodeného vznikol nárok na jednorazové odškodnenie.
Suma:
Mesačná suma pozostalostnej úrazovej renty sa určí vo výške výživného alebo príspevku na výživu, ktoré bol poškodený povinný platiť ku dňu svojej smrti.
Suma pozostalostnej úrazovej renty alebo úhrn súm pozostalostných úrazových rent po tom istom poškodenom nesmie presiahnuť sumu úrazovej renty, na ktorú mal alebo by mal poškodený nárok pri 100-percentnej strate pracovnej schopnosti. To platí aj vtedy, ak poškodený bol poberateľ úrazovej renty z dôvodu nižšieho percentuálneho poklesu pracovnej schopnosti.
Skutočnosť rozhodujúca pri určení rozhodujúceho obdobia na výpočet pozostalostnej úrazovej renty je deň úmrtia poškodeného, po ktorom vzniká nárok na pozostalostnú úrazovú rentu. Ak poškodený v deň úmrtia nepoberal úrazovú rentu, skutočnosťou na určenie rozhodujúceho obdobia na výpočet úrazovej renty je deň jeho smrti.

Jednorazové vyrovnanie

Podmienky nároku:
nárok má poškodený v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má pokles pracovnej schopnosti nepresahujúci 40 %, ale má pokles pracovnej schopnosti najmenej 10 %.
poškodený má nárok aj vtedy, ak zanikol nárok na ÚR a pokles pracovnej schopnosti je najmenej 10 %.
Určenie sumy jednorazového vyrovnania = súčin 365-násobku denného vymeriavacieho základu a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100

Určenie sumy úrazovej renty

= Súčin 30, 4167-násobku sumy zodpovedajúcej 80 % denného vymeriavacieho základu poškodeného a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100.

Ak sa poškodenému vypláca SD, predčasný SD alebo ID, zníži sa suma úrazovej renty o sumu tohto dôchodku. Na zníženie ÚR je rozhodujúca suma dôchodku, na ktorú má poškodený nárok ku dňu priznania ÚR, a ak bol dôchodok priznaný po priznaní úrazovej renty, rozhodujúca je suma dôchodku, na ktorú má nárok ku dňu jeho priznania.

Ak u poškodeného došlo k zmene poklesu pracovnej schopnosti z dôvodu toho istého pracovného úrazu alebo tej istej choroby z povolania, doterajšia suma úrazovej renty sa upraví v pomere novej percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti k doterajšej percentuálnej miere poklesu pracovnej schopnosti odo dňa zmeny poklesu pracovnej schopnosti.

Pri opätovnom vzniku nároku na úrazovú rentu z dôvodu ...

Pri opätovnom vzniku nároku na úrazovú rentu z dôvodu toho istého pracovného úrazu alebo tej istej choroby z povolania sa suma úrazovej renty určí z denného vymeriavacieho základu, z ktorého bola určená jej suma pri prvom vzniku nároku vynásobená koeficientom určeným ako podiel všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom znovu vznikol nárok na úrazovú rentu, a všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na úrazovú rentu prvýkrát.

Ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu viacerých úrazových rent z dôvodu viacerých pracovných úrazov alebo chorôb z povolania, vypláca sa iba jedna úrazová renta, a to tá, ktorej suma je vyššia alebo najvyššia.

Denný vymeriavací základ FO...

Denný vymeriavací základ FO (žiak, dobrovoľník...), ktorá nemá príjem z činnosti zamestnanca, je jedna tridsatina minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá platí k prvému dňu kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol nárok na úrazovú dávku.
DVZ zamestnanca dohodára je odmena pripadajúca na jeden deň vykonávania práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
Úrazová renta
Podmienky nároku:
Poškodený má nárok na ÚR, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40% pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť.
Poškodený nemá nárok na úrazovú rentu:
v období poberania úrazového príplatku,
v období nároku na rehabilitačné alebo rekvalifikačné.
Pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje s plnením pracovných úloh (vylávajúce z prac pomeru, príkazu zamestnávateľa, služobná cesta) alebo s činnosťami dohodára, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok

62. Pokles pracovnej schopnosti a úrazová dávka = úrazová renta a jednorázové vyrovnanie

Denný vymeriavací základ (DVZ) na určenie sumy úrazových dávok (ÚD)
Pre zamestnanca na určenie sumy ú príplatku, ú renty, pozostalostnej ú renty, rehabilitačného a rekvalifikačného je podiel súčtu vymeriavacích základov zamestnanca neobmedzených určenými maximami dosiahnutých v RO (predchádzajúci kalendárny rok) a počtu kalendárnych dní RO. DVZ zamestnanca sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Skutočnosť rozhodujúca na určenie RO je vznik nároku na úrazovú dávku.
Ak zamestnanec nemal v RO príjem, z ktorého sa určuje jeho VZ, alebo ak nárok na ÚD vznikol v deň vzniku nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia, suma ÚD sa určí z pravdepodobného DVZ.
Ak zamestnancovi vznikne nárok na ÚD po skončení výkonu činnosti zamestnanca, počas ktorého utrpel pracovný úraz alebo počas ktorého naposledy pred zistením choroby z povolania pracoval za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania, určí sa DVZ podľa dvoch predošlých odsekov. Skutočnosť rozhodujúca na určenie RO je deň skončenia výkonu tejto činnosti.

Podmienky nároku na úrazový príplatok:

Zamestnanec (okrem sudcu, prokurátora a zamestnanca dohodára), ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania bol uznaný za dočasne PN, má nárok na úrazový príplatok od prvého dňa dočasnej PN, ak sa zamestnancovi vypláca náhrada príjmu pri dočasnej PN alebo nemocenské z nemocenského poistenia.
Suma úrazového príplatku
Úrazový príplatok sa poskytuje za dni.
Suma je:
55 % DVZ na určenie sumy úrazových dávok od prvého dňa do tretiho dňa
25 % DVZ na určenie sumy úrazových dávok od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

61. Dočasná pracovná neschopnosť a úrazová dávka = dostáva úrazový príplatok

Pojmy
Pracovný úraz = poškodenie zdravia alebo smrť fyzickej osoby spôsobené nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov, ktoré zamestnanec uvedený utrpel pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením a pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi,
Choroba z povolania = choroba uznaná príslušným zdravotníckym zariadením, zaradená do zoznamu chorôb z povolania uvedeného v, ak vznikla za podmienok uvedených v tejto prílohe zamestnancovi pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh. Choroba z povolania je aj choroba, ktorá bola zistená pred jej zaradením do zoznamu chorôb z povolania, najviac tri roky pred dňom jej zaradenia do tohto zoznamu.
Poškodený = na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec, okrem sudcu a prokurátora a FO (žiak SŠ, VŠ, vojak v základnej, náhradnej, zdokovaľovacej službe, člen Dobrovoľnej požiarnej ochrany, dobrovoľný zdravotník, dobrovoľný člen horskej služby), ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania.

Výsluhový dôchodok policajta, je:

za 15 rokov trvania služobného pomeru 30 % základu.
za 16. skončený rok až do 20. roku skončeného vrátane sa zvyšuje o 1% základu.
za 21. skončený rok až do 25. roku skončeného vrátane sa zvyšuje o 2 % základu.
za 26. skončený rok a každý ďalší skončený rok sa výmera zvyšuje o 3 % základu, najviac však do 60 % základu.
Výsluhový dôchodok profesionálneho vojaka je:
za 15 rokov trvania služobného pomeru 30 % základu
za 16. skončený rok až do 20. skončeného roka vrátane sa výmera zvyšuje o 2 % základu.
za 21. skončený rok až do 25. skončeného roka vrátane sa výmera zvyšuje o 3 % základu
za 26. skončený rok a každý ďalší skončený rok sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 1 % základu, najviac však do 60 % základu

60. Doplnkové dôchodkové poistenie

Policajtovi, ktorému sa skončil služobný pomer ...

Policajtovi, ktorému sa skončil služobný pomer stratou hodnosti, vzniká nárok dosiahnutím dôchodkového veku (62).

Profesionálnemu vojakovi, ktorému sa služobný pomer skončil:
a. zánikom z dôvodu straty vojenskej hodnosti,
b. prepustením z dôvodu
i. závažného porušenia základnej povinnosti vojaka alebo porušenia zákazu ustanoveného predpismi
ii. právoplatného odsúdenia pre TČ na nepodmienečný trest odňatia slobody alebo právoplatného odsúdenia pre úmyselný trestný čin,
iii. právoplatného rozhodnutia o podmienečnom zastavení trestného stíhania v konaní o úmyselnom trestnom čine,
vzniká nárok dosiahnutím dôchodkového veku.
Výpočet
Základ na výpočet výsluhového príspevku, odchodného, úmrtného, výsluhového dôchodku a invalidného výsluhového dôchodku policajta sa zistí z priemerného služobného platu a u profesionálneho vojaka z priemerného služobného príjmu v príjmovo najlepšom ukončenom kalendárnom roku v období posledných desiatich ukončených kalendárnych rokov pred dňom skončenia služobného pomeru.

59. Osobitosti pri poskytovaní výsluhového dôchodku

upravené v zákone 328/2003 o sociálnom zebezpečení policajtov a vojakov
Druhy dávok výsluhového zabezpečenia:
výsluhový príspevok,
odchodné,
úmrtné,
výsluhový dôchodok,
invalidný výsluhový dôchodok,
vdovský výsluhový dôchodok,
vdovecký výsluhový dôchodok,
sirotský výsluhový dôchodok.
Výsluhový dôchodok
Nárok má policajt a profesionálny vojak, podmienky:
skončil služobný pomer a služobný pomer trval najmenej 15 rokov alebo
skončil služobný pomer, ak poberal invalidný výsluhový dôchodok a doba trvania služobného pomeru spolu s dobou poberania invalidného výsluhového dôchodku dosahuje najmenej 15 rokov.

DD, ktorá sa v príslušnom kalendárnom roku ...

DD, ktorá sa v príslušnom kalendárnom roku nevyplácala z dôvodu zániku nároku na jej výplatu, sa zvýši pri opätovnom vzniku nároku na jej výplatu za každý príslušný kalendárny rok, v ktorom sa dôchodková dávka nevyplácala. Tieto zvýšenia patria od opätovného vzniku nároku na výplatu DD

Ak je dôchodková dávka upravená z dôvodu súbehu s iným dôchodkom alebo z dôvodu výkonu zárobkovej činnosti, určí sa zvýšenie z mesačnej sumy vyplácanej dôchodkovej dávky. Pri prvej zmene sumy vyplácanej dôchodkovej dávky, ktorá súvisí s dôvodom zníženia dôchodkovej dávky, sa určí zvýšenie z mesačnej sumy dôchodkovej dávky vyplácanej odo dňa tejto zmeny.

Pri súbehu nárokov na viac dôchodkových dávok zvyšuje sa každá z týchto dôchodkových dávok.

Vdovský (vdovecký) dôchodok a sirotský dôchodok sa v príslušnom kalendárnom roku nezvyšuje, ak bol vymeraný zo SD, predčasného SD alebo ID zvýšeného v príslušnom kalendárnom roku.

Zvýšenie v % = ½ percenta medziročného rastu .

Zvýšenie v % = ½ percenta medziročného rastu spotrebiteľských cien + ½ percenta medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve SR.
Percento zvýšenia DD ustanovuje opatrením vydaným Ministerstvo podľa údajov štatistického úradu a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov najneskôr do 30. apríla príslušného kalendárneho roka.

DD, ktoré sú priznané od 1. júla do 31. decembra príslušného kalendárneho roka, sa zvyšujú odo dňa ich priznania. Na zvýšenie DD je rozhodujúca mesačná suma DD vyplácaná ku dňu, od ktorého sa zvyšuje.

ID, ktorý sa v príslušnom kalendárnom roku nevyplácal z dôvodu poskytovania náhrady príjmu pri dočasnej PN, nemocenského, platu alebo služobného príjmu priznaných pred vznikom nároku na ID, sa zvýši za každý príslušný kalendárny rok, v ktorom sa z uvedeného dôvodu nevyplácal. Tieto zvýšenia patria od vzniku nároku na výplatu invalidného dôchodku.
Pri vzniku nárokov na výplatu vdovského (vdoveckého) dôchodku a sirotského (sirotských) dôchodku po tom istom poistencovi nesmie úhrn sumy týchto dôchodkových dávok presiahnuť 100 % dôchodkovej dávky zomretého poistenca, na ktorú mal alebo by bol mal nárok ku dňu smrti (neplatí, ak k prekročeniu došlo z dôvodu zaokrúhľovania). Ak presiahne túto sumu, suma každej z uvedených dôchodkových dávok sa zníži pomerne tak, aby úhrn nebol prekročený. Ak niektorému z poberateľov uvedených dôchodkových dávok zanikne nárok na túto dôchodkovú dávku alebo vznikne nárok na túto dôchodkovú dávku aj ďalšiemu poberateľovi, sumy dôchodkových dávok ostatných poberateľov po tom istom poistencovi sa úmerne upravia tak, aby nepresiahli úhrn vrátane zvýšenia.
Zvyšovanie dôchodkových dávok (DD)
DD vyplácané k 1. júlu príslušného kalendárneho roka a DD priznané od 1. júla do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú v závislosti od priemerného medziročného rastu spotrebiteľských cien a od medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných štatistickým úradom za kalendárny rok, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku.
Príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa zvýšenie dôchodkových dávok vykonáva.
Dôchodkové dávky sa zvyšujú od 1. júla príslušného kalendárneho roka:

c. Ak sú súčasne splnené podmienky nároku:

i. na výplatu ID a podmienky nároku na vdovský (vdovecký) dôchodok a podmienky nároku na SiD alebo SiD obojstranne osiroteného dieťaťa, vypláca sa v plnej sume vyššia alebo najvyššia dávka, zostávajúce dôchodkové dávky sa vyplácajú v sume jednej polovice. Pri rovnakej sume dôchodkových dávok sa vyplácajú v sume jednej polovice vdovský (vdovecký) dôchodok a SiD.
ii. na výplatu vdovského (vdoveckého) dôchodku a podmienky nároku na SiD obojstranne osiroteného dieťaťa, vypláca sa v plnej sume vyššia alebo najvyššia dávka, zostávajúce dávky v sume jednej polovice. Pri rovnakej sume dôchodkových dávok sa vypláca v plnej sume dôchodková dávka, ktorú si poistenec zvolil.
Ak priznaním SD, predčasného SD, ID, vdovského (vdoveckého) dôchodku alebo SiD dôjde k súbehu nárokov na výplatu dôchodkov, o súbehu nárokov na výplatu sa rozhodne po zvýšení dôchodku, prípadne dôchodkov. (zvyšovanie viď nižšie)

58. Súbeh nárokov na výplatu dôchodkových dávok a zvyšovanie dôchodkových

Súbeh nárokov na výplatu dôchodkových dávok
a. ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu SD a SD, na ktorý bol prekvalifikovaný ID, vypláca sa iba jedna dôchodková dávka, a to tá, ktorá je vyššia. Pri rovnakej sume sa vypláca tá dôchodková dávka, ktorú si poistenec zvolil. Dňom úpravy výplaty dôchodkových dávok pre súbeh nárokov na ich výplatu zaniká nárok na dôchodkovú dávku, ktorá sa nevypláca.
b. ak sú súčasne splnené podmienky nároku:
i. na výplatu SD, predčasného SD alebo ID a podmienky nároku na výplatu vdovského (vdoveckého) dôchodku, alebo sirotského dôchodku alebo
ii. na výplatu vdovského (vdoveckého) dôchodku a sirotského dôchodku,
vypláca sa v plnej sume vyššia dávka, a z nižšiej, sa vypláca jedna polovica. Pri rovnakej sume dôchodkových dávok sa vypláca v sume jednej polovice vdovský (vdovecký) dôchodok alebo sirotský dôchodok. Pri rovnakej sume vdovského (vdoveckého) a sirotského dôchodku sa vypláca v sume jednej polovice dôchodok, ktorý si poistenec zvolil.

Sirotský dôchodok po poberateľovi ID,...

Sirotský dôchodok po poberateľovi ID, ktorý ku dňu smrti nesplnil podmienky nároku na SD alebo nezískal počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na ID, je 30 % ID, na ktorý mal nárok zomretý rodič alebo osvojiteľ dieťaťa ku dňu smrti.

Suma sirotského dôchodku po poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný SD a ktorý ku dňu smrti nezískal počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na ID, je 30 % predčasného SD, na ktorý mal nárok zomretý rodič alebo osvojiteľ ku dňu smrti.

Suma sirotského dôchodku po poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný SD a ktorý ku dňu smrti získal počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na ID, je 30 % toho dôchodku, ktorého suma ku dňu smrti je vyššia.

Ak zomretý rodič alebo osvojiteľ dieťaťa splnil podmienky nároku na dva dôchodky, sirotský dôchodok sa určí z vyššieho dôchodku.

Nezaopatrené dieťa má nárok na SiD po každom zomretom rodičovi – poistencovi vždy v sume 30%.

57. Podmienky nároku a suma sirotského dôchodku

Podmienky nároku na SiD:
Nárok má nezaopatrené dieťa, ktorému:
1. zomrel rodič alebo osvojiteľ, ak ku dňu smrti bol poberateľom SD, predčasného SD alebo ID alebo
2. ku dňu smrti získal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na ID, alebo
3. splnil podmienky nároku na SD, alebo
4. zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.
Nárok na SiD nevzniká nezaopatrenému dieťaťu v pestúnskej starostlivosti po pestúnovi alebo po jeho manželovi.
Nárok zaniká:
osvojením nezaopatreného dieťaťa. Zrušením osvojenia nárok na výplatu sirotského dôchodku vznikne znovu.
dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého nezaopatrené dieťa úmyselne spôsobilo smrť FO, po ktorej vznikol nárok na sirotský dôchodok.
Suma sirotského dôchodku je 30 % SD alebo ID, na ktorý mal alebo by mal nárok rodič alebo osvojiteľ, ktorého smrťou vznikol nezaopatrenému dieťaťu nárok na sirotský dôchodok.

Nárok na vdovský dôchodok zaniká:

uzatvorením manželstva,
dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého vdova úmyselným TČ spôsobila smrť manžela.
Suma vdovského dôchodku a vdoveckého dôchodku
Suma vdovského dôchodku je 60 % SD alebo ID, na ktorý mal alebo by mal nárok zomretý manžel ku dňu smrti.
Ak sú splnené podmienky nároku na dva dôchodky, vdovský dôchodok sa určí z vyššieho dôchodku.
Vdovský dôchodok po poberateľovi ID, ktorý ku dňu smrti nesplnil podmienky nároku na SD alebo nezískal počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na ID, je 60 % ID, na ktorý mal nárok zomretý manžel ku dňu smrti.
Suma vdovského dôchodku po poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný SD a ktorý ku dňu smrti nezískal počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na ID, je 60 % predčasného SD, na ktorý mal nárok zomretý manžel ku dňu smrti.
Suma vdovského dôchodku po poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný SD a ktorý ku dňu smrti získal počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na ID, je 60 % toho dôchodku, ktorého suma ku dňu smrti zomretého manžela je vyššia.

Pre vdovecký dôchodok platí všetko rovnako.

56. Dôchodky pozostalých /vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok/

Podmienky nároku na vdovský dôchodok a vdovecký dôchodok
Vdova má nárok na vdovský dôchodok po manželovi, ktorý:
a. ku dňu smrti bol poberateľom SD, predčasného SD alebo ID,
b. ku dňu smrti splnil podmienky nároku na SD alebo získal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na ID,
c. zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.
Vdova má nárok na výplatu vdovského dôchodku počas jedného roka od smrti manžela.
Po uplynutí jedného roka od smrti manžela má vdova nárok na výplatu vdovského dôchodku, ak:
a. sa stará o nezaopatrené dieťa,
b. je invalidná z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % alebo
c. dovŕšila dôchodkový vek.
Nezaopatrené dieťa na účel vyplácania vdovského dôchodku je:
a. dieťa, ktoré má po zomretom rodičovi nárok na sirotský dôchodok,
b. dieťa, ktoré bolo v rodine zomretého vychovávané, ak ide o vlastné alebo osvojené dieťa vdovy,
c. dieťa bolo vdove alebo zomretému manželovi zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu počas trvania manželstva.

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú ...

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona o soc poistení.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje:

podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a
so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú hranicu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

55. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a miera poklesu tejto schopnosti

Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou FO.
Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav = taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným so schopnosťami zdravej FO. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe:
lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Suma ID poistenca, ...

Suma ID poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.

Pri určení sumy ID sa zohľadňuje rozsah % poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Suma ID pri poklese od 41% do 70% sa určuje príslušným percentuálnym podielom poklse z ID.

ID sa nevypláca počas obdobia poberania náhrady príjmu pri dočasnej PN, nemocenského, platu alebo služobného príjmu priznaného pred vznikom nároku na ID.
Ak nárok na ID trvá aj po vzniku nároku na SD tak ID sa považuje za SD odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku. Toto platí aj vtedy ak ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku nesplnili podmienky nároku na SD alebo suma SD nie je vyššia ako suma ID.

Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku:

do 20 rokov je menej ako jeden rok,
nad 20 rokov do 22 rokov je najmenej jeden rok,
nad 22 rokov do 24 rokov je najmenej dva roky,
nad 24 rokov do 26 rokov je najmenej tri roky,
nad 26 rokov do 28 rokov je najmenej štyri roky,
nad 28 rokov je najmenej päť rokov.
Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na ID sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity, a ak ide o poistenca vo veku nad 28 rokov, z posledných desiatich rokov pred vznikom invalidity.
Poistencovi, ktorý sa stal invalidný v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania a FO, ktorá sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom, sa podmienka počtu rokov dôchodkového poistenia považuje za splnenú.
Určenie sumy invalidného dôchodku
Suma ID poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.

54. Zabezpečenie poistenca v invalidite

53. Určenie sumy starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku

54. Zabezpečenie poistenca v invalidite
Podmienky nároku na invalidný dôchodok (ID):
Poistenec sa stal invalidný,
získal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia
ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na SD alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
FO má nárok na ID aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území SR trvalý pobyt, nárok vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov. Kedysi to bolo tak, že nárok na ID bol ak sa stali invalidní pred dovršením veku ukončenia povinnej školskej dochádzky. Ale teraz nový systém je založený na zásadne na výkone zárobkovej činnosti a dávky z poistného systnému plnia náhradu straty príjmu z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti. Kedže školopovinný neprispievali tak ani nie sú zaradený do tohto systému.

Ženy:

postupné zjednocovanie dôchodkového veku sa týka žien, ktoré dovŕšia dôchodkový vek v odbobí od 1.januára 2004 do 31. decembra 2005 podľa zákona 100/1988 o soc zabezpečení, kde je dôchodkový vek diferencovaný podľa počtu detí
k takto určenému DV sa pripočíta príslušný počet kalendárnych mesiacov v závislosti od toho v ktorom roku v období od 2004 – 2014 dovŕši DV podľa zákona o soc poistení.
od roku 2023 sa začne uplatňovať DV 62 rokov

52. Podmienky pre poskytovanie starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku

Poistenec má nárok na predčasný starobný dôchodok, ak:
bol dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov a
suma predčasného starobného dôchodku ku dňu, od ktorého požiadal o jeho priznanie, je vyššia ako 1, 2-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú FO
Poistenec, ktorý je sporiteľ podľa Zákona o starobnom dôchodkovom poistení, má nárok na predčasný starobný dôchodok, ak:
splnil podmienky vyplácania predčasného starobného dôchodku podľa Zákona o starobnom dôchodkovom poistení
bol dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov a
suma predčasného starobného dôchodku ku dňu, od ktorého požiadal o jeho priznanie, je vyššia ako 0, 6 násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú FO
Vylúčenie nároku na starobný dôchodok
Poistenec, ktorému sa vypláca predčasný starobný dôchodok, nemá nárok na starobný dôchodok. Predčasný starobný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku sa považuje za starobný dôchodok.

51. Dôchodkový vek z hľadiska vzniku nároku na starobný dôchodok a predčasný starobný dôchodok

Poistenec má nárok na starobný dôchodok (SD) ak bol dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov a dovŕšil dôchodkový vek (DV) 62 rokov ak zákon neustanovuje inak.
DV sa v novej úprave predĺžil a stanovuje sa rovnako pre mužov a pre ženy. Je to premietnutie požiadavky implementácie zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami na základe smernice Rady Európskych spoločenstiev z roku 1979. Výnimku zo zásady rovnakého zaobchádzania je možné uplatniť len v prípade, že je to potrebné na udržanie dosiahnutej úrovne socialneho zabezpečenia.
Predlžovanie dôchodkového veku mužov a žien sa uskutočňuje postupne.
Muži:
pôjde o tých, ktorí v období od 1.januára 2004 do 31. decembra 2005 dovŕšia 60 rokov veku
pre tých, ktorí sa narodili v roku 1944 je DV 60 rokov a deväť mesiacov
pre tých, ktorí sa narodili v roku 1945 je DV 61 rokov a šesť mesiacov
od 1.júla 2007 sa pre mužov začne uplatňovať jednotný DV 62 rokov

47. Podmienky a poskytovanie ošetrovného ako dávky nemocenského poistenia

pozri otázku 12

48. Zabezpečenie poistenkyne v tehotenstve a materstve
Poistenkyňa poberá v tehotenstve a materstve vyrovnávajúcu dávku (túto len zamestnankyňa) a materské (túto zamestnankyňa, SZČO a dobrovoľne poisten osoba) ako dávku nemocenského poistenia. Podrobne je rozpísaná v otázke č.12.

49. Denný vymeriavací základ a rozhodujúce obdobie na účely poskytovania dávok nemocenského poistenia
Denný VZ je rozhodujúci pri postkytovaní nemocenského, ošetrovného a materského ako dávok nemocenského poistenia. Podrobne je rozpísaný v otázke č. 17.

50. Poistné a dávkové vzťahy pri narodení dieťaťa
Ak matka nebola v posledných dvoch rokoch pred pôrodom nemocensky poistená najmenej 270 dní nemá nárok na dávku nemocenského poistenia – materské. Môže uplatniť rodičovský príspevok od narodenia dieťaťa.
Tu treba si ešte pozrieť, kedy zamestnávateľ neplatí za zamestnankynu, keď poberá materské, rodičovský prísp.... (je to v tých počiatočných otázkach o postavení platiteľov poistného – 11, 13, 15), Tiež kedy štát platí poistenie pre osobu starajúcu sa o dieťa (otázka 31)

46. Ochranná lehota v nemocenskom poistení

Zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak:
splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku počas trvania nároku na výplatu nemocenskej dávky alebo v ochrannej lehote (toto platí aj pre SZČO) a
nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základza obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodov že je dočasne PN, ošetruje, má nárok na materské a prevzal dieťa do starostlivosti.
Ochranná lehota je 42 dní po zániku nemocenského poistenia.
Ochranná lehota pre:
A. poistenca, ktorý bol nemocensky poistený menej ako 42 dní, je toľko dní, koľko trvalo NP,
B. poistenkyne, ktorej NP zaniklo v období tehotenstva, je šesť mesiacov.
Ak poistencovi vznikne NP v ochrannej lehote, počet dní ochrannej lehoty získaný z nového NP sa pripočíta k nevyčerpanému počtu dní ochrannej lehoty z predchádzajúceho NP. Ochranná lehota nemôže byť viac ako 42 dní.
Ochranná lehota zaniká, ak nezanikla skôr, dňom, od ktorého má poistenec nárok na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku.

ak porušil liečebný režim určený lekárom,....

ak porušil liečebný režim určený lekárom, odo dňa porušenia liečebného režimu,
počas obdobia výkonu základnej, náhradnej alebo zdokonaľovacej služby a počas obdobia výkonu civilnej služby alebo
ak sa stal dočasne práceneschopným po troch dňoch od skončenia výkonu základnej, náhradnej, zdokonaľovacej alebo civilnej služby a zamestnanec nezačal vykonávať činnosť zamestnanca.
Zníženie náhrady príjmu:
Zamestnanec má nárok na náhradu príjmu vo výške polovice náhrady príjmu od 1. dňa dočasnej PN, ak sa stal dočasne PN v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám požitím alkoholu alebo v dôsledku zneužitia iných návykových látok, najdlhšie do desiateho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.

45. Podporná doba v nemocenskom poistení

Je to doba určená zákonom v ktorej sa poskytuje dávka nemocenského poistenia.
Nemocenské
Zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od 11. dňa dočasnej PN. Od prvého do desiateho dňa sa mu poskytuje náhrada príjmu pri dočasnej PN zamestnanca, za prvé tri dni 25% denného vymeriavacieho základu, od štvrtého do desiateho dňa 55% denného vymeriavacieho základu.
Zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej PN, ak dočasná PN vznikla v ochrannej lehote.
Ak zamestnancovi zaniklo nemocenské poistenie v období dočasnej PN, v ktorom má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej PN má nárok na nemocenské odo dňa nasledujúceho po dni zániku nemocenského poistenia.
Nárok na nemocenské zaniká odo dňa nasledujúceho po skončení dočasnej PN alebo odo dňa uznania invalidity, najneskôr uplynutím 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti = podporné obdobie.
Do podporného obdobia sa započítavajú aj predchádzajúce obdobia dočasnej PN, ak patria do obdobia 52 týždňov pred jej vznikom.

Nárok na nemocenské a invalidný dôchodok zaniká

Nárok na nemocenské a invalidný dôchodok zaniká dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého bol poistenec právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, v dôsledku ktorého sa stal dočasne PN alebo invalidným.
Obmedzenie sumy dávky
Suma nemocenského a suma invalidného dôchodku je polovica sumy nemocenského a sumy invalidného dôchodku, ak sa poistenec stal dočasne PN alebo invalidným v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám požitím alkoholu alebo v dôsledku zneužitia iných návykových látok.
Nárok na náhradu príjmu nemá zamestnanec:
ak počas obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti má nárok na:
nemocenské
materské alebo
rodičovský príspevok to neplatí, ak zamestnanec vykonáva zárobkovú činnosť
ak sa stal dočasne práceneschopným v dôsledku úmyselného trestného činu, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody,

V kolektívnej zmluve možno dohodnúť dennú výšku ...

V kolektívnej zmluve možno dohodnúť dennú výšku náhrady príjmu vo vyššej percentuálnej sadzbe, najviac vo výške 80 % denného vymeriavacieho základu.
Nárok na náhradu príjmu sa uplatňuje u Zľ predložením potvrdenia o dočasnej PN. Zc je povinný preukázať Zľ skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, výšku a zánik nároku na náhradu príjmu. Zc je povinný v období, v ktorom má nárok na náhradu príjmu, dodržiavať liečebný režim určený lekárom. Zľ má právo vykonať kontrolu, či dočasne PN zamestnanec dodržiava liečebný režim. Zľ má právo vykonať kontrolu dodržiavania liečebného režimu v obydlí zamestnanca s jeho súhlasom alebo na mieste, kde je predpoklad, že sa dočasne zdržiava.
Náhrada príjmu sa vypláca vo výplatných termínoch, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom si zamestnanec uplatnil nárok na náhradu príjmu.
Od 11. dňa má zamestnanec nárok na dávku nemocenského poistenia, teda nemocenské. Podrobne je rozpísané v otázke č. 12.

43. Zabezpečenie samostatne zárobkovo činnej osoby pri dočasnej pracovnej neschopnosti,

SZČO má od prvého dňa dočasnej PN nárok na nemocenské ako dávku z nemocenského poistenia. Táto dávka je rozpísaná v otázke č. 15.

44. Vylúčenie nároku na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a vylúčenie nároku na nemocenské, resp. zníženie nemocenského
Pozor!!!! Treba rozlišovať nárok na dávku, ktorá závisí od splnenia podmienok stanovených zákonom a pri Zc nie je rozhodujúce či Zľ za neho platil, nárok má. A potom nárok na výplatu dávky, ktorý vzniká splnením podmienok nároku na dávku, splnením podmienok nároku na výplatu dávky a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky.
Vylúčenie nároku na výplatu nemocenského
Poistenec nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom do skončenia dočasnej PN, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom.
Poistenec nemá nárok na výplatu nemocenského za dni, počas ktorých má nárok na výplatu materského alebo sa mu vypláca rodičovský príspevok. To neplatí, ak zamestnanec, poberá rodičovský príspevok v období, keď sa stará o dieťa a zároveň vykonáva aj zárobkovú činnosť alebo poberá dávku nemocenského poistenia okrem peňažnej pomoci v materstve .

42. Zabezpečenie zamestnanca pri pracovnej neschopnosti

Zákon 462/2003 Z.z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca
Podmienky nároku na náhradu príjmu:
Nárok na náhradu príjmu má zamestnanec, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne PN na výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie a nemá nárok na mzdu, plat, odmenu za prácu alebo služobný príjem
Zánik nároku na náhradu príjmu:
Nárok na náhradu príjmu zaniká zamestnankyni, ktorá je v období šiestich týždňov pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom dočasne práceneschopná a vznikol jej nárok na materské
Poskytovanie náhrady príjmu, poskytuje zamestnávateľ. Náhrada príjmu sa poskytuje za kalendárne dni od prvého dňa dočasnej PN do skončenia dočasnej PN, najdlhšie do desiateho dňa dočasnej PN.
Výška náhrady príjmu:
1. od 1. dňa dočasnej PN do tretieho dňa dočasnej PN 25 % denného VZ zamestnanca a
2. od 4. dňa dočasnej PN do 10. dňa dočasnej PN 55 % denného VZ

Podľa zákona o sociálnom poistení:

Sústavná príprava na povolanie je:
štúdium na strednej škole po skončení povinnej školskej dochádzky alebo
štúdium na vysokej škole do získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa.
Sústavná príprava na povolanie sa začína:
žiakovi strednej školy od začiatku školského roka nasledujúceho po školskom roku, v ktorom skončí povinnú školskú dochádzku,
študentovi vysokej školy odo dňa zápisu na štúdium prvého stupňa alebo na štúdium druhého stupňa.
Sústavná príprava na povolanie podľa tohto zákona je aj obdobie:
bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia na strednej škole, najdlhšie do konca školského roku, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole,
od skončenia štúdia na strednej škole do zápisu na štúdium na vysokú školu vykonaného v kalendárnom roku, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole,
po skončení posledného ročníka strednej školy do vykonania skúšky najdlhšie do konca školského roka, v ktorom malo byť štúdium skončené,

od získania vysokoškolského vzdelania ....

od získania vysokoškolského vzdelania prvého stupňa do zápisu na vysokoškolské štúdium druhého stupňa, ak zápis na vysokoškolské štúdium druhého stupňa bol vykonaný do konca kalendárneho roka, v ktorom bolo získané vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa.
Sústavná príprava dieťaťa na povolanie je aj iné štúdium alebo výučba, ak sú svojím rozsahom a úrovňou podľa rozhodnutia Ministerstva školstva Slovenskej republiky postavené na roveň štúdia na školách uvedených vyššie.

41. Sústavná príprava na povolanie z hľadiska práva sociálneho zabezpečenia

Sústavná príprava dieťaťa na povolanie podľa tohto zákona je štúdium:
- na strednej škole okrem štúdia popri zamestnaní, kombinovaného štúdia a štúdia jednotlivých vyučovacích predmetov, začína sa najskôr od začiatku školského roka prvého ročníka strednej školy
- na vysokej škole okrem externého štúdia, začína dňom zápisu
- iné štúdium alebo výučba, ak sú svojím rozsahom a úrovňou podľa rozhodnutia
- opakované ročníky štúdia.
Sústavná príprava na povolenie je aj obdobie:
bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia na strednej škole, najdlhšie do konca školského roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole,
od konca školského roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole, do zápisu na vysokú školu vykonaného najneskôr v októbri bežného roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole,
po skončení posledného ročníka strednej školy do vykonania skúšky podľa osobitného predpisu, najdlhšie do konca školského roka, v ktorom malo byť štúdium skončené,

po skončení vysokoškolského štúdia prvého stupňa,...

po skončení vysokoškolského štúdia prvého stupňa, ktoré podľa študijného programu nepresiahlo štandardnú dĺžku, do zápisu na vysokoškolské štúdium druhého stupňa vykonaného najneskôr v októbri bežného roka, v ktorom dieťa skončilo vysokoškolské štúdium prvého stupňa,
po skončení posledného ročníka VŠ do vykonania štátnej skúšky, najdlhšie do konca školského roka, v ktorom malo byť štúdium ukončené
Sústavná príprava dieťaťa na povolanie nie je:
A. štúdium na VŠ a SŠ počas výkonu základnej služby alebo náhradnej služby v ozbrojených silách, alebo prípravnej služby, alebo počas trvania služobného pomeru príslušníkov ozbrojených síl a zborov.
B. Obdobie nadväzujúce na štúdium na SŠ, ak dieťa v tomto období vykonáva zárobkovú činnosť s výnimkou dohody o brigádnickej práci študentov, dohody o vykonaní práce alebo ak dieťa bolo zaradené do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie,
C. v ktorom sa štúdium prerušilo.

iii. pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je ...

iii. pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo je neschopné vykonávať zárobkovú činnosť.
Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nezaopatreného dieťaťa je choroba a stav uvedené v prílohe, ktoré podľa poznatkov lekárskej vedy majú trvať alebo trvajú dlhšie ako jeden rok a ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa prílohy.
Negatívne vymedzenie pojmu ND, ND dieťa nie je dieťa:
a. ktoré sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, ak už získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a bol mu priznaný akademický titul
b. ktoré je poberateľom invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %
c. bolo zaradené medzi uchádzačov o zamestnanie
d. vykonáva zárobkovú činnosť popri štúdiu

Ktorého štúdium na VŠ podľa študijného programu presahuještandarnú dĺžku, ...

Ktorého štúdium na VŠ podľa študijného programu presahuještandarnú dĺžku, určuje zákon o VŠ:
Pre Bc štúdium je min tri a max štyri roky
Pre Mgr štúdium je min jeden a max tri roky
Max dĺžka štúdia min 5 rokov
Získalo VŠ vzdelanie druhého stupňa
Pre potreby sociálneho poistenia a dávok nemocenského a dôchodkového poistenia, Zákon o sociálnej poisťovni.
Pozitívne vymedzenie pojmu ND, ND je dieťa:
a. do skončenia povinnej školskej dochádzky,
b. po skončení povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku, ak:
i. sa sústavne pripravuje na povolanie,
ii. pre chorobu a stav, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa prílohy, sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie alebo nemôže vykonávať zárobkovú činnosť

40. Nezaopatrenosť dieťaťa na účely práva sociálneho zabezpečenia

Pre potreby štátnej sociálnej podpory, podľa Zákona o prídavku na dieťa:
Pozitívne vymedzenie ND z hľadiska veku a prípravy na budúce povolanie:
Do skončenia povinnej školskej dochádzky (aj dieťa, ktoré si neplní povinnosti vyplývajúce z povinnej školskej dochádzky) alebo
Po skončení povinnej školskej dochádzky najviac do dovŕšenia 25 rokov ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom alebo sa nemôže sústavne pripravovať pre chorobu alebo úraz alebo
Dosiahnutie plnoletosti ak sa nie je schopné pripravovať sa na povolanie a je neschopné vykonávať zárobkovú činnosť pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (choroba alebo stav, ktorý trvá viac ako 12 po sebe nasledujúcich mesiacov a je uvedený v prílohe zákona o soc. poistení alebo sa dá predpokladať, že bude trvať viac ako 12 mesiacov a vyžaduje osobitnú starostlivosť, rozhoduje o tom úrad práce, soc vecí a rodiny podľa miesta trvalého alebo prechodného pobytu oprávnenej osoby)
Negatívne vymedzenie pre ND, za ND sa nepovažuje dieťa:
Vznikol mu nárok na invalidný dôchodok alebo poberá sociálny dôchodok

Ak poistenec vykonáva zárobkovú činnosť a súčasne je ...

Ak poistenec vykonáva zárobkovú činnosť a súčasne je dobrovoľne nemocensky, dobrovoľne dôchodkovo a dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti, poistné na sa platí vždy prednostne z vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu zárobkovej činnosti.
Ak poistenec vykonáva viacero zárobkových činností a súčasne je dobrovoľne nemocensky, dobrovoľne dôchodkovo, dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti, poistné sa platí vždy prednostne z výkonu viacerých zárobkových činností;
Zdravotné poistenie
Ak je SZČO súčasne zamestnancom, najnižšia výška preddavku na poistné sa neustanovuje. Za SZČO činnosť si osoba odvádza preddavok sama a za ako zamestnanca odvádza preddavok zamestnávateľ. Ale ročné zúčtovanie si robí takýto zamestnanec a SZČO v jednom sám.
Minimá a maximá platia aj pri súbehu platiteľov poistného, vzťahuje sa aj na platiteľov, ktorí neboli platiteľmi počas celého obdobia.
Nárok na dávku v nezamestnanosti sa posudzuje samostatne z každého poistenia v nezamestnanosti.
K súbehom som viac nenašla.

39. Postavenie poberateľa starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku z hľadiska poisťovacieho systému

a. poistné na invalidné poistenie neplatí poistenec, ktorý má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 70%
b. poistné na IP neplatí poistenec, ktorý je dôchodkovo poistený, po splnení nároku na starobný dôchodok
c. poistné na IP neplatí poistenec, ktorému bol priznaný predčasný strarobný dôchodok