1)PK – plúcna tepna – plúca – plúne žily – ĽP = malý obeh
LP – chlopňa – LK – aorta – celé telo – horná a dolná dutá žily - PP
2) Jedným zo základných postulátov etológie je reagovanie zvierat nielen na jednoduchý podnet (zvuk, svetlo, a pod.), ale na komplexný „kľúčový“ podnet v podobe komplexného vzhľadu druhého partnera alebo nepriateľa. Lorenz ukázal, že ak vetroň ťahá nad hladinou jazera, na ktorom sú kačice atrapu „dlhý krk“ kačice sú spokojné, lebo „vedia“, že atrapa nemôže predstavovať dravca, ale napr. inú kačicu. Ak vetroň ťahá atrapu, krátky krk, ktorá predstavuje dravca, vzniká poplachová reakcia.
Toto reagovanie na komplexný „kľúčový“ podnet má, ako sa ukazuje význam aj v športe. Napr. šermiar reaguje na „atrapy“ útočiaceho alebo brániaceho súpera, hokejový brankár taktiež podľa vzhľadu „atrapy“ útočníka anticipuje streľbu, alebo prihrávku.
Zapamätanie si „atrapy“ v športe prebieha možno na základe „vpečatenia“. U zvierat sa síce tento mechanizmus uplatňuje väčšinou v mladosti, je však možné, že u ľudí k „vpečateniu“ prispieva emotívna hladina cez zapojenie limbického systému. Uvedený príklad prezrádza, že v rámci etológie vznikla aj humánna etológia s odnožou etológie športu. Táto nová vedná disciplína sa snaží vysvetľovať aj také reakcie športovca, ktoré sú podmienené kladnými či zápornými emóciami (napr. reakcie po strelených alebo obdržaných góloch) a snaží sa ich vysvetliť z vývojového a všeobecnobiologického hľadiska.
10) Vlastnosti periférneho nervu.
a) Rýchlosť šírenia – najrýchlejšie sú hrubé vlákna , najpomalšie tenké.(najhrub. a najrých. sú motorické vlákna v sedacom nerve)
b) Citlivosť na farmaká – najprv reagujú tenké vlákna a naposledy najhrubšie.
c) Na tlak reagujú najskôr hrubé a o mnoho neskôr tenké vlákna.
d) Každé nervové vlákno v nerve vedie vzruch izolovane. Nedochádza k preskakovaniu vzruchov. Vzrušené vlákno, ktoré vedie informáciu, však mení hladinu vzrušivosti susedných vlákien.
e) Nervové vlákno je schopné viesť vzruchy oboma smermi. Jednosmernosť vedenia ( dostredivé alebo odstredivé vlákna ) zabezpečuje synapsa, ktorá prenáša vzruch len jedným smerom.
f) Nerv je relatívne neunaviteľný ( najmä myelinizované vlákna), kde sa vzruchový proces obmedzí len na Ranvierove zárezy. Ako príklad poslúži model 3m dlhého nervu, tak výmena iónov nastáva len na dĺžke 2–3 mm.
b) Citlivosť na farmaká – najprv reagujú tenké vlákna a naposledy najhrubšie.
c) Na tlak reagujú najskôr hrubé a o mnoho neskôr tenké vlákna.
d) Každé nervové vlákno v nerve vedie vzruch izolovane. Nedochádza k preskakovaniu vzruchov. Vzrušené vlákno, ktoré vedie informáciu, však mení hladinu vzrušivosti susedných vlákien.
e) Nervové vlákno je schopné viesť vzruchy oboma smermi. Jednosmernosť vedenia ( dostredivé alebo odstredivé vlákna ) zabezpečuje synapsa, ktorá prenáša vzruch len jedným smerom.
f) Nerv je relatívne neunaviteľný ( najmä myelinizované vlákna), kde sa vzruchový proces obmedzí len na Ranvierove zárezy. Ako príklad poslúži model 3m dlhého nervu, tak výmena iónov nastáva len na dĺžke 2–3 mm.
7) Priamo(meraním výdaja tepla),
7)priamo(meraním výdaja tepla), nepriamo(na základe spotreby O2 a výdaja CO2 potrebných na spálenie živýn)
Je to základná premena živýn, množstvo E, ktorá sa uvolní spalovaním živýn potrebných na udržiavanie života počas 24 hodín, kt. sa uvolní při baz.podmienkach. podmienky – tel. a duš. pokoj, indiferentná tep., na lačno, 16 hod bez príjmu potravy, 36 hod bez bielkovýn, tepl. miestnosti 20 – 22C při oblečení, 30C neoblečený
8)odpoveď organizmu na podnety z vonk.prostredia. Je to teda najjednodúchší regulačný mechanizmus. Jeho morfologickým substrátom je reflexný oblúk(jeho časti) Miechové reflexy - Monosynaptické ( vlastné, myotatické, svalové, proprioreceptívne, fázické ) – reflexy majú receptor a efektor v tom istom orgáne – svale. Sú to jednoduché odpovede cez dvojneurónový oblúk, ktoré prebiehajú na úrovni jedného miechového segmentu. Preto odpovede sú jednoduché a pomerne rýchle. Ich receptorom je sv. vretienko. Slúžia najmä na udržiavanie polohy tela a zabezpečujú plynulosť vôlových pohybov. (patelárny r., r.Achillovej šľachy, naso palpebrálny reflex, masseterový reflex, bicipitálny a tricipitálny reflex. )
Polysynaptické ( exteroceptívne, tónické ) reflexy majú receptor a efektor v rôznych orgánoch (súvisiace s pohybovou činnosťou majú receptor v koži a efektor vo svale ).
Je to základná premena živýn, množstvo E, ktorá sa uvolní spalovaním živýn potrebných na udržiavanie života počas 24 hodín, kt. sa uvolní při baz.podmienkach. podmienky – tel. a duš. pokoj, indiferentná tep., na lačno, 16 hod bez príjmu potravy, 36 hod bez bielkovýn, tepl. miestnosti 20 – 22C při oblečení, 30C neoblečený
8)odpoveď organizmu na podnety z vonk.prostredia. Je to teda najjednodúchší regulačný mechanizmus. Jeho morfologickým substrátom je reflexný oblúk(jeho časti) Miechové reflexy - Monosynaptické ( vlastné, myotatické, svalové, proprioreceptívne, fázické ) – reflexy majú receptor a efektor v tom istom orgáne – svale. Sú to jednoduché odpovede cez dvojneurónový oblúk, ktoré prebiehajú na úrovni jedného miechového segmentu. Preto odpovede sú jednoduché a pomerne rýchle. Ich receptorom je sv. vretienko. Slúžia najmä na udržiavanie polohy tela a zabezpečujú plynulosť vôlových pohybov. (patelárny r., r.Achillovej šľachy, naso palpebrálny reflex, masseterový reflex, bicipitálny a tricipitálny reflex. )
Polysynaptické ( exteroceptívne, tónické ) reflexy majú receptor a efektor v rôznych orgánoch (súvisiace s pohybovou činnosťou majú receptor v koži a efektor vo svale ).
Receptorom môžu byť aj aj dotykové a tlaové body,
Receptorom môžu byť aj aj dotykové a tlaové body, ale aj receptory bolesti, teploty a chladu. Sú variabilnejšie. Ich opakovanýcm drážedním podprahovými podnetmi môžu byť zo začiatku bez odpovede, postupne sa však reflex zosiľňuje, nie však sumáciou podprahových podnetov, ale ako dôsledok polysyn. štruktúry, cez ktorú sa podnet postupne zosilní. Nedostaneme při nich nikdy jednoduché svalové trhnutie, ale vždy tetanickú kontrakciu. Majú vmezerené neuróny(budivé alebo tlmivé), reflexy prebiehajú na viacerých miestnych segmentoch. Prepojenie medzi jednotlivými segmentami sa tvoria cez axónové kolaterály toho istého neurónu. Kolaterály idú cez budivý neurón vmedzerený neurón do agonistických sv. na tej istej strane, ale aj do agon.sv na str. opačnej. Cez vmedzerené tlmivé neuróny na oboch str. idú odbočky do antagon. sv.. Při aktivácii sa súčastne vzrušia moteneuróny A-alfa a A-gama. Tieto reflexy takto súčatne vzrušia agon. a tlmia antag. na tej istej strane a na opačnej strane tlmia agon. a vzrušujú antag.¬/ reflexy brušnej steny ( epigastrické, mezogastrické, hypogastické ), plantárny reflex, kremasterový reflex, korneálny reflex, pupilárny reflex./
Stavba reflexného oblúka. Základom všetkej pohybovej činnosti je spinálny úroveň regulácie pohybov, ktorá pozostáva za dvoch typov vrodených reflexov – monosynaptických ( vlastných ) a polysynaptických ( cudzích ) ako najelementárnejších pohybových aktov. Reflex je odpoveď organizmu na podnety z vonkajšieho prostredia.
Stavba reflexného oblúka. Základom všetkej pohybovej činnosti je spinálny úroveň regulácie pohybov, ktorá pozostáva za dvoch typov vrodených reflexov – monosynaptických ( vlastných ) a polysynaptických ( cudzích ) ako najelementárnejších pohybových aktov. Reflex je odpoveď organizmu na podnety z vonkajšieho prostredia.
5) Pomer medzi vydaným CO2
5)pomer medzi vydaným CO2 a spotrebovaným O2, RQ=CO2-0,03/21-O2
Zistíme aj aké živiny as spalovali. Energetický ekvivalent je koľko energie vydal, keď spotreboval 1 L kyslíka. Rôzne druhy živýn nemajú rovnaký en.potenciál, ten je veličinou prislúchajúcou v rovnov. stave k RQ.
6) Vitálna kapacita je objem vzduchu vydýchnutý pri maximálnom výdychu, ktorému predchádzal maximálny vdych. VC závisí od povrchu tela, pohlavia, druhu športu, ktorý osoba vykonáva.
• VC = dychový objem VT(objem vzd., kt. sa vdýchne alebo vydýchne při pokojovom dých.)
• inspiračný rezervný objem IRV (objem vzd., kt môže osoba ešte vydýchnuť do konca pokojového vdychu)
• exspiračný rezervný objem ERV.(- ll – do konca pokojového výdychu)
• Aj po maximálnom výdychu ostáva v pľúcach vzduch tzv. reziduálny objem RV.
RV a VC tvoria celkovú kapacitu pľúc.
VC (muži, ženy ) = IRV ( 3,3-1,9), VT (0,5-0,5),ERV ( 1,0-0,7 ),RV ( 1,2- 1,1 ), VC u šport. 125 – 130 %.
Zistíme aj aké živiny as spalovali. Energetický ekvivalent je koľko energie vydal, keď spotreboval 1 L kyslíka. Rôzne druhy živýn nemajú rovnaký en.potenciál, ten je veličinou prislúchajúcou v rovnov. stave k RQ.
6) Vitálna kapacita je objem vzduchu vydýchnutý pri maximálnom výdychu, ktorému predchádzal maximálny vdych. VC závisí od povrchu tela, pohlavia, druhu športu, ktorý osoba vykonáva.
• VC = dychový objem VT(objem vzd., kt. sa vdýchne alebo vydýchne při pokojovom dých.)
• inspiračný rezervný objem IRV (objem vzd., kt môže osoba ešte vydýchnuť do konca pokojového vdychu)
• exspiračný rezervný objem ERV.(- ll – do konca pokojového výdychu)
• Aj po maximálnom výdychu ostáva v pľúcach vzduch tzv. reziduálny objem RV.
RV a VC tvoria celkovú kapacitu pľúc.
VC (muži, ženy ) = IRV ( 3,3-1,9), VT (0,5-0,5),ERV ( 1,0-0,7 ),RV ( 1,2- 1,1 ), VC u šport. 125 – 130 %.
Sliny:
• majú baktériostatický účinok / vylizovanie rán / ,
• znižujú zapáchanie z úst,
• slinami navlhčená sliznica uľahčuje dýchanie,
• na suchú potravu nereagujú chuťové bunky.
Potrava sa hltaním dostáva cez pažerák do žalúdka. Hltanie je reflexný akt. Pri podráždení sliznice hltanu sa otvorí pažerákový zvierač, zavrie sa nosohltanový priestor a potrava sa posunie do pažeráka. Do žalúdka sa potrava dostáva peristalickými pohybmi pažeráka / Zemská tiaž nemá vplyv na hltanie / . Pred vstupom pažeráka do žalúdka je funkčný zvierač, ktorý umožňuje voľnému vstupu potravy do žalúdka a zabraňuje pri peristalických pohyboch žalúdka spätnému návratu potravy do pažeráka.
• znižujú zapáchanie z úst,
• slinami navlhčená sliznica uľahčuje dýchanie,
• na suchú potravu nereagujú chuťové bunky.
Potrava sa hltaním dostáva cez pažerák do žalúdka. Hltanie je reflexný akt. Pri podráždení sliznice hltanu sa otvorí pažerákový zvierač, zavrie sa nosohltanový priestor a potrava sa posunie do pažeráka. Do žalúdka sa potrava dostáva peristalickými pohybmi pažeráka / Zemská tiaž nemá vplyv na hltanie / . Pred vstupom pažeráka do žalúdka je funkčný zvierač, ktorý umožňuje voľnému vstupu potravy do žalúdka a zabraňuje pri peristalických pohyboch žalúdka spätnému návratu potravy do pažeráka.
4) PS vysiala kolaterály do EPMS
4) PS vysiala kolaterály do EPMS, čím sa tvorí finkčný vzťah. Spolupracujú při každom pohybe. Ich spojenie nieje dané vopred, ale vzniká v priebehu činnosti. Ak sa takéto spojenie často opakuje vznikne motorický inervačný vzor. Jeho prvú fázu vytvárajú kontakty medzi PS a EPMS. Každý nový pohyb prebieha najskôr cez ustavičnú vôlovú(vedomú)kontrolu. Při ustavičnom opakovaní vzniká typické prepojenie aktivovaných neurónov do reťazca charak. pre ten ktorý pohyb. Vzniká akási šablóna na neurónovej úrovni(charak. neurónové zapojenie) - motorický inervačný vzor. Ak je MIV dostatočne
zvládnutý, ukladá sa do EPMS. V praxi to znamené, že každý nový pohyb stále menej a menej vôlou kontrolujeme až ho nakoniec vykonávame mimovoľne.
Naučeným pohybom(vôlovej motorike) slúži v mozgovej kôre motor.asoc.systém. Centrá MAS : v rôznach častiach kôry, napr. Brocovo centrum reči, centrá oč.sv., tretí čelový závit. Na rozdiel od výpadových reakcií PS(ochrnutie), v MAS ide při vyradení jeho centier a stratu schopnosti spájeť jednotlivé komponenty do cielených pohybov. Týka sa to najme naučených špeciálnych pohybov – praxií(reč, písanie, bicyklovanie, plávanie) – pohybov, ktoré keď sa raz naučíme a potom keď ich dlhú dobu nevykonávame ich aj tak ovládame. K výpadovým reakciám (apraxie) dochádza po poškodení príslušnej časti mozgu(napr. agrafia – neschopnosť písať, strata reči porušením B. centra reči – nefungujú svaly potrebné pre artikulácie, ale tými istými sv. môžeme naďalej prehĺtať, pretože takto ich riadi iné centrum.)
zvládnutý, ukladá sa do EPMS. V praxi to znamené, že každý nový pohyb stále menej a menej vôlou kontrolujeme až ho nakoniec vykonávame mimovoľne.
Naučeným pohybom(vôlovej motorike) slúži v mozgovej kôre motor.asoc.systém. Centrá MAS : v rôznach častiach kôry, napr. Brocovo centrum reči, centrá oč.sv., tretí čelový závit. Na rozdiel od výpadových reakcií PS(ochrnutie), v MAS ide při vyradení jeho centier a stratu schopnosti spájeť jednotlivé komponenty do cielených pohybov. Týka sa to najme naučených špeciálnych pohybov – praxií(reč, písanie, bicyklovanie, plávanie) – pohybov, ktoré keď sa raz naučíme a potom keď ich dlhú dobu nevykonávame ich aj tak ovládame. K výpadovým reakciám (apraxie) dochádza po poškodení príslušnej časti mozgu(napr. agrafia – neschopnosť písať, strata reči porušením B. centra reči – nefungujú svaly potrebné pre artikulácie, ale tými istými sv. môžeme naďalej prehĺtať, pretože takto ich riadi iné centrum.)
2) Trávenie v ústach
2) Trávenie v ústach. V ústach sa potrava rozomieľa žuvacími pohybmi a premiešava so slinami, ktoré sú dôležité v tráviacom procese, no majú aj mimotráviace funkcie. Sliny obsahujú 99,3% vody, 0,7% sušiny. Sušina sa skladá z anorganickej a organickej zložky. Sliny sú sekrétom množstva žliazok a troch párov slinných žliaz:
• príušných 5%, / majú len serózne bunky, ktoré vylučujú riedke sliny a málo organických látok / ,
• podjazykových,
• podčelustných 70% /majú aj serózne aj muciózne bunky, ktoré vylučujú zase husté sliny a veľa organických látok / . Ph slín je 6,4 – 7,0. Množstvo a zloženie slín je regulované autonómnym nervovým systémom. Na dráždenie parasympatyka vylučujú všetky slinné žľazy, na dráždenie sympatyka len podjazyková a podčelustná. Zloženie slín závisí od zloženia prijímaných látok.
Úloha slín:
• štiepia za pomoci enzýmu amylázy škrob,
• navlhčujú potravu,
• uľahčujú hltanie a žuvanie,
• napomáhajú udržiavať čistotu úst aj zubov,
• neutralizujú kyseliny a tým zabraňujú vzniku zubného kazu,
• príušných 5%, / majú len serózne bunky, ktoré vylučujú riedke sliny a málo organických látok / ,
• podjazykových,
• podčelustných 70% /majú aj serózne aj muciózne bunky, ktoré vylučujú zase husté sliny a veľa organických látok / . Ph slín je 6,4 – 7,0. Množstvo a zloženie slín je regulované autonómnym nervovým systémom. Na dráždenie parasympatyka vylučujú všetky slinné žľazy, na dráždenie sympatyka len podjazyková a podčelustná. Zloženie slín závisí od zloženia prijímaných látok.
Úloha slín:
• štiepia za pomoci enzýmu amylázy škrob,
• navlhčujú potravu,
• uľahčujú hltanie a žuvanie,
• napomáhajú udržiavať čistotu úst aj zubov,
• neutralizujú kyseliny a tým zabraňujú vzniku zubného kazu,
5. Sila svalu:
1) Sila svalu. Silu môžeme určiť veľkosťou závažia, ktoré kontrahovaný sval vráti do pôvodnej polohy. Pri určovaní jej hodnoty môžeme postupovať aj opačne : ako mieru sily určíme to závažie, ktoré je izolovaný sval schopný nadvihnúť. Ak zdvihnuté závažie prepočítame na prierez svalu, dostaneme tzv. absolútnu silu svalu = práca. Ak kontrahovaný sval dvíha závažie, vykonáva prácu. Práca v J vyjadrujeme ako výslednicu sily – N a dráhy – m. Práca =F. s Pri dvíhaní rôznych závaží sval nevykonáva vždy rovnakú prácu. Malé závažie zdvihne vysoko, veľké len veľmi nízko. Jestvuje optimálne závažie, pri ktorom aj vykonaná práca je optimálna. Pri dynamometrii – metóde merania sily v celistvom organizme využívame deformačnú schopnosť sily. Pomocou pravej , ľavej ruky respektíve iných svalových skupín deformujeme pružinu dynamometra, ktorý už pri výrobe bol kalibrovaný a udáva silu v kPa, keďže sa jedná o prístroje vyrobené pred zavedením SI sústavy. Preto musíme urobiť prepočet na N.
9) Červené krvinky
9) Červené krvinky = erytrocyty = Er sú bezjadrové bunky. Strata jadra im v procese evolúcie dodala tvar bikonkávneho disku a umožnila dokonalejšie prenášať kyslík. Počet Er v priemere:
muži – 5,5 * 10 na 12 v litri
ženy – 4,8 * 10 na 12 v litri
Er vznikajú v kostnej dreni ploských kostí a v epifýzach dlhých kostí. Žijú 120 dní a zanikajú v slezine. Er majú elektrický náboj z toho vyplýva sedimentácia.
Muži 6/8 mm
Ženy 10/16 mm
Er sú fragilné. Môže nastať prasknutie Er a vyliatie Hb do prostredia = hemolýza.
10) . Naučeným pohybom(vôlovej motorike) slúži v mozgovej kôre motor.asoc.systém. Centrá MAS : v rôznach častiach kôry, napr. Brocovo centrum reči, centrá oč.sv., tretí čelový závit. Na rozdiel od výpadových reakcií PS(ochrnutie), v MAS ide při vyradení jeho centier a stratu schopnosti spájeť jednotlivé komponenty do cielených pohybov. Týka sa to najme naučených špeciálnych pohybov – praxií(reč, písanie, bicyklovanie, plávanie) – pohybov, ktoré keď sa raz naučíme a potom keď ich dlhú dobu nevykonávame ich aj tak ovládame. K výpadovým reakciám (apraxie) dochádza po poškodení príslušnej časti mozgu(napr. agrafia – neschopnosť písať, strata reči porušením B. centra reči – nefungujú svaly potrebné pre artikulácie, ale tými istými sv. môžeme naďalej prehĺtať, pretože takto ich riadi iné centrum.)
muži – 5,5 * 10 na 12 v litri
ženy – 4,8 * 10 na 12 v litri
Er vznikajú v kostnej dreni ploských kostí a v epifýzach dlhých kostí. Žijú 120 dní a zanikajú v slezine. Er majú elektrický náboj z toho vyplýva sedimentácia.
Muži 6/8 mm
Ženy 10/16 mm
Er sú fragilné. Môže nastať prasknutie Er a vyliatie Hb do prostredia = hemolýza.
10) . Naučeným pohybom(vôlovej motorike) slúži v mozgovej kôre motor.asoc.systém. Centrá MAS : v rôznach častiach kôry, napr. Brocovo centrum reči, centrá oč.sv., tretí čelový závit. Na rozdiel od výpadových reakcií PS(ochrnutie), v MAS ide při vyradení jeho centier a stratu schopnosti spájeť jednotlivé komponenty do cielených pohybov. Týka sa to najme naučených špeciálnych pohybov – praxií(reč, písanie, bicyklovanie, plávanie) – pohybov, ktoré keď sa raz naučíme a potom keď ich dlhú dobu nevykonávame ich aj tak ovládame. K výpadovým reakciám (apraxie) dochádza po poškodení príslušnej časti mozgu(napr. agrafia – neschopnosť písať, strata reči porušením B. centra reči – nefungujú svaly potrebné pre artikulácie, ale tými istými sv. môžeme naďalej prehĺtať, pretože takto ich riadi iné centrum.)
6) Priestorové videnie
6) . Priestorové videnie. Jeho základom je binokulárne videnie. Zo zorného uhla pravého a ľavého oka vzniká v mozgovej kôre obraz s priestorovou dimenziou. Časť odrážaného priestoru padá do identických bodov sietnice, časť do disparátnych. Disparátnosť vyhodnotí mozgová kôra tak, že do týchto bodov môžu dopadať, len lúče z rôznych častí priestoru a tak vzniká priestorový vnem. Pri dokonalejšom pociťovaní priestoru hrajú dôležitú úlohu aj impulzy z okohybných svalov pri akomodácií. Akomodácia oka - na predmety, kt. sú blízko sa musí oko akomodovať, čím bližšie je předmět, tým väčšia musí byť lomivosť šošovky. Na videnie do blízka sa oko musí akomodovať, musí sa zväčšiť lomivosť šošovky. Najmenšia vzdialenosť z ktorej vidíme ostro je 10-30 cm a označujeme ju ako bod blízkeho videnia. Bod ďalekého videnia je v nekonečne. Význam zrakovej analýzy v športe : zaviazaním očí sa naruší istota pohybu , rovnováha a koordinácia pohybov, aj jednoduché pohyby sa podobajú pohybom v tme a zložité pohyby sú neuskutočniteľné.
7/8) Zraková ostrosť:
7) dychovú rezervu = DR ( pomer medzi MV: MMV ) . U zdravých ľudí je pomer 1: 5, u športovcov 1 :
15 a viac.
8) Zraková ostrosť je najmenšia vzdialenosť dvoch bodov priestoru, ktoré oko rozlišuje oddelene. Na sietnicu lúče z týchto dvoch bodov dopadajú tak, že ich zachytia dva receptory, medzi ktorými je jeden nevzrušený receptor. Jedná sa vlastne o priestorový prah zrakového analyzátora. Zrakovú ostrosť ovplyvňuje osvetlenie priestoru, dioptrické vady a poruchy na sietnici. Vyšetrenie robíme na Snellových optotypoch. ZO uvádzame ako zlomok, ktorý má v čitateli vzdialenosť, z ktorej sme vyšetrovali, a v menovateli vzdialenosť riadku, ktorý vyšetrované oko prečítalo.
• Emetropické oko = zdravé, lúče sa križujú na sietnici.
• Myopické oko = krátkozraké, lúče sa križujú pred sietnicou, rozptylka.
• Hypermetropické oko = ďalekozraké, lúče sa križujú za sietnicou, spojka.
• presbiopia = „starecké videnie“ obraz dopadá za sietnicu , je to narušenie pružnosti šoš.
15 a viac.
8) Zraková ostrosť je najmenšia vzdialenosť dvoch bodov priestoru, ktoré oko rozlišuje oddelene. Na sietnicu lúče z týchto dvoch bodov dopadajú tak, že ich zachytia dva receptory, medzi ktorými je jeden nevzrušený receptor. Jedná sa vlastne o priestorový prah zrakového analyzátora. Zrakovú ostrosť ovplyvňuje osvetlenie priestoru, dioptrické vady a poruchy na sietnici. Vyšetrenie robíme na Snellových optotypoch. ZO uvádzame ako zlomok, ktorý má v čitateli vzdialenosť, z ktorej sme vyšetrovali, a v menovateli vzdialenosť riadku, ktorý vyšetrované oko prečítalo.
• Emetropické oko = zdravé, lúče sa križujú na sietnici.
• Myopické oko = krátkozraké, lúče sa križujú pred sietnicou, rozptylka.
• Hypermetropické oko = ďalekozraké, lúče sa križujú za sietnicou, spojka.
• presbiopia = „starecké videnie“ obraz dopadá za sietnicu , je to narušenie pružnosti šoš.
5) Sila svalu
5) Sila svalu. Silu môžeme určiť veľkosťou závažia, ktoré kontrahovaný sval vráti do pôvodnej polohy.
Pri určovaní jej hodnoty môžeme postupovať aj opačne : ako mieru sily určíme to závažie, ktoré je izolovaný sval schopný nadvihnúť. Ak zdvihnuté závažie prepočítame na prierez svalu, dostaneme tzv. absolútnu silu svalu = práca. Ak kontrahovaný sval dvíha závažie, vykonáva prácu. Práca v J vyjadrujeme ako výslednicu sily – N a dráhy – m. Práca =F. s Pri dvíhaní rôznych závaží sval nevykonáva vždy rovnakú prácu. Malé závažie zdvihne vysoko, veľké len veľmi nízko. Jestvuje optimálne závažie, pri ktorom aj vykonaná práca je optimálna. Pri dynamometrii – metóde merania sily v celistvom organizme využívame deformačnú schopnosť sily. Pomocou pravej , ľavej ruky respektíve iných svalových skupín deformujeme pružinu dynamometra, ktorý už pri výrobe bol kalibrovaný a udáva silu v kPa, keďže sa jedná o prístroje vyrobené pred zavedením SI sústavy. Preto musíme urobiť prepočet na N.
Pri určovaní jej hodnoty môžeme postupovať aj opačne : ako mieru sily určíme to závažie, ktoré je izolovaný sval schopný nadvihnúť. Ak zdvihnuté závažie prepočítame na prierez svalu, dostaneme tzv. absolútnu silu svalu = práca. Ak kontrahovaný sval dvíha závažie, vykonáva prácu. Práca v J vyjadrujeme ako výslednicu sily – N a dráhy – m. Práca =F. s Pri dvíhaní rôznych závaží sval nevykonáva vždy rovnakú prácu. Malé závažie zdvihne vysoko, veľké len veľmi nízko. Jestvuje optimálne závažie, pri ktorom aj vykonaná práca je optimálna. Pri dynamometrii – metóde merania sily v celistvom organizme využívame deformačnú schopnosť sily. Pomocou pravej , ľavej ruky respektíve iných svalových skupín deformujeme pružinu dynamometra, ktorý už pri výrobe bol kalibrovaný a udáva silu v kPa, keďže sa jedná o prístroje vyrobené pred zavedením SI sústavy. Preto musíme urobiť prepočet na N.
4) Spánok
4)je súčasťou integrálnych funkcií CNS, je nepostrádatelný pre normálne fungovanie, člověk bez neho vydrží 12 dní, ale jeho potreba je v rôznych vek. kateg. odlišná. Je to postupný útlm jednotlivých centier. Význam spánku sa podceňuje až pokiaľ neoríed k jeho porušeňiu a keď ner.sys. nemá možnosť odpočívať(príčiny porúch – zásah do denného režimu, choroba, nikotýn). V spánku sa snívaním odreagúvavame, prebieha tu proces triedenia info. – vyraďovanie nepotr.zážitkov, zakladanie do krátkod. pamäti. V spánku a obnovuje schopnosť mozgu pre analiticko syntet. činnosť. Etapy – 1.bdenie v uvolnenom stave při prevládaní alfa-rytmus
2. zaspávanie, při kt. sa alfa-rytmi potláčajú g-rytmami
3. porichový spánok – objavenie delte-vĺn
4.mierne hlboký spánok s delta – vlnami a k-komplexom
5.hlboký spánok s pomalými delta - vlnami
2. zaspávanie, při kt. sa alfa-rytmi potláčajú g-rytmami
3. porichový spánok – objavenie delte-vĺn
4.mierne hlboký spánok s delta – vlnami a k-komplexom
5.hlboký spánok s pomalými delta - vlnami
3) Strečing
športové EKG - v pokoji : predĺženie PQ z 0,08s na 0,2s
predĺženie QRS komplexu a QT úseku
zmenšenie P vlny, zväčšenie kmitu R
vlna T je vyššia a zahrotenejšia
objavenie U vlny EKG v pokoji: sínusová bradykardia (okolo -45 min.), -sinusová arytmia (s max. rozdielmi komorového komplexu 0,3 sek.)
po záťaži : zvýšenie P vlny a sploštenie a skrátenie ST úseku
3) Strečing – fyziologický regeneračný prostriedok.
• Metóda postizometrického naťahovania. Cvičenie na základe napnutie – uvolnenie – natiahnutie s výdržou spôsobí obnovu, ba až zlepšenie pohyblivosti na východiskovú úroveň.
• Metóda permanentného natiahnutia : sval sa naťahuje , najviac troch fázach / mierne, intenzívne, extrémne natiahnutie /.
• Metóda prerušovaného naťahovania. Precvičujú sa najme väčšie svalové skupiny. Používa sa po intenzívnom posilňovaní ako kompenzačné cvičenie.
• Metóda dynamického strečingu. Skákaním cez švihadlo sa primerane striedajú kontrakcie a diletácie svalu. Cenný účinok tejto metódy je aj na srdcovo cievny a dýchací systém.
predĺženie QRS komplexu a QT úseku
zmenšenie P vlny, zväčšenie kmitu R
vlna T je vyššia a zahrotenejšia
objavenie U vlny EKG v pokoji: sínusová bradykardia (okolo -45 min.), -sinusová arytmia (s max. rozdielmi komorového komplexu 0,3 sek.)
po záťaži : zvýšenie P vlny a sploštenie a skrátenie ST úseku
3) Strečing – fyziologický regeneračný prostriedok.
• Metóda postizometrického naťahovania. Cvičenie na základe napnutie – uvolnenie – natiahnutie s výdržou spôsobí obnovu, ba až zlepšenie pohyblivosti na východiskovú úroveň.
• Metóda permanentného natiahnutia : sval sa naťahuje , najviac troch fázach / mierne, intenzívne, extrémne natiahnutie /.
• Metóda prerušovaného naťahovania. Precvičujú sa najme väčšie svalové skupiny. Používa sa po intenzívnom posilňovaní ako kompenzačné cvičenie.
• Metóda dynamického strečingu. Skákaním cez švihadlo sa primerane striedajú kontrakcie a diletácie svalu. Cenný účinok tejto metódy je aj na srdcovo cievny a dýchací systém.
Sluchové orgány majú na hornej strane štetinky,
Sluchové orgány majú na hornej strane štetinky, zo spodnej strany vstupuje nervové vlákno. Teória počutia. V poslednom čase je najuznávanejšou Békesyho teória putujúcej vlny. Podľa tejto teórie majú rôzne zvukové vlny rôznej vlnovej dĺžky, rôznu rýchlosť šírenia a preto vo vnútornom uchu vzniká priestorové rozloženie vĺn. Toto priestorové rozloženie je prvou podmienkou zvukovej analýzy na receptore. Rôzne zvukové vlny sa tým dostanú na rôzne miesto slimáka vnútorného ucha. Vlny narazia na steny slimáka a ich energia sa na príslušnom mieste prenesie na vlákna bazálnej membrány, ktoré sa rozochvejú aj s bunkou, ktorá sedí nad vláknom. Pri zanikaní zvukových vĺn je dôležité pripomenúť, že vlny s veľkou amplitúdou zanikajú pri vchode slimáka. Pri analýze zvukov v mozgovej kôre hrajú dôležitú úlohu tonotopné miesta. Význam SA v športe: úder lopty, narazia zvuk rozhodcu rytmus pohybu.
4. Tvar EKG ovplyvňuje morfológia srdca...
2) ) P vlna – prvý pozitívny výkyv, vznik a šírenie akčného potenciálu po svalovine
predsiení (systola predsiení)
PQ interval – čas potrebný na to, aby sa vzruch preniesol z predsiene na komoru
(zodpovedá prenosu vzruchu z prim. na sekun. uzol – predsieň. kom.)
QRS komor.kompex – predstavuje depolarizáciu svalových komôr (zodpovedá el.
aktivite komôr)
T vlna – repolarizácia sval. komôr( diastola)
ST interval – celkové trvanie komorového komplexu
U vlna – objavuje sa u mladých ľudí a u športovcov
Tvar EKG ovplyvňuje morfológia srdca a spôsob snímania. Pri každom snímaní však dostaneme štandardnú krivku, na ktoré sa niektoré parametre nemenia /počet hrotov/ a iné závisia od spôsobu a miesta snímania /amplitúda, polarita/. EKG má 2 negatívne a 3 pozitívne vrcholy.
predsiení (systola predsiení)
PQ interval – čas potrebný na to, aby sa vzruch preniesol z predsiene na komoru
(zodpovedá prenosu vzruchu z prim. na sekun. uzol – predsieň. kom.)
QRS komor.kompex – predstavuje depolarizáciu svalových komôr (zodpovedá el.
aktivite komôr)
T vlna – repolarizácia sval. komôr( diastola)
ST interval – celkové trvanie komorového komplexu
U vlna – objavuje sa u mladých ľudí a u športovcov
Tvar EKG ovplyvňuje morfológia srdca a spôsob snímania. Pri každom snímaní však dostaneme štandardnú krivku, na ktoré sa niektoré parametre nemenia /počet hrotov/ a iné závisia od spôsobu a miesta snímania /amplitúda, polarita/. EKG má 2 negatívne a 3 pozitívne vrcholy.
Aj celková maximálna aktivita týchto MN je nižšia.
Aj celková maximálna aktivita týchto MN je nižšia. Sú schopné dlho pracovať – sú neunaviteľné. Frekvencia impulzov sa nemení za desiatky minút. Rýchle MN – ťažšie sa vzrušia, čím väčšia je sila a rýchlosť pohybu, tým sa viac rýchle MN zapájajú do činnosti. Rýchlejšie sa unavia. Pri
type IIA klesá frekvencia impulzov rýchlejšie ako u pomalých MN, ale pomalšie ako v type IIB rýchlych MN.
10) Sluchový analyzátor. Centrálna časť zvukového analyzátora sa nachádza na vnútornej strane spánkového závitu. Sluchovým analyzátorom získavame informáciu o zvukovom vlnení, ktoré vzniká pri chvení pevných telies a prenáša sa vzduchom. Ľudské ucho rozoznáva dĺžku od 16-20 000 Hz. Prevodový systém. Ucho vonkajšie , stredné a vnútorné. Vo vnútornom uchu je vlastná receptorová časť sluchový analyzátor - Cortiho orgán. Zvukové podnety, ktoré prídu k ušnému boltcu prejdú cez vonkajší zvukovod k bubienku. Chvenie bubienka sa prenesie cez stredoušné kostičky k oválnemu okienku a kvapaline (endolymfe) vnútorného ucha. Vlastné sluchové bunky sú umiestnené na bazálnej membráne Cortiho orgáne.
type IIA klesá frekvencia impulzov rýchlejšie ako u pomalých MN, ale pomalšie ako v type IIB rýchlych MN.
10) Sluchový analyzátor. Centrálna časť zvukového analyzátora sa nachádza na vnútornej strane spánkového závitu. Sluchovým analyzátorom získavame informáciu o zvukovom vlnení, ktoré vzniká pri chvení pevných telies a prenáša sa vzduchom. Ľudské ucho rozoznáva dĺžku od 16-20 000 Hz. Prevodový systém. Ucho vonkajšie , stredné a vnútorné. Vo vnútornom uchu je vlastná receptorová časť sluchový analyzátor - Cortiho orgán. Zvukové podnety, ktoré prídu k ušnému boltcu prejdú cez vonkajší zvukovod k bubienku. Chvenie bubienka sa prenesie cez stredoušné kostičky k oválnemu okienku a kvapaline (endolymfe) vnútorného ucha. Vlastné sluchové bunky sú umiestnené na bazálnej membráne Cortiho orgáne.
Farebné vady:
monochromázia : totálna farbosleposť(oko vidí len čiern – biele, nevidí farby)
dichromázia : protanopia – červená farbosl.
deuteranopia – zelená farbosl.
tritanopia – modrá farbosl.
anomálna trichromazia : protanomália – oslabené videnie červenej f.
deuteranomália - - ll - zelenej f.
tritanomália - - ll - modrej f.
Zisťovanie farbosleposti pseudoizochromatickými tabuľkami.
9) Motorická jednotka MJ. Tvorí jeden neurón a svalové vlákno, ktoré intervuje jeden neurón a môže inervovať až niekoľko sto svalových vlákien. Počet vlákien / mohutnosť MJ/ v MJ rôznych svaloch kolíše. Každý sval má niekoľko MJ. Odstupňovanie veľkosti kontrakcie podľa potrieb organizmu sa uskutočňuje zapájaním rôzneho počtu MJ – priestorová sumácia. Veľkosť kontrakcie sa môže stupňovať množstvom impulzov po tej istej MJ – časová sumácia. Pomalé a rýchle MJ. Existujú pomalé a rýchle motoneuróny = MN, ktoré vlastne tvoria pomalé a rýchle MJ. Pomalé MN – ľahko sa vzrušia , sú to väčšinou malé nervové bunky s tenkým axónom, ktorý má menšie koncové vetvenie a preto vytvára menšie MJ.
dichromázia : protanopia – červená farbosl.
deuteranopia – zelená farbosl.
tritanopia – modrá farbosl.
anomálna trichromazia : protanomália – oslabené videnie červenej f.
deuteranomália - - ll - zelenej f.
tritanomália - - ll - modrej f.
Zisťovanie farbosleposti pseudoizochromatickými tabuľkami.
9) Motorická jednotka MJ. Tvorí jeden neurón a svalové vlákno, ktoré intervuje jeden neurón a môže inervovať až niekoľko sto svalových vlákien. Počet vlákien / mohutnosť MJ/ v MJ rôznych svaloch kolíše. Každý sval má niekoľko MJ. Odstupňovanie veľkosti kontrakcie podľa potrieb organizmu sa uskutočňuje zapájaním rôzneho počtu MJ – priestorová sumácia. Veľkosť kontrakcie sa môže stupňovať množstvom impulzov po tej istej MJ – časová sumácia. Pomalé a rýchle MJ. Existujú pomalé a rýchle motoneuróny = MN, ktoré vlastne tvoria pomalé a rýchle MJ. Pomalé MN – ľahko sa vzrušia , sú to väčšinou malé nervové bunky s tenkým axónom, ktorý má menšie koncové vetvenie a preto vytvára menšie MJ.
8) ) Farebné videnie
8) ) Farebné videnie. Svetlocitlivé elementy. Na sietnici sú dvojaké receptory :
• tyčinky na čiernobiele videnie
• čapíky na farebné videnie.
V centrálnej časti sietnice sú len čapíky. Smerom k periférií čapíkov ubúda a pribúdajú tyčinky a to tak, že na okrajoch sú len tyčinky. Teórie farebného videnia. Najrozšírenejšou metódou je trojkomponentná metóda farebného videnia (Young-Helmholtz). Podľa tejto teórie existujú tri základné farby (červená, zelená a fialová), ktoré pociťujú tri druhy čapíkov. Napr. čapík pre zelenú max. pociťuje zelenú, no dokáže rozlíšiť aj červenú a fialovú, ale omnoho slabšie, takto sa stalo, že ľudské oko je schopné rozlíšiť asi 180 odtieňov. Rozmanitosť farebného pociťovania sa zväčšuje aj schopnosťou zrakového analyzátora rozlíšiť intenzitu farieb, hustotu . . .. Ďalšia teória je Graintova, podľa ktorej dominátory slúžia na analýzu
intenzity svetla a modulátory na rozlišovanie farieb (červená, zelená, modrá). Výsledný pocit záleží od stupňa vzrušenia príslušného modulátora.
• tyčinky na čiernobiele videnie
• čapíky na farebné videnie.
V centrálnej časti sietnice sú len čapíky. Smerom k periférií čapíkov ubúda a pribúdajú tyčinky a to tak, že na okrajoch sú len tyčinky. Teórie farebného videnia. Najrozšírenejšou metódou je trojkomponentná metóda farebného videnia (Young-Helmholtz). Podľa tejto teórie existujú tri základné farby (červená, zelená a fialová), ktoré pociťujú tri druhy čapíkov. Napr. čapík pre zelenú max. pociťuje zelenú, no dokáže rozlíšiť aj červenú a fialovú, ale omnoho slabšie, takto sa stalo, že ľudské oko je schopné rozlíšiť asi 180 odtieňov. Rozmanitosť farebného pociťovania sa zväčšuje aj schopnosťou zrakového analyzátora rozlíšiť intenzitu farieb, hustotu . . .. Ďalšia teória je Graintova, podľa ktorej dominátory slúžia na analýzu
intenzity svetla a modulátory na rozlišovanie farieb (červená, zelená, modrá). Výsledný pocit záleží od stupňa vzrušenia príslušného modulátora.
Relatívnosť pociťovania
- Relatívnosť pociťovania. Každý pocit závisí od toho, čo sme pociťovali predtým. Napr. miestnosť nám môže pripadať teplou alebo studenou podľa toho, z akého prostredia sme prišli.
- Význam aký pripisujeme pociťovaniu. Tento závisí od predchádzajúcich dlhodobých zážitkov. Niekto napr. bolesť bagatelizuje, iný reaguje precitlivelo. Osobitným analyzátorom je bolesť. Táto má jednak
- vlastné voľné zakončenia nervov, ktoré slúžia ako receptory, ale zároveň všetky silné podnety ostatných analyzátorov sa premenia na bolesť.
7)Prúdenie krvi vo vénach. Vény majú slabú hladkú svalovinu. Krv prekonáva zemskú tiaž v dôsledku týchto faktorov:
a) stále čiastočne pôsobiaca energia srdca
b) zmena intratorakálneho tlaku pri dýchaní vo fáze negativity spôsobujú spätné nasávanie krvi do srdca
c) prúdenie podporujú kontrakcie priečne pruhovaného svalstva
d) venózne chlopne, ktoré sú vo vénach zabraňujú spätnému návratu krvi, ktorá bola posunutá smerom ku srdcu
e) nasávací účinok uzavretých atrioventrikulárnych chlopní počas systoly.
- Význam aký pripisujeme pociťovaniu. Tento závisí od predchádzajúcich dlhodobých zážitkov. Niekto napr. bolesť bagatelizuje, iný reaguje precitlivelo. Osobitným analyzátorom je bolesť. Táto má jednak
- vlastné voľné zakončenia nervov, ktoré slúžia ako receptory, ale zároveň všetky silné podnety ostatných analyzátorov sa premenia na bolesť.
7)Prúdenie krvi vo vénach. Vény majú slabú hladkú svalovinu. Krv prekonáva zemskú tiaž v dôsledku týchto faktorov:
a) stále čiastočne pôsobiaca energia srdca
b) zmena intratorakálneho tlaku pri dýchaní vo fáze negativity spôsobujú spätné nasávanie krvi do srdca
c) prúdenie podporujú kontrakcie priečne pruhovaného svalstva
d) venózne chlopne, ktoré sú vo vénach zabraňujú spätnému návratu krvi, ktorá bola posunutá smerom ku srdcu
e) nasávací účinok uzavretých atrioventrikulárnych chlopní počas systoly.
Tak podprahové podnety dotyku pociťujeme ako šteklenie
Tak podprahové podnety dotyku pociťujeme ako šteklenie a podprahové podnety bolesti ako svrbenie.(ak fixujeme zrakom nejakú hviezdu na tvojej oblohe, pozapaľujú sa časom aj ďalšie hviezdy, ktoré sme predtým nevideli – podprahový zrakový podnet sa sumoval a vznikol pocit)
- Adaptácia. Ak sa intenzita podnetu nemení nastane adaptácia (prestane alebo zoslabí sa informačný tok z receptora – prestanú ísť vzruchy). Najrýchlejšie sa adaptuje analyzátor čuchu. Že nejde o únavu, ale o adaptáciu analyzátora dokážeme tým, že znížime intenzitu podnetu (vyvetráme). Jediným receptorom, ktorý sa neadaptuje je receptor bolesti. Fázické receptory sa adaptujú rýchlo (čuchové, tlakové), tonické receptory sa adaptujú pomaly (šľachové a svalové).
- Zákon adekvátnosti energie a zákon špecifických energií. Každý receptor má adekvátnu energiu, na ktorú optimálne reaguje. Pre oko je to svetelné vlnenie. Každý receptor má aj inú špecifickú energiu. Oko sa dá podráždiť aj mechanicky - úderom a vzniká opäť svetelný pocit (zaiskrenie sa)
- Adaptácia. Ak sa intenzita podnetu nemení nastane adaptácia (prestane alebo zoslabí sa informačný tok z receptora – prestanú ísť vzruchy). Najrýchlejšie sa adaptuje analyzátor čuchu. Že nejde o únavu, ale o adaptáciu analyzátora dokážeme tým, že znížime intenzitu podnetu (vyvetráme). Jediným receptorom, ktorý sa neadaptuje je receptor bolesti. Fázické receptory sa adaptujú rýchlo (čuchové, tlakové), tonické receptory sa adaptujú pomaly (šľachové a svalové).
- Zákon adekvátnosti energie a zákon špecifických energií. Každý receptor má adekvátnu energiu, na ktorú optimálne reaguje. Pre oko je to svetelné vlnenie. Každý receptor má aj inú špecifickú energiu. Oko sa dá podráždiť aj mechanicky - úderom a vzniká opäť svetelný pocit (zaiskrenie sa)
Hlavným regulačným nervom tráv.súst.
Hlavným regulačným nervom tráv.súst. je parasympatikus (orálna strana je inervovaná n.vagus, kaudálna strana je inervovaná n.splanchnicus – budivo). Výnimkou budivého vplyvu sú sfinktéry tráv.traktu, na ktoré sa vagový vplzv prenáša cez vmedzerené neuróny a jeho vplyv je tlmivý. V tráv.trakte dochádza k zvláštnosti, ktorá spočíva v stupni automatizácie. Nie sú tu celkom dokázané uzly automatizácie(ako na srdci), ale sú tu intramurálne nervové pletene(myanterický a Aubacherov a submukózny Meisnerov plexus), ktoré vytvárajú gangliá, v ktorých sa prepájajú paras. a szm. nervy a tým aj ich vplyv. Z dôvodu zložitých regilačných situácií, kt. tu vznikajú má tráv. trakt prezívku „Čierna skrinka regulácie“ .
6)Generátorový potenciál. Všetky receptory reagujú na vonkajšie podnety elektrickou odpoveďou tzv. generátorovým receptorovým potenciálom, ktorý má charakter nešíriaceho sa lokálneho vzrušenia. Reaguje aj na podprahové podnety, ktoré sa môžu časovo aj priestorovo sumovať až po vzniku pocitu. Pocit vzniká na prahové podnety. S narastaním podnetu sa zväčšuje aj generátorový potenciál, čím stúpa intenzita pocitu. Výnimočne vzniká pocit aj na podprahový podnet.
6)Generátorový potenciál. Všetky receptory reagujú na vonkajšie podnety elektrickou odpoveďou tzv. generátorovým receptorovým potenciálom, ktorý má charakter nešíriaceho sa lokálneho vzrušenia. Reaguje aj na podprahové podnety, ktoré sa môžu časovo aj priestorovo sumovať až po vzniku pocitu. Pocit vzniká na prahové podnety. S narastaním podnetu sa zväčšuje aj generátorový potenciál, čím stúpa intenzita pocitu. Výnimočne vzniká pocit aj na podprahový podnet.
Sympatikový nerv sa dostáva k srdcu popri cievach
Sympatikový nerv sa dostáva k srdcu popri cievach a prerušuje sa v krčných gangliách (nervová uzlina) tak, že k srdcu pristupujú ako postgangliové vlákna. Hlavným regulačným nervom v pokoji je parasympatikus. Jeho účinok na srdce sa prejavuje cez tropne vplyvy :
• negatívne : -chronotropné- frekvencia, -dromotropné - vodivosť, - batmotropné-vzrušivosť.
• pozitívne : - inotropné-kontraktilita.
To znamená, že pod vplyvom aktivovaného vagu sa potláča vzrušivosť, vodivosť a znižuje sa frekvencia vzruchov. Naopak kontraktilita sa zvyšuje. Pri dezaktivovanom vagu je to naopak. Pri nadmernom dráždení môže nastať únik spod vagového vplyvu (vagus escape). Sympatikus a jeho mediátory nonadrenalín a adrenalín, pôsobia na srdce búrlivo a majú za následok aj zväčšenie TK.
Centrálna a periférna regulácia tráviaceho traktu: Pohyby, sekrécia a vstrebávanie reguluje autonómny systém. V centrálnej časti sú najnižšie centrá funkcií vnútorných orgánov v predĺženej mieche. Tieto centrá sú zdvojené(excitačné a inhibičné) a navzájom sa prekrívajú. Prijímajú vzruchy cez perifériu, ale reagujú aj na zloženie krvi, ktorá cez ne prúdi. Periférnej část je charakteristická podvojnou recipročnou inerváciou v podobe dvoch párov parasympatikových a sympatikových nervov.
• negatívne : -chronotropné- frekvencia, -dromotropné - vodivosť, - batmotropné-vzrušivosť.
• pozitívne : - inotropné-kontraktilita.
To znamená, že pod vplyvom aktivovaného vagu sa potláča vzrušivosť, vodivosť a znižuje sa frekvencia vzruchov. Naopak kontraktilita sa zvyšuje. Pri dezaktivovanom vagu je to naopak. Pri nadmernom dráždení môže nastať únik spod vagového vplyvu (vagus escape). Sympatikus a jeho mediátory nonadrenalín a adrenalín, pôsobia na srdce búrlivo a majú za následok aj zväčšenie TK.
Centrálna a periférna regulácia tráviaceho traktu: Pohyby, sekrécia a vstrebávanie reguluje autonómny systém. V centrálnej časti sú najnižšie centrá funkcií vnútorných orgánov v predĺženej mieche. Tieto centrá sú zdvojené(excitačné a inhibičné) a navzájom sa prekrívajú. Prijímajú vzruchy cez perifériu, ale reagujú aj na zloženie krvi, ktorá cez ne prúdi. Periférnej část je charakteristická podvojnou recipročnou inerváciou v podobe dvoch párov parasympatikových a sympatikových nervov.
PF je dobrým ukazovateľom trénovanosti.
PF je dobrým ukazovateľom trénovanosti. Trénovaní jedinci a vagotonici s prevahou parasympatiku majú hodnoty nižšie. Po niekoľkoročnom špeciálnom tréningu, najmä intervalovom a vytrvalostnom môžu hodnoty PF dosahovať len 30 úderov za min. Takáto frekvencia úderov sa označuje ako pokojová adaptačná bradykardia
5) Centrálna časť AS : najnižšie centrá funkcií vnútorných orgánov sú v predĺženej mieche. V AS platí nadradenosť centier. Vyššie centrum sa nachádza v hypotalame, ktorý je aj centrom emócií. Lymbický systém sa pokladá za najvyššiu časť AS, ktorý sa podieľa na regulácií funkcií vnútorných orgánov. V ňom sa vytvárajú dočasné spojenia autonómnych podmienených reflexov. Lymbický systém hrá úlohu v pudovom správaní, zameranom na zachovanie druhu.
Pre periférnu časť regulácie je charakteristická podvojná (sympatikus a parasympatikus) recipročná inervácia. Každý orgán je teda pod vplyvom aktivovaného, alebo dezaktivovaného parasympatika ale aj aktivovaného a dezaktivovaného sympatika. Sú to teda 4 možnosti, ktoré sa môžu uplatniť vo vzájomnej kombinácií. Za tlmiča činnosti srdca sa pokladá parasympatikus a za budiča sympatikus. RegulácSrdce môže pracovať bez toho, aby dostávalo vzruchy cez periférne nervy AS. V zložitejších situáciách (TC, emócie) sú potrebné regulačné zásahy z centier predĺženej miechy, hypotalame a lymbického systému. Pravý parasympatikový nerv (n. vagus) ide k primárnemu uzlu, ľavý k sekundárnemuia.
5) Centrálna časť AS : najnižšie centrá funkcií vnútorných orgánov sú v predĺženej mieche. V AS platí nadradenosť centier. Vyššie centrum sa nachádza v hypotalame, ktorý je aj centrom emócií. Lymbický systém sa pokladá za najvyššiu časť AS, ktorý sa podieľa na regulácií funkcií vnútorných orgánov. V ňom sa vytvárajú dočasné spojenia autonómnych podmienených reflexov. Lymbický systém hrá úlohu v pudovom správaní, zameranom na zachovanie druhu.
Pre periférnu časť regulácie je charakteristická podvojná (sympatikus a parasympatikus) recipročná inervácia. Každý orgán je teda pod vplyvom aktivovaného, alebo dezaktivovaného parasympatika ale aj aktivovaného a dezaktivovaného sympatika. Sú to teda 4 možnosti, ktoré sa môžu uplatniť vo vzájomnej kombinácií. Za tlmiča činnosti srdca sa pokladá parasympatikus a za budiča sympatikus. RegulácSrdce môže pracovať bez toho, aby dostávalo vzruchy cez periférne nervy AS. V zložitejších situáciách (TC, emócie) sú potrebné regulačné zásahy z centier predĺženej miechy, hypotalame a lymbického systému. Pravý parasympatikový nerv (n. vagus) ide k primárnemu uzlu, ľavý k sekundárnemuia.
Hlavica sa nakláňajú a robia záber ako pri veslovaní
Hlavica sa nakláňajú a robia záber ako pri veslovaní a ťahajú vlákna aktínu pozdĺž myozínu. Na mostík sa napojí ATP a vzniká energia na oddelenie aktínu od myozínu. Sila na zasúvanie aktínu do myozínu sa pravdepodobne berie z obnovovania a lámania priečnych mostíkov medzi hrubími a tenkými filamentami.
4)Pulz alebo tep je jedným z prejavov srdcovej činnosti. Ide podobne ako pri TK o výchylku cievnej steny v dôsledku potenciálnej energie pri kontrakcii srdca. Táto výchylka sa v dôsledku elasticity ciev šíri až po kapiláry. Pulzová vlna má vzostupnú – anakrotickú a zostupnú – katakrotickú časť. Na nej je tzv. dikrotická výchylka – hrboľ, ktorý vznikne spätným nárazom krvi na uzavreté polmesiačikovité chlopne.
Normálne hodnoty PF sú 70 úderov za minútu. Podľa prevahy tonusu parasympatikového alebo sympatikového nervového systému môže byť táto hodnota vyššia alebo nižšia. Pulz sa meria palpáciou(vyhmatávaním – 2-3 prsty položíme na artériu radialis na strane palca. Takto rozlíšime pritlačením o pevný bodklad vztvorený kosťou frekvenciu a silu pulzu) a pulzotachometrom(snímač je napr. piezokryštál, kt. sa deformuje a je zapojenz v elekt.obvode)
4)Pulz alebo tep je jedným z prejavov srdcovej činnosti. Ide podobne ako pri TK o výchylku cievnej steny v dôsledku potenciálnej energie pri kontrakcii srdca. Táto výchylka sa v dôsledku elasticity ciev šíri až po kapiláry. Pulzová vlna má vzostupnú – anakrotickú a zostupnú – katakrotickú časť. Na nej je tzv. dikrotická výchylka – hrboľ, ktorý vznikne spätným nárazom krvi na uzavreté polmesiačikovité chlopne.
Normálne hodnoty PF sú 70 úderov za minútu. Podľa prevahy tonusu parasympatikového alebo sympatikového nervového systému môže byť táto hodnota vyššia alebo nižšia. Pulz sa meria palpáciou(vyhmatávaním – 2-3 prsty položíme na artériu radialis na strane palca. Takto rozlíšime pritlačením o pevný bodklad vztvorený kosťou frekvenciu a silu pulzu) a pulzotachometrom(snímač je napr. piezokryštál, kt. sa deformuje a je zapojenz v elekt.obvode)
Z - čiary sú pravdepodobne tvorené tropomyozínom
Z - čiary sú pravdepodobne tvorené tropomyozínom a slúžia na prenos vzruchu do vnútra a na udržanie paralelnosti myofibríl. H - zóna je časť, kde sa aktín a myozín neprekrývajú a v relaxovanom stave sa ani priečne nespájajú. Psueudo H zóna nemá myozínovo – aktínové spojenie. M – čiaru tvorí zhrubnutie myozínových filementov v strede sarkoméru. Sarkoplazmatické retikulum je vnútrobunková sieť, v ktorej sa pomocou ATP v oboch smeroch prepumpáva kalcium, ktoré spolu s tropínom hrá v kontraktačno – relaxačnom cykle dôležitú úlohu. Sark.retik. kostrového svalu sú rozšírenia(terminálne cisterny). Srdce nemá takéto rozšírania. Jedna rúrka sark.retik. je spojená so Z - čiarou a volá sa Z – tubula.
Molekulárna podstata kontrakcie. Pri kontrakcii sa Z - línie približujú, čo je dôkazom toho, že aktínové filamenty sa kĺzavo zasúvajú medzi myozínové. Pri kontrakcii sa Ca++ spojí s tropínom a zatlačí dovnútra dvojšpirálu aktínu – tropomiozínu a takto umožní pohyb hlavice a zasunutie aktínu. Vzniká priečny kontakt medzi aktínom a myozínom , čo sa prejavuje zhrubnutím myozínu a vytvorením priečnych mostíkov.Mostíky sú vlastne výbežky myozínovej nite, ktoré myjú hlavicu a krčok.
Molekulárna podstata kontrakcie. Pri kontrakcii sa Z - línie približujú, čo je dôkazom toho, že aktínové filamenty sa kĺzavo zasúvajú medzi myozínové. Pri kontrakcii sa Ca++ spojí s tropínom a zatlačí dovnútra dvojšpirálu aktínu – tropomiozínu a takto umožní pohyb hlavice a zasunutie aktínu. Vzniká priečny kontakt medzi aktínom a myozínom , čo sa prejavuje zhrubnutím myozínu a vytvorením priečnych mostíkov.Mostíky sú vlastne výbežky myozínovej nite, ktoré myjú hlavicu a krčok.
Okrem normálneho množstva Hb určujeme aj rôzne deriváty Hb podľa toho,
Okrem normálneho množstva Hb určujeme aj rôzne deriváty Hb podľa toho, s akou látkou sa Hb naviazal.
Fyziologické deriváty Hb:
c) Oxygenovaný Hb = HbO2, labilná väzba.(na dvojmocné Fe sa na viaža kyslík)
d) Dezoxygenovaný Hb (odštiepenie kyslíku)
b) Karmíno = HbCO2(naviazanie CO2 na dvojmocné Fe)
Patologické deriváty Hb.
c) Karboxy Hb = HbCO, stála väzba, CO má 200- násobne väčšiu afinitu k Hb ako O2.
d) Chlórhemín = kyslí hematín = HbCl, laboratórna väzba na určovanie množstva Hb
3)Každé svalové vlákno je cylindrická bunka s veľkým počtom jadier na koncoch upevnená na šľachu. Biochemické zloženie a ultraštruktúra svalu je 54% myozín, 21% aktín,15% tropomyozín B, 10% ostatných bielkovín. Tenké aktínové vlákna a hrubé myozínové filamenty vytvárajú anizotropné a
izotropné časti. Anizotropné sú silne dvojlomé. Dvojlomosť je spôsobená usporiadaním štruktúr paralelne s osou. Medzi dvoma Z - čiarami je jeden sarkomér.
Fyziologické deriváty Hb:
c) Oxygenovaný Hb = HbO2, labilná väzba.(na dvojmocné Fe sa na viaža kyslík)
d) Dezoxygenovaný Hb (odštiepenie kyslíku)
b) Karmíno = HbCO2(naviazanie CO2 na dvojmocné Fe)
Patologické deriváty Hb.
c) Karboxy Hb = HbCO, stála väzba, CO má 200- násobne väčšiu afinitu k Hb ako O2.
d) Chlórhemín = kyslí hematín = HbCl, laboratórna väzba na určovanie množstva Hb
3)Každé svalové vlákno je cylindrická bunka s veľkým počtom jadier na koncoch upevnená na šľachu. Biochemické zloženie a ultraštruktúra svalu je 54% myozín, 21% aktín,15% tropomyozín B, 10% ostatných bielkovín. Tenké aktínové vlákna a hrubé myozínové filamenty vytvárajú anizotropné a
izotropné časti. Anizotropné sú silne dvojlomé. Dvojlomosť je spôsobená usporiadaním štruktúr paralelne s osou. Medzi dvoma Z - čiarami je jeden sarkomér.
Retikulárna formácia
Retikulárna formácia – udržiava periodicitu bdenie a spánku,
mozoček – svalový tonus, reflexná vzrušivosť, vôlová motorika, časová koordinácia zapájania ag. a antag.
bazálne gangliá – zášklby, zvýšený tonus
som.členenie na úrovni moz.kôry – je tu zastúpenie celej motoriky tela a pohybovo dôležité časti majú väčšie areály ako časti s malou diferenciáciou pohybov. Mierou som. členenia je počet a mohutnosť motor. jednotiek príslušných svalov. Takto v motor.polyi gyrus preacentrális je celý človiečik(motorický homunkulus), kt. má veľké ruky, obličaj a jazyk, čiže tie časti, kt. vykonávajú jemné pohyby, ale zredukovaný trup, stehno, teda časti u ktorých je poh. diferenciácia malá. Pravá polovica mozg.pologule riadi ľavú časť tela a naopak.
2) Hemoglobín. Dôležitou súčasťou Er je Hb. Je to zložená bielkovina, ktorá má 96% globínu a 4% hému. Hém tvoria 4 pyrolové jadrá, ktoré sú spojené metínovými mostíkmi. Na dusíky pyrolových jadier je naviazané dvojmocné železo. Na železo sa pri prenose viaže kyslík.
Muži 140 – 180 g/l
Ženy 120 – 160 g/l
mozoček – svalový tonus, reflexná vzrušivosť, vôlová motorika, časová koordinácia zapájania ag. a antag.
bazálne gangliá – zášklby, zvýšený tonus
som.členenie na úrovni moz.kôry – je tu zastúpenie celej motoriky tela a pohybovo dôležité časti majú väčšie areály ako časti s malou diferenciáciou pohybov. Mierou som. členenia je počet a mohutnosť motor. jednotiek príslušných svalov. Takto v motor.polyi gyrus preacentrális je celý človiečik(motorický homunkulus), kt. má veľké ruky, obličaj a jazyk, čiže tie časti, kt. vykonávajú jemné pohyby, ale zredukovaný trup, stehno, teda časti u ktorých je poh. diferenciácia malá. Pravá polovica mozg.pologule riadi ľavú časť tela a naopak.
2) Hemoglobín. Dôležitou súčasťou Er je Hb. Je to zložená bielkovina, ktorá má 96% globínu a 4% hému. Hém tvoria 4 pyrolové jadrá, ktoré sú spojené metínovými mostíkmi. Na dusíky pyrolových jadier je naviazané dvojmocné železo. Na železo sa pri prenose viaže kyslík.
Muži 140 – 180 g/l
Ženy 120 – 160 g/l
3. Somatotopia miechy
1) Somatotopia miechy – Už na základe rozmiestnenia jadier sa dá rozpoznať somatotopické členenie, kt. platí pre jeden miechový segment, ale aj pre celú miechu. Somatotopické členenie znamená, že určitým štruktúram v príslušnej časti nervového systému(miechy) zodpovedá určitá časť tela.
som. členenie jedného segmentu(krčná miecha) – mediálne jadrá sú zodpovedné za pohyby chrbtových svalou, medzirebr.svalou a sv.brucha, ncl. ventrolateralis – inervácia ramena a ruky, ncl. dorsolaterali – inervácia predlaktia a ruka,
ncl. ventrodorsolateralis – inervácia jemných svalov prstov,
vo ventrálnej časti predných koreňov sú motoneuróny vystieračov a v dorzálnej časti ohýbačov.
som. členenie celej miechy – rôzne časti miechy inervujú sv. rôznych častí tela(horná časť horné konč. a dolná časť dolné končatiny). Takto už na miechovej úrovni vznikne motorický homunkulus, malý človiečik podľa zastúpenia motoneur. v jednotlivých častaich miechy.
som.členenie na nadmiechovej úrovni – regulácia rovnováhy, svalového tonusu a časovej koordinácie pohybov. Jednotlivé časti zodpovedajú za jednotlivé funkcie.
som. členenie jedného segmentu(krčná miecha) – mediálne jadrá sú zodpovedné za pohyby chrbtových svalou, medzirebr.svalou a sv.brucha, ncl. ventrolateralis – inervácia ramena a ruky, ncl. dorsolaterali – inervácia predlaktia a ruka,
ncl. ventrodorsolateralis – inervácia jemných svalov prstov,
vo ventrálnej časti predných koreňov sú motoneuróny vystieračov a v dorzálnej časti ohýbačov.
som. členenie celej miechy – rôzne časti miechy inervujú sv. rôznych častí tela(horná časť horné konč. a dolná časť dolné končatiny). Takto už na miechovej úrovni vznikne motorický homunkulus, malý človiečik podľa zastúpenia motoneur. v jednotlivých častaich miechy.
som.členenie na nadmiechovej úrovni – regulácia rovnováhy, svalového tonusu a časovej koordinácie pohybov. Jednotlivé časti zodpovedajú za jednotlivé funkcie.
Farebné vady:
monochromázia : totálna farbosleposť(oko vidí len čiern – biele, nevidí farby)
dichromázia : protanopia – červená farbosl.
deuteranopia – zelená farbosl.
tritanopia – modrá farbosl.
anomálna trichromazia : protanomália – oslabené videnie červenej f.
deuteranomália - - ll - zelenej f.
tritanomália - - ll - modrej f.
Zisťovanie farbosleposti pseudoizochromatickými tabuľkami.
dichromázia : protanopia – červená farbosl.
deuteranopia – zelená farbosl.
tritanopia – modrá farbosl.
anomálna trichromazia : protanomália – oslabené videnie červenej f.
deuteranomália - - ll - zelenej f.
tritanomália - - ll - modrej f.
Zisťovanie farbosleposti pseudoizochromatickými tabuľkami.
10) Farebné videnie
V nervóznom prostredí nejakého zápasu sa môže celkom dobre uplatniť aj typ slabý, nepohyblivý, lebo naň vonkajšie okolnosti nepôsobia tak rušivo ako napr. na silný, vyrovnaný, pohyblivý typ. Pri celkove apatickom prejave športového družstva môže naopak
nevyrovnaný (cholerický) typ pomôcť „rozhýbať celé družstvo.
10) Farebné videnie. Svetlocitlivé elementy. Na sietnici sú dvojaké receptory :
• tyčinky na čiernobiele videnie
• čapíky na farebné videnie.
V centrálnej časti sietnice sú len čapíky. Smerom k periférií čapíkov ubúda a pribúdajú tyčinky a to tak, že na okrajoch sú len tyčinky. Teórie farebného videnia. Najrozšírenejšou metódou je trojkomponentná metóda farebného videnia (Young-Helmholtz). Podľa tejto teórie existujú tri základné farby (červená, zelená a fialová), ktoré pociťujú tri druhy čapíkov. Napr. čapík pre zelenú max. pociťuje zelenú, no dokáže rozlíšiť aj červenú a fialovú, ale omnoho slabšie, takto sa stalo, že ľudské oko je schopné rozlíšiť asi 180 odtieňov. Rozmanitosť farebného pociťovania sa zväčšuje aj schopnosťou zrakového analyzátora rozlíšiť intenzitu farieb, hustotu . . .. Ďalšia teória je Graintova, podľa ktorej dominátory slúžia na analýzu intenzity svetla a modulátory na rozlišovanie farieb (červená, zelená, modrá). Výsledný pocit záleží od stupňa vzrušenia príslušného modulátora.
nevyrovnaný (cholerický) typ pomôcť „rozhýbať celé družstvo.
10) Farebné videnie. Svetlocitlivé elementy. Na sietnici sú dvojaké receptory :
• tyčinky na čiernobiele videnie
• čapíky na farebné videnie.
V centrálnej časti sietnice sú len čapíky. Smerom k periférií čapíkov ubúda a pribúdajú tyčinky a to tak, že na okrajoch sú len tyčinky. Teórie farebného videnia. Najrozšírenejšou metódou je trojkomponentná metóda farebného videnia (Young-Helmholtz). Podľa tejto teórie existujú tri základné farby (červená, zelená a fialová), ktoré pociťujú tri druhy čapíkov. Napr. čapík pre zelenú max. pociťuje zelenú, no dokáže rozlíšiť aj červenú a fialovú, ale omnoho slabšie, takto sa stalo, že ľudské oko je schopné rozlíšiť asi 180 odtieňov. Rozmanitosť farebného pociťovania sa zväčšuje aj schopnosťou zrakového analyzátora rozlíšiť intenzitu farieb, hustotu . . .. Ďalšia teória je Graintova, podľa ktorej dominátory slúžia na analýzu intenzity svetla a modulátory na rozlišovanie farieb (červená, zelená, modrá). Výsledný pocit záleží od stupňa vzrušenia príslušného modulátora.
Na základe týchto kritérií podelil ľudí na silný
Na základe týchto kritérií podelil ľudí na silný (adekvátne sa prispôsobuje fyzikálno-biologickej sile podnetov) a slabý typ, ktorý si pre svoju existenciu vyžaduje osobitné podmienky: býva to napr. vylúčenie príliš silných podnetov, ktoré by mohli spôsobiť pasivitu – nadhraničný útlm. Tento typ sa prekrýva s melancholikom.
Pavlov vytvoril ďalšie dve kategórie. Silný typ delí na:
1. Nevyrovnaný typ (cholerik), u ktorého prevláda vzrušenie a všetky druhy útlmu má slabé. Vyskytujú sa u neho krátke výbuchy neopodstatneného vzrušenia: afektové reakcie, niekedy až agresívne konanie. Prispôsobenie prostrediu je narušené.
2. Vyrovnaný typ môže byť
a) labilný (sankvinik)
b) inertný (flegmatik), ktorý pomalšie vypracúva podmienené reflexy a proporcie medzi útlmom a vzrušením sú posunuté smerom k útlmu. Reakcie sú však optimálne prispôsobené veľkosti podnetu.
Labilný typ (sankvinik) má nepodmienenú reflexnú činnosť dokonale ovládanú vôľou. Situácie rieši rýchlo, bez ťažkostí a adekvátne.
živote v celej jeho zložitosti nájdu dostatok uplatnenia všetky typy. Podobne je tomu aj v športe.
Pavlov vytvoril ďalšie dve kategórie. Silný typ delí na:
1. Nevyrovnaný typ (cholerik), u ktorého prevláda vzrušenie a všetky druhy útlmu má slabé. Vyskytujú sa u neho krátke výbuchy neopodstatneného vzrušenia: afektové reakcie, niekedy až agresívne konanie. Prispôsobenie prostrediu je narušené.
2. Vyrovnaný typ môže byť
a) labilný (sankvinik)
b) inertný (flegmatik), ktorý pomalšie vypracúva podmienené reflexy a proporcie medzi útlmom a vzrušením sú posunuté smerom k útlmu. Reakcie sú však optimálne prispôsobené veľkosti podnetu.
Labilný typ (sankvinik) má nepodmienenú reflexnú činnosť dokonale ovládanú vôľou. Situácie rieši rýchlo, bez ťažkostí a adekvátne.
živote v celej jeho zložitosti nájdu dostatok uplatnenia všetky typy. Podobne je tomu aj v športe.
9) Typológia vo fyziológii dnes vychádza najmä z funkcie mozgovej kôry
9) Typológia vo fyziológii dnes vychádza najmä z funkcie mozgovej kôry – z poznatkov o vyššej nervovej činnosti. Rešpektuje, samozrejme, základné poznatky z genetiky, a to v prvom rade existenciu fenotypu, t.j. súboru vrodených a získaných vlastností a genotypu, t.j. súboru vrodených vlastností.
Jeden z prvých pokusov rozdeliť ľudí podľa ich „duševných“ vlastností urobil Hipokrates (4. až 5. stor. p. n. l.), keď rozdelil ľudí na sankvinikov, cholerikov, flegmatikov a melancholikov. Hoci sa s týmto delením dodnes v praktickom živote stretávame, treba povedať, že mnohé predstavy sú už prekonané. Delenie sa často nedá urobiť presne (vyhranené typy) a okrem toho sa traduje mylná predstava, že „najlepším“ typom je sankvinik.
Jeden z najúspešnejších pokusov biotypologického delenia urobil T. P. Pavlov, ktorý vzal do úvahy vlastnosti kôrových dejov – v prvom rade vzrušenie a útlm. Snažil sa rešpektovať silu týchto
protichodných procesov, ich vzájomný pomer a funkčnú pohyblivosť, tj. to, že ako rýchlo môže príslušná osoba prejsť z jedného stavu do druhého.
Jeden z prvých pokusov rozdeliť ľudí podľa ich „duševných“ vlastností urobil Hipokrates (4. až 5. stor. p. n. l.), keď rozdelil ľudí na sankvinikov, cholerikov, flegmatikov a melancholikov. Hoci sa s týmto delením dodnes v praktickom živote stretávame, treba povedať, že mnohé predstavy sú už prekonané. Delenie sa často nedá urobiť presne (vyhranené typy) a okrem toho sa traduje mylná predstava, že „najlepším“ typom je sankvinik.
Jeden z najúspešnejších pokusov biotypologického delenia urobil T. P. Pavlov, ktorý vzal do úvahy vlastnosti kôrových dejov – v prvom rade vzrušenie a útlm. Snažil sa rešpektovať silu týchto
protichodných procesov, ich vzájomný pomer a funkčnú pohyblivosť, tj. to, že ako rýchlo môže príslušná osoba prejsť z jedného stavu do druhého.
Tieto hladové pohyby sú omnoho mohutnejšie,
Tieto hladové pohyby sú omnoho mohutnejšie, periodicky sa opakujúce a spolu so subjektívnym pocitom hladu a hladinou glukózy v krvi signalizujú hlad nervovým centrám. Žalúdočná šťava je sekrét troch druhov žliaz a obsahuje tráviace enzýmy, hlien a HCl . Ph žalúdočnej šťavy je nízke 1,0 – 1,5 a žalúdočná šťava ako jediná telesná tekutina má kyslú reakciu. Prvá sekrécia žalúdočnej šťavy sa začína vylučovať už pri dráždení ústnej sliznice alebo pri pohľade, či vôni. Toto sa volá psychická alebo nervová sekrécia. Šťava
v tejto fáze má veľkú tráviacu silu ( veľká koncentrácia pepsínu a HCl ). V druhej fáze sa vylučuje šťava priamo na prítomnosť potravy v žalúdku. Tráviaca sila v tejto fáze je slabšia, ale celkové množstvo a dĺžka sekrécie sú väčšie. Poslednou fázou je črevná fáza žalúdočnej sekrécie, vyvolaná prechodom potravy do dvanástnika. Tráviace enzýmy :
• pepsín – štiepi bielkoviny
• žalúdočná lipázy - štiepi tuky
• kyselina soľná – denaturuje bielkoviny a tým napomáha ich tráveniu pomocou pepsínu
• hlien - chráni sliznicu žalúdka pred naleptaním vlastnou žalúdočnou kyselinou.
v tejto fáze má veľkú tráviacu silu ( veľká koncentrácia pepsínu a HCl ). V druhej fáze sa vylučuje šťava priamo na prítomnosť potravy v žalúdku. Tráviaca sila v tejto fáze je slabšia, ale celkové množstvo a dĺžka sekrécie sú väčšie. Poslednou fázou je črevná fáza žalúdočnej sekrécie, vyvolaná prechodom potravy do dvanástnika. Tráviace enzýmy :
• pepsín – štiepi bielkoviny
• žalúdočná lipázy - štiepi tuky
• kyselina soľná – denaturuje bielkoviny a tým napomáha ich tráveniu pomocou pepsínu
• hlien - chráni sliznicu žalúdka pred naleptaním vlastnou žalúdočnou kyselinou.
b) Vyvážené zápornými iónmi Cl
b) vyvážené zápornými iónmi Cl-.
c) Rôzna polopriepustnosť = semipermeabilita membrány. V pokoji je membrána priepustnejšia 20 až 40 násobne viac pre K+ ako pre Na+. Káliové ióny sa pohybujú v smere zvnútra von. Vo vnútri sa poruší elektrická rovnováha, záporné ióny nadobudnú prevahu a tým sa celé vnútro stáva elektronegatívna. Avšak nevytečú na povrch celkom, zostávajú v styku s membránou, takže vytvorená elektronegativita sa v pokoji udržiava konštantne - káliový kanál (otvor, ktorý pracuje na princípe otáčajúcich dverí s vrátnikom, kde molekula kália sa cez ne dostane von, ale vrátnik ju nepustí preč a tak sa vráti späť)
Pomery Na+, K+, Cl- vyjadríme tzv. konštantou permeability : PNa+ : PK+ : P Cl-
8) Žalúdok je vak z troch vrstiev hladkej svaloviny na oboch koncoch uzavretý zvieračom. Funkčný a pylorický zvierač. Pylorický, oddeľujúci žalúdok od čreva je špeciálnym zhrubnutím cirkulárnej vrstvy svaloviny. V žalúdočnej sliznici sú žľazové kanáliky. Na ich dne sú hlavné bunky, ktoré produkujú pepsín, na krčku sú krycie bunky produkujúce kyselinu soľnú a nakoniec vedľajšie bunky produkujúce hlien. Žalúdočná peristalika sú pravidelné kontrakčné vlny postupujúce od vchodu k vrátniku, ktoré potravu posúvajú a premiešavajú. K pohybom žalúdka patria aj tonické zmeny ( prispôsobovanie veľkosti a napätia stien žalúdka jeho náplni). Žalúdok vykonáva pohyby aj keď je prázdny.
c) Rôzna polopriepustnosť = semipermeabilita membrány. V pokoji je membrána priepustnejšia 20 až 40 násobne viac pre K+ ako pre Na+. Káliové ióny sa pohybujú v smere zvnútra von. Vo vnútri sa poruší elektrická rovnováha, záporné ióny nadobudnú prevahu a tým sa celé vnútro stáva elektronegatívna. Avšak nevytečú na povrch celkom, zostávajú v styku s membránou, takže vytvorená elektronegativita sa v pokoji udržiava konštantne - káliový kanál (otvor, ktorý pracuje na princípe otáčajúcich dverí s vrátnikom, kde molekula kália sa cez ne dostane von, ale vrátnik ju nepustí preč a tak sa vráti späť)
Pomery Na+, K+, Cl- vyjadríme tzv. konštantou permeability : PNa+ : PK+ : P Cl-
8) Žalúdok je vak z troch vrstiev hladkej svaloviny na oboch koncoch uzavretý zvieračom. Funkčný a pylorický zvierač. Pylorický, oddeľujúci žalúdok od čreva je špeciálnym zhrubnutím cirkulárnej vrstvy svaloviny. V žalúdočnej sliznici sú žľazové kanáliky. Na ich dne sú hlavné bunky, ktoré produkujú pepsín, na krčku sú krycie bunky produkujúce kyselinu soľnú a nakoniec vedľajšie bunky produkujúce hlien. Žalúdočná peristalika sú pravidelné kontrakčné vlny postupujúce od vchodu k vrátniku, ktoré potravu posúvajú a premiešavajú. K pohybom žalúdka patria aj tonické zmeny ( prispôsobovanie veľkosti a napätia stien žalúdka jeho náplni). Žalúdok vykonáva pohyby aj keď je prázdny.
7) Membránový – rámový – pokojový – demarkačný potenciál
7) Membránový – rámový – pokojový – demarkačný potenciál. Vnútro a okolie bunky je priestor naplnený iónmi. V živých organizmoch v vzniká rozdiel potenciálu v dôsledku rôznej difúzie iónov medzi dvoma roztokmi elektrolytov, ktoré majú rôzne zloženie, alebo sa líšia svojou koncetráciou,. Ak sa medzi hraničiacimi roztokmi nachádza membrána, rozdiel potenciálu sa zväčší. Membrána živého útvaru je nabitá z vonkajšej strany kladne, z vnútornej záporne. Celkový potenciálny rozdiel je 40 – 90 mV. Môžeme ho zaznamenať v pokoji / odtiaľ názov pokojový potenciál /. Potenciálový rozdiel sa normálne udržiava v priebehu celého života. Všetky živé útvary sú vlastne biologické kondenzátory, v ktorých na dvoch stranách dielektrika ja elekt. náboj a ten je predpokladom pre vznik akčného poten. alebo lokál. vzrušenia.Príčina existencie elektro nábojov:
a) Rôznosť koncentrácie iónov na oboch stranách membrány. Vnútro útvaru a okolie majú to isté kvalitatívne iónové zloženie. Na oboch stranách je Na+ aj K+, ale na vonkajšej strane je viac Na+ ako K+ a na vnútornej strane je viacej K+ ako Na+. Na obidvoch stranách sú tieto ióny
a) Rôznosť koncentrácie iónov na oboch stranách membrány. Vnútro útvaru a okolie majú to isté kvalitatívne iónové zloženie. Na oboch stranách je Na+ aj K+, ale na vonkajšej strane je viac Na+ ako K+ a na vnútornej strane je viacej K+ ako Na+. Na obidvoch stranách sú tieto ióny
V porovnaní s dotykovým analyzátorom je teplotná signalizácia
V porovnaní s dotykovým analyzátorom je teplotná signalizácia lokalizovaná nepresne. Na receptory tepla a chladu sa v značnej miere vzťahuje subjektívnosť a relatívnosť pociťovania. Toto nám demonštrujú Veberove klamy. Bolesťové receptory sú voľne bohato rozvetvené nervové zakončenia. Receptory bolesti sa neadaptujú. Okrem kožnej bolesti rozlišujeme aj bolesť svalovú a bolesť z vnútorných orgánov. Jednou z centrálnych častí bolesti je talamus. Kožný analyzátor v športe: pocit súpera v úpoloch, pocit vody u plavcoch.
Relatívnosť pociťovania. Na receptory tepla a chladu sa v značnej miere vzťahuje subjektívnosť a relatívnosť pociťovania, pocit závisí od predchádzajúcej hladiny pociťovania. Napr. miestnosť s tou
istou teplotou sa nám javí ako chladná, alebo ako teplá podľa toho, či sme do nej vstúpili z teplého alebo chladného prostredia. Tento fenomén dobre demonštrujú Veberove klamy :
• ak ponoríme jednu ruku do teplejšej, druhú do chladnejšej vody a po určitom čase obe ruky ponoríme do nádoby s vodou o teplote, ktorá leží asi v strede oboch predošlých, bude ju pravou a ľavou rukou pociťovať ako nerovnako teplú.
• rovnako ťažké závažia, jedno zohriate, druhé ochladené pocítime na chrbte ruky (pri zavretých očiach) ako nerovnako ťažké.
- voda pri teplote 45 C sa nám bude javiť ako studená, ak teplotu postupne zvyšujeme.
Relatívnosť pociťovania. Na receptory tepla a chladu sa v značnej miere vzťahuje subjektívnosť a relatívnosť pociťovania, pocit závisí od predchádzajúcej hladiny pociťovania. Napr. miestnosť s tou
istou teplotou sa nám javí ako chladná, alebo ako teplá podľa toho, či sme do nej vstúpili z teplého alebo chladného prostredia. Tento fenomén dobre demonštrujú Veberove klamy :
• ak ponoríme jednu ruku do teplejšej, druhú do chladnejšej vody a po určitom čase obe ruky ponoríme do nádoby s vodou o teplote, ktorá leží asi v strede oboch predošlých, bude ju pravou a ľavou rukou pociťovať ako nerovnako teplú.
• rovnako ťažké závažia, jedno zohriate, druhé ochladené pocítime na chrbte ruky (pri zavretých očiach) ako nerovnako ťažké.
- voda pri teplote 45 C sa nám bude javiť ako studená, ak teplotu postupne zvyšujeme.
Ďalej tu dochádza k reflexnému zníženiu TK
Ďalej tu dochádza k reflexnému zníženiu TK a srdcovej frekvencie v dôsledku ochladenia tela, najmä tvárovej oblasti. Diastolický tlak stúpa práve preto, že na poddajné cievy pôsobí hydrostatický tlak.
Najextrémnejšia zmena TK bola nameraná po ponorení sa do studenej vody, po predchádzajúcom pobyte v saune – 330/160. Pri statických
cvičeniach – vzpieranie sa TK nemení a stúpne, podobne ako iné funkcie až po skončení telesnej námahy = efekt statického zaťaženia.
6)Kožný analyzátor sa podľa kvality podnetov, ktoré naň pôsobia, delí na niekoľko častí: hmat s adekvátnym podnetom dotyku a tlaku. Teplo a chlad, kde adekvátnym podnetom je zmena teploty a bolesť, ktorá vzniká dráždením bolesťových receptorov. Hmatové (dotykové, taktilné receptory). V koži je niekoľko druhov dotykových receptorov. Meissnerove telieska, Golgiho-Mazoniho telieska, Vaterove - Paciniho telieska. Dotykové body sú na koži rozmiestnené nerovnomerne. Najviac ich je na koncoch prstov a na perách. Od počtu receptorov na príslušnom mieste závisí aj simultánny priestorový prah (najmenšia vzdialenosť, pri ktorej dva podnety aplikované súčasne pociťujeme ako dva). Chladové a tepelné receptory. Receptormi sú Ruffiniho telieska, rozptýlené po celom povrchu tela. Keď podnety pôsobia dlhšie ako tri sekundy, oba receptory sa rýchlo adaptujú, no aj napriek tomu signalizujú určitú hladinu.
Najextrémnejšia zmena TK bola nameraná po ponorení sa do studenej vody, po predchádzajúcom pobyte v saune – 330/160. Pri statických
cvičeniach – vzpieranie sa TK nemení a stúpne, podobne ako iné funkcie až po skončení telesnej námahy = efekt statického zaťaženia.
6)Kožný analyzátor sa podľa kvality podnetov, ktoré naň pôsobia, delí na niekoľko častí: hmat s adekvátnym podnetom dotyku a tlaku. Teplo a chlad, kde adekvátnym podnetom je zmena teploty a bolesť, ktorá vzniká dráždením bolesťových receptorov. Hmatové (dotykové, taktilné receptory). V koži je niekoľko druhov dotykových receptorov. Meissnerove telieska, Golgiho-Mazoniho telieska, Vaterove - Paciniho telieska. Dotykové body sú na koži rozmiestnené nerovnomerne. Najviac ich je na koncoch prstov a na perách. Od počtu receptorov na príslušnom mieste závisí aj simultánny priestorový prah (najmenšia vzdialenosť, pri ktorej dva podnety aplikované súčasne pociťujeme ako dva). Chladové a tepelné receptory. Receptormi sú Ruffiniho telieska, rozptýlené po celom povrchu tela. Keď podnety pôsobia dlhšie ako tri sekundy, oba receptory sa rýchlo adaptujú, no aj napriek tomu signalizujú určitú hladinu.
d) Hustota krvi
d) Hustota krvi. Čím hustejšia je krv tým vyšší je tlak. Viskozita závisí od hematokritu.
e) Periférny odpor. Pri niektorých činnostiach ako je napr. príjem potravy, fyzická aktivita, klesá tlak vo veľkých cievach. Je to spôsobné tým, že sa krv odplavuje do pracujúcich orgánov / žalúdok, svaly/. V tomto zmysle môže nastať vykrvácanie do vlastných ciev. Vazodilatácia- rozšírenie ciev, ktoré má za následok zníženie periférneho odporu a tým aj zníženie TK. Opakom je vazokonstrikcia.
Požadované hodnoty TK u mladých 20 r. zdravých ľudí sú 15,9/9,3 kPa = 120/70 Torr. Jeden Torr = 0,133 kPa. Dlhodobým športovaním dochádza k zníženiu TK. Hovoríme o tzv. športovo adaptačnej hypotónií / pokojovo adaptačná hypertónia / . pod vplyvom telesného zaťaženia TK stúpa. V prevažnej väčšine stúpa najmä systolický tlak – reaktívna záťažová hypertónia. Pri stúpnutí TK okrem telesnej záťaže hrá dôležitú úlohu aj psychická zložka, ktorá zaťaženie sprevádza. Napr. Judista tesne pred štartom 185/95, pri submaximálnej intenzite stúpne TK na 190/110. Pri tej istej intenzite, ale pri plánovaní stúpne systolický tlak menej, diastolický viac –160/130. Systolický tlak stúpa menej najmä preto, že plavec je skoro v horizontálnej polohe a srdce nemusí výrazne prekonávať zemskú tiaž.
e) Periférny odpor. Pri niektorých činnostiach ako je napr. príjem potravy, fyzická aktivita, klesá tlak vo veľkých cievach. Je to spôsobné tým, že sa krv odplavuje do pracujúcich orgánov / žalúdok, svaly/. V tomto zmysle môže nastať vykrvácanie do vlastných ciev. Vazodilatácia- rozšírenie ciev, ktoré má za následok zníženie periférneho odporu a tým aj zníženie TK. Opakom je vazokonstrikcia.
Požadované hodnoty TK u mladých 20 r. zdravých ľudí sú 15,9/9,3 kPa = 120/70 Torr. Jeden Torr = 0,133 kPa. Dlhodobým športovaním dochádza k zníženiu TK. Hovoríme o tzv. športovo adaptačnej hypotónií / pokojovo adaptačná hypertónia / . pod vplyvom telesného zaťaženia TK stúpa. V prevažnej väčšine stúpa najmä systolický tlak – reaktívna záťažová hypertónia. Pri stúpnutí TK okrem telesnej záťaže hrá dôležitú úlohu aj psychická zložka, ktorá zaťaženie sprevádza. Napr. Judista tesne pred štartom 185/95, pri submaximálnej intenzite stúpne TK na 190/110. Pri tej istej intenzite, ale pri plánovaní stúpne systolický tlak menej, diastolický viac –160/130. Systolický tlak stúpa menej najmä preto, že plavec je skoro v horizontálnej polohe a srdce nemusí výrazne prekonávať zemskú tiaž.
Odstupňovanie veľkosti kontrakcie podľa potrieb organizmu
Odstupňovanie veľkosti kontrakcie podľa potrieb organizmu sa uskutočňuje zapájaním rôzneho počtu MJ – priestorová sumácia. Veľkosť kontrakcie sa môže stupňovať množstvom impulzov po tej istej MJ – časová sumácia.
5) TK je jedným z ukazovateľov vonkajších prejavov srdcovej činnosti, ale zároveň nás informuje aj o krvnom prúdení v cievach. Rozlišujeme arteriálny a venózny TK. Najvyššia hodnota TK – systolický, najnižšia hodnota TK – diastolický TK. Na hodnotách arteriálneho TK sa podieľajú:
a) Práca srdca – ak srdce zastane TK klesá na nulu. Preto TK považujeme za ukazovateľa srdcovej činnosti.
b) Elasticita ciev – pri prúdení krvi zo srdca sa časť Energie vypracovaná počas systoly odovzdá krvnému prúdu (kinetická energia) , druhá časť sa odovzdá pružným artériám v podobe potenciálnej energie. Táto sa v prestávke medzi systolou a diastolou opäť odovzdá krvi a zabezpečuje kontinuitu prúdenia aj v prestávke medzi dvoma systolami. Pri strate pružnosti ciev ukladaním minerálnych látok v staršom veku sa pružnosť zmenšuje a TK stúpa.
c) Množstvo krvi. Čím väčší je objem krvi, tým vyššie sú hodnoty TK.
5) TK je jedným z ukazovateľov vonkajších prejavov srdcovej činnosti, ale zároveň nás informuje aj o krvnom prúdení v cievach. Rozlišujeme arteriálny a venózny TK. Najvyššia hodnota TK – systolický, najnižšia hodnota TK – diastolický TK. Na hodnotách arteriálneho TK sa podieľajú:
a) Práca srdca – ak srdce zastane TK klesá na nulu. Preto TK považujeme za ukazovateľa srdcovej činnosti.
b) Elasticita ciev – pri prúdení krvi zo srdca sa časť Energie vypracovaná počas systoly odovzdá krvnému prúdu (kinetická energia) , druhá časť sa odovzdá pružným artériám v podobe potenciálnej energie. Táto sa v prestávke medzi systolou a diastolou opäť odovzdá krvi a zabezpečuje kontinuitu prúdenia aj v prestávke medzi dvoma systolami. Pri strate pružnosti ciev ukladaním minerálnych látok v staršom veku sa pružnosť zmenšuje a TK stúpa.
c) Množstvo krvi. Čím väčší je objem krvi, tým vyššie sú hodnoty TK.
To preto, že po nanesení prvého podnetu je
To preto, že po nanesení prvého podnetu je najprv sval vo fáze úplnej nevzrušivosti /absolútna refraktérna fáza/ a potom vo fáze zníženej a postupne sa obnovujúcej vzrušivosti /relatívna refraktérna fáza/. Prv ako sa vzrušivosť vráti na východiskovú úroveň, ju na krátko prevýši tzv. v exlatačnej fáze. Úplne nevzrušivý je kostrový sval až po začiatok kontrakcie, vo fáze kontrakcie sa vzrušivosť obnovuje. Ak sa interval medzi podnetmi predĺži, zastihne sval v klesajúcej časti krivky a vyvolá novú kontrakciu, ktorá sa nakladá = superponuje na predchádzajúcu kontrakciu. Druhá kontrakcia prevýši prvú o toľko, o koľko sa prvá kontrakcia nevrátila na východiskovú úroveň – superpozícia. Pri určitej dĺžke intervalu môže podnet padnúť na vrchol prvej kontrakcie a úplne zosumovať s touto kontrakciou = sumácia. Dráždenie svalu viacerými podnetmi – trvalé dráždenie.
Pri nízkej frekvencii podnetov: odpoveďou je vznik pílovitej krivky, lebo pri relatívne nízkej intenzite sa sval po každom podnete stihne čiastočne relaxovať = pílovitý alebo zubcovitý tetanus.
Pri vysokej frekvencii podnetov: odpoveďou je vznik trvalej – tetanickej kontrakcie charakteru hladkej krivky /hladký tetanus/, lebo medzi podnetmi sval nestihne relaxovať.
Pri nízkej frekvencii podnetov: odpoveďou je vznik pílovitej krivky, lebo pri relatívne nízkej intenzite sa sval po každom podnete stihne čiastočne relaxovať = pílovitý alebo zubcovitý tetanus.
Pri vysokej frekvencii podnetov: odpoveďou je vznik trvalej – tetanickej kontrakcie charakteru hladkej krivky /hladký tetanus/, lebo medzi podnetmi sval nestihne relaxovať.
4) Izolovaná svalová kontrakcia
kostt.sv. :po latentnej dobe nasleduje strmšia a kratšia vzostupná časť krivky krescenda /kontrakcia/, potom dlhšia a pozvoľnejšia klesajúca časť krivky dekrescenda /relaxácia/. Pomer krescendy a dekrescendy je 1:5. Odpoveď svalu sa mení v závislosti od dĺžky intervalu dvoch alebo viacerých po sebe nasledujúcich podnetov. To preto, že po nanesení prvého podnetu je najprv sval vo fáze úplnej nevzrušivosti /absolútna refraktérna fáza/ a potom vo fáze zníženej a postupne sa obnovujúcej vzrušivosti /relatívna refraktérna fáza/. Prv ako sa vzrušivosť vráti na východiskovú úroveň, ju na krátko prevýši tzv. v exlatačnej fáze. Úplne nevzrušivý je kostrový sval až po začiatok kontrakcie, vo fáze kontrakcie sa vzrušivosť obnovuje.
4). Izolovaná svalová kontrakcia- svalové trhnutie. Kontr.svalu môže byť izotonická(keď sv. mení dĺžku a nemení sa tonus), ktorá vzniká vtedy, keď má aspoň jeden koniec sv. možnosť pohybu alebo izometrickú, keď sa mení tonus ale nemení sa dĺžka. Najčestejšie sa vyskytuje zmiešaná kontr. – auxotonická kontr.(při čiastočnej zmene tonnusu aj dĺžky) Podnet nadprahovej intenzity nanesený na sval /priame podráždenie/ alebo jeho nerv / nepriame dráždenie/ vyvolá kontrakciu, ktorá má charakteristický priebeh:
po latentnej dobe nasleduje strmšia a kratšia vzostupná časť krivky krescenda /kontrakcia/, potom dlhšia a pozvoľnejšia klesajúca časť krivky dekrescenda /relaxácia/. Pomer krescendy a dekrescendy je 1:5. Odpoveď svalu sa mení v závislosti od dĺžky intervalu dvoch alebo viacerých po sebe nasledujúcich podnetov.
4). Izolovaná svalová kontrakcia- svalové trhnutie. Kontr.svalu môže byť izotonická(keď sv. mení dĺžku a nemení sa tonus), ktorá vzniká vtedy, keď má aspoň jeden koniec sv. možnosť pohybu alebo izometrickú, keď sa mení tonus ale nemení sa dĺžka. Najčestejšie sa vyskytuje zmiešaná kontr. – auxotonická kontr.(při čiastočnej zmene tonnusu aj dĺžky) Podnet nadprahovej intenzity nanesený na sval /priame podráždenie/ alebo jeho nerv / nepriame dráždenie/ vyvolá kontrakciu, ktorá má charakteristický priebeh:
po latentnej dobe nasleduje strmšia a kratšia vzostupná časť krivky krescenda /kontrakcia/, potom dlhšia a pozvoľnejšia klesajúca časť krivky dekrescenda /relaxácia/. Pomer krescendy a dekrescendy je 1:5. Odpoveď svalu sa mení v závislosti od dĺžky intervalu dvoch alebo viacerých po sebe nasledujúcich podnetov.
2) Pomer medzi vydaným CO2 a spotrebovaným O2...
2) pomer medzi vydaným CO2 a spotrebovaným O2, RQ=CO2-0,03/21-O2
Zistíme aj aké živiny as spalovali. Energetický ekvivalent je koľko energie vydal, keď spotreboval 1 L kyslíka. Rôzne druhy živýn nemajú rovnaký en.potenciál, ten je veličinou prislúchajúcou v rovnov. stave k RQ.
3) srdce :na prahový podnet reaguje srdce vždy maximálnou odpoveďou a na dva alebo viac podnetov idúcich za sebou buď srdce neodpovedá(podnet padol do systoly, ktorá sa prekríva s fázou úplnej nevzrušivosti – absolútna refraktérna fáza), alebo postupne odpovedá na zosiľňujúci sa podnety v diastole
extrasystolou(vo fáza zníženej vzrušivosti – relatívnej refraktérnej fáze). Za extrasystolou nasleduje kompenzačná pauza. Táto je spôsobená tým, že prirodzený podnet spádá opäť do refraktérnej fáza a je vlastne slabým(podprahovým) podnetom. Na srdci môžu pod vplyvom vonkajších podnetov vznikať len extrasystoly, čo sa prejaví ako nepravidelný rytmus, ale srdce nezostane stáť(napr. v tetanickej kontrakcii), neprestane pracovať prerušovane, zostáva vždy pumpou krvného obehu.
Zistíme aj aké živiny as spalovali. Energetický ekvivalent je koľko energie vydal, keď spotreboval 1 L kyslíka. Rôzne druhy živýn nemajú rovnaký en.potenciál, ten je veličinou prislúchajúcou v rovnov. stave k RQ.
3) srdce :na prahový podnet reaguje srdce vždy maximálnou odpoveďou a na dva alebo viac podnetov idúcich za sebou buď srdce neodpovedá(podnet padol do systoly, ktorá sa prekríva s fázou úplnej nevzrušivosti – absolútna refraktérna fáza), alebo postupne odpovedá na zosiľňujúci sa podnety v diastole
extrasystolou(vo fáza zníženej vzrušivosti – relatívnej refraktérnej fáze). Za extrasystolou nasleduje kompenzačná pauza. Táto je spôsobená tým, že prirodzený podnet spádá opäť do refraktérnej fáza a je vlastne slabým(podprahovým) podnetom. Na srdci môžu pod vplyvom vonkajších podnetov vznikať len extrasystoly, čo sa prejaví ako nepravidelný rytmus, ale srdce nezostane stáť(napr. v tetanickej kontrakcii), neprestane pracovať prerušovane, zostáva vždy pumpou krvného obehu.
2. Koordinačný výkon
1) Koordinačný výkon Na neurónovej úrovni je to časová súhra zapájania a vypájania motoneurónov miechy agonistických a antagonistických svalových skupín na ipsylaterálnej strane a na kontralaterálnej strane(na jednej strane sú vzrušené ohýbače a urlmené vystierače a na strane druhej sú utlmené ohýbače a vzrušené vystierače) – v krčných a bedrovodriekových segmentoch miechy.
KVM ako mimovoľný reflexný akt na miechovej úrovni je doplňovaný mimovoľným alebo vôlovým vlyvom supraspinálnej časti pohybovej regulácie.
KVM je základom prirodzenej lokomócie,- chôdza, beh - ale aj iných príbuzných spôsobov pohybu, ako bicyklovanie, plávanie kraulom, korčuľovanie, beh na lyžiach – klasika, dvojtakt v basketbale, výskok na smeč vo volejbale.
V priebehu ontogenetického vývoja sa postupne KVM stále viac zafixováva. Preto sa v zásade ľahšie učia pohyby, ktoré spočívajú na KVM. Ak sa vyžaduje iný pohyb - zjazdové lyžovanie (třeba sa odrážať tou istou hornou aj dolnou končatinou)- je potrebné začať s výukou v rannom veku, kým nie je ešte KVM dosť zafixovaný. V opačnom prípade je vyučovanie sťažené.
KVM ako mimovoľný reflexný akt na miechovej úrovni je doplňovaný mimovoľným alebo vôlovým vlyvom supraspinálnej časti pohybovej regulácie.
KVM je základom prirodzenej lokomócie,- chôdza, beh - ale aj iných príbuzných spôsobov pohybu, ako bicyklovanie, plávanie kraulom, korčuľovanie, beh na lyžiach – klasika, dvojtakt v basketbale, výskok na smeč vo volejbale.
V priebehu ontogenetického vývoja sa postupne KVM stále viac zafixováva. Preto sa v zásade ľahšie učia pohyby, ktoré spočívajú na KVM. Ak sa vyžaduje iný pohyb - zjazdové lyžovanie (třeba sa odrážať tou istou hornou aj dolnou končatinou)- je potrebné začať s výukou v rannom veku, kým nie je ešte KVM dosť zafixovaný. V opačnom prípade je vyučovanie sťažené.
Chladové a tepelné receptory.
Chladové a tepelné receptory. Receptormi sú Ruffiniho telieska, rozptýlené po celom povrchu tela. Keď podnety pôsobia dlhšie ako tri sekundy, oba receptory sa rýchlo adaptujú, no aj napriek tomu signalizujú určitú hladinu. V porovnaní s dotykovým analyzátorom je teplotná signalizácia lokalizovaná nepresne. Na receptory tepla a chladu sa v značnej miere vzťahuje subjektívnosť a relatívnosť pociťovania. Toto nám demonštrujú Veberove klamy. Bolesťové receptory sú voľne bohato rozvetvené nervové zakončenia. Receptory bolesti sa neadaptujú. Okrem kožnej bolesti rozlišujeme aj bolesť svalovú a bolesť z vnútorných orgánov. Jednou z centrálnych častí bolesti je talamus. Kožný analyzátor v športe: pocit súpera v úpoloch, pocit vody u plavcoch.
8) Priamo(meraním výdaja tepla)...
8)priamo(meraním výdaja tepla), nepriamo(na základe spotreby O2 a výdaja CO2 potrebných na spálenie živýn)
Je to základná premena živýn, množstvo E, ktorá sa uvolní spalovaním živýn potrebných na udržiavanie života počas 24 hodín, kt. sa uvolní při baz.podmienkach. podmienky – tel. a duš. pokoj, indiferentná tep., na lačno, 16 hod bez príjmu potravy, 36 hod bez bielkovýn, tepl. miestnosti 20 – 22C při oblečení, 30C neoblečený
9) 2 oblasti : a)tepelné jadro(vnútro hlavy, hrudníka, brušná dutina)
b)tepelný obal(koža a končatiny)
Tvorba tepla je sprevádzaná sv.kontrakciou – 2 druhy tepla(iniciálne : tvorí sa počas latentnej doby a prestáva sa tvoriť na konci relaxácie(aktivačné, kontrakčné, relaxačné, zotavné : při dostatočnom zásobení O2, je prejavom znovunabíjania fosfátových zásobníkov)
odovzdávanie tepla – vedením(při dotyku s chladnejším telesom dôjde k prechodu teploty), prúdením(zohriata vrstvička vzd. při tale stúpa a na jej miesto klesne chladnejšia vrstva), vyžarovaním(telo je ponímané ako čierne teleso, kt. do t.350C teplo vypúšťa a nad túto t. prijíma), odparovaním(na tele sa zráža pot úž při indiferentnej t., při intenzívnej práci je to jediný spôsob výdaja tepla)
Je to základná premena živýn, množstvo E, ktorá sa uvolní spalovaním živýn potrebných na udržiavanie života počas 24 hodín, kt. sa uvolní při baz.podmienkach. podmienky – tel. a duš. pokoj, indiferentná tep., na lačno, 16 hod bez príjmu potravy, 36 hod bez bielkovýn, tepl. miestnosti 20 – 22C při oblečení, 30C neoblečený
9) 2 oblasti : a)tepelné jadro(vnútro hlavy, hrudníka, brušná dutina)
b)tepelný obal(koža a končatiny)
Tvorba tepla je sprevádzaná sv.kontrakciou – 2 druhy tepla(iniciálne : tvorí sa počas latentnej doby a prestáva sa tvoriť na konci relaxácie(aktivačné, kontrakčné, relaxačné, zotavné : při dostatočnom zásobení O2, je prejavom znovunabíjania fosfátových zásobníkov)
odovzdávanie tepla – vedením(při dotyku s chladnejším telesom dôjde k prechodu teploty), prúdením(zohriata vrstvička vzd. při tale stúpa a na jej miesto klesne chladnejšia vrstva), vyžarovaním(telo je ponímané ako čierne teleso, kt. do t.350C teplo vypúšťa a nad túto t. prijíma), odparovaním(na tele sa zráža pot úž při indiferentnej t., při intenzívnej práci je to jediný spôsob výdaja tepla)
Centrálna a periférna regulácia tráviaceho traktu:
Centrálna a periférna regulácia tráviaceho traktu: Pohyby, sekrécia a vstrebávanie reguluje autonómny systém. V centrálnej časti sú najnižšie centrá funkcií vnútorných orgánov v predĺženej mieche. Tieto centrá sú zdvojené(excitačné a inhibičné) a navzájom sa prekrívajú. Prijímajú vzruchy cez perifériu, ale reagujú aj na zloženie krvi, ktorá cez ne prúdi. Periférnej část je charakteristická podvojnou recipročnou inerváciou v podobe dvoch párov parasympatikových a sympatikových nervov. Hlavným regulačným nervom tráv.súst. je parasympatikus (orálna strana je inervovaná n.vagus, kaudálna strana je inervovaná n.splanchnicus – budivo). Výnimkou budivého vplyvu sú sfinktéry tráv.traktu, na ktoré sa vagový vplzv prenáša cez vmedzerené neuróny a jeho vplyv je tlmivý. V tráv.trakte dochádza k zvláštnosti, ktorá spočíva v stupni automatizácie. Nie sú tu celkom dokázané uzly automatizácie(ako na srdci), ale sú tu intramurálne nervové pletene(myanterický a Aubacherov a submukózny Meisnerov plexus), ktoré vytvárajú gangliá, v ktorých sa prepájajú paras. a szm. nervy a tým aj ich vplyv. Z dôvodu zložitých
regilačných situácií, kt. tu vznikajú má tráv. trakt prezívku „Čierna skrinka regulácie“ .
regilačných situácií, kt. tu vznikajú má tráv. trakt prezívku „Čierna skrinka regulácie“ .
Srdce môže pracovať bez toho,
Srdce môže pracovať bez toho, aby dostávalo vzruchy cez periférne nervy AS. V zložitejších situáciách (TC, emócie) sú potrebné regulačné zásahy z centier predĺženej miechy, hypotalame a lymbického
systému. Pravý parasympatikový nerv (n. vagus) ide k primárnemu uzlu, ľavý k sekundárnemu. Sympatikový nerv sa dostáva k srdcu popri cievach a prerušuje sa v krčných gangliách (nervová uzlina) tak, že k srdcu pristupujú ako postgangliové vlákna. Hlavným regulačným nervom v pokoji je parasympatikus. Jeho účinok na srdce sa prejavuje cez tropne vplyvy :
• negatívne : -chronotropné- frekvencia, -dromotropné - vodivosť, - batmotropné-vzrušivosť.
• pozitívne : - inotropné-kontraktilita.
To znamená, že pod vplyvom aktivovaného vagu sa potláča vzrušivosť, vodivosť a znižuje sa frekvencia vzruchov. Naopak kontraktilita sa zvyšuje. Pri dezaktivovanom vagu je to naopak. Pri nadmernom dráždení môže nastať únik spod vagového vplyvu (vagus escape). Sympatikus a jeho mediátory nonadrenalín a adrenalín, pôsobia na srdce búrlivo a majú za následok aj zväčšenie TK.
systému. Pravý parasympatikový nerv (n. vagus) ide k primárnemu uzlu, ľavý k sekundárnemu. Sympatikový nerv sa dostáva k srdcu popri cievach a prerušuje sa v krčných gangliách (nervová uzlina) tak, že k srdcu pristupujú ako postgangliové vlákna. Hlavným regulačným nervom v pokoji je parasympatikus. Jeho účinok na srdce sa prejavuje cez tropne vplyvy :
• negatívne : -chronotropné- frekvencia, -dromotropné - vodivosť, - batmotropné-vzrušivosť.
• pozitívne : - inotropné-kontraktilita.
To znamená, že pod vplyvom aktivovaného vagu sa potláča vzrušivosť, vodivosť a znižuje sa frekvencia vzruchov. Naopak kontraktilita sa zvyšuje. Pri dezaktivovanom vagu je to naopak. Pri nadmernom dráždení môže nastať únik spod vagového vplyvu (vagus escape). Sympatikus a jeho mediátory nonadrenalín a adrenalín, pôsobia na srdce búrlivo a majú za následok aj zväčšenie TK.
Prijímajú vzruchy cez perifériu,
Prijímajú vzruchy cez perifériu, ale reagujú aj na zloženie krvi, ktorá cez ne prúdi. Periférnej část je charakteristická podvojnou recipročnou inerváciou v podobe dvoch párov parasympatikových a sympatikových nervov. Hlavným regulačným nervom tráv.súst. je parasympatikus (orálna strana je inervovaná n.vagus, kaudálna strana je inervovaná n.splanchnicus – budivo). Výnimkou budivého vplyvu sú sfinktéry tráv.traktu, na ktoré sa vagový vplzv prenáša cez vmedzerené neuróny a jeho vplyv je tlmivý. V tráv.trakte dochádza k zvláštnosti, ktorá spočíva v stupni automatizácie. Nie sú tu celkom dokázané uzly automatizácie(ako na srdci), ale sú tu intramurálne nervové pletene(myanterický a Aubacherov a submukózny Meisnerov plexus), ktoré vytvárajú gangliá, v ktorých sa prepájajú paras. a szm. nervy a tým aj ich vplyv. Z dôvodu zložitých regilačných situácií, kt. tu vznikajú má tráv. trakt prezívku „Čierna skrinka regulácie“ .
7). Pre periférnu časť regulácie je charakteristická podvojná (sympatikus a parasympatikus) recipročná inervácia. Každý orgán je teda pod vplyvom aktivovaného, alebo dezaktivovaného parasympatika ale aj aktivovaného a dezaktivovaného sympatika. Sú to teda 4 možnosti, ktoré sa môžu uplatniť vo vzájomnej kombinácií. Za tlmiča činnosti srdca sa pokladá parasympatikus a za budiča sympatikus. Regulácia srdca.
7). Pre periférnu časť regulácie je charakteristická podvojná (sympatikus a parasympatikus) recipročná inervácia. Každý orgán je teda pod vplyvom aktivovaného, alebo dezaktivovaného parasympatika ale aj aktivovaného a dezaktivovaného sympatika. Sú to teda 4 možnosti, ktoré sa môžu uplatniť vo vzájomnej kombinácií. Za tlmiča činnosti srdca sa pokladá parasympatikus a za budiča sympatikus. Regulácia srdca.
Pohyby sú najvýraznejšie v orálnych častiach čreva
Pohyby sú najvýraznejšie v orálnych častiach čreva, dolným smerom ich intenzita klesá.(+ žlč a pankreatická šťava z predošlej otázky) Na pocite hladu sa podieľajú aj pohyby čreva ( človek na ne reaguje senzitívnejšie ako na pohyby žalúdky, vzniká nevoľnosť až bolesti hlavy ). U človeka je prijímanie potravy a vody len kvalitatívnou reakciou na pocit hladu. Človek stratil schopnosť inštinktívne prijímať tie látky, ktoré potrebuje. V CNS sú centrá
sýtosti a hladu, ktoré reagujú na množstvo glukózy v krvi (málo – hlad, veľa – sýtosť ). Silné hladové pohyby žalúdka a čreva sa zachytávajú už na úrovni miechy. Vzniká prepojenie medzi neurónmi inervujúcimi vnútorné orgány a neurónmi inervujúcimi priečne pruhované svalstvo. Z toho vyplýva, že silné hladové pohyby môžu vyvolať celkový motorický nepokoj. Pohybová aktivita ovplyvňuje činnosť tráviaceho traktu. Mierna intenzita hladové pohyby stimuluje, vysoká utlmuje..Centrálna a periférna regulácia tráviaceho traktu: Pohyby, sekrécia a vstrebávanie reguluje autonómny systém. V centrálnej časti sú najnižšie centrá funkcií vnútorných orgánov v predĺženej mieche. Tieto centrá sú zdvojené(excitačné a inhibičné) a navzájom sa prekrívajú.
sýtosti a hladu, ktoré reagujú na množstvo glukózy v krvi (málo – hlad, veľa – sýtosť ). Silné hladové pohyby žalúdka a čreva sa zachytávajú už na úrovni miechy. Vzniká prepojenie medzi neurónmi inervujúcimi vnútorné orgány a neurónmi inervujúcimi priečne pruhované svalstvo. Z toho vyplýva, že silné hladové pohyby môžu vyvolať celkový motorický nepokoj. Pohybová aktivita ovplyvňuje činnosť tráviaceho traktu. Mierna intenzita hladové pohyby stimuluje, vysoká utlmuje..Centrálna a periférna regulácia tráviaceho traktu: Pohyby, sekrécia a vstrebávanie reguluje autonómny systém. V centrálnej časti sú najnižšie centrá funkcií vnútorných orgánov v predĺženej mieche. Tieto centrá sú zdvojené(excitačné a inhibičné) a navzájom sa prekrívajú.
6.)Trávenie v tenkom čreve
6.)Trávenie v tenkom čreve. Podstatnú časť tráviaceho procesu sa uskutočňuje v tenkom čreve, kde sa rozkladajú na konečné produkty skoro všetky stráviteľné časti potravy. Tie sa potom v hornej časti čreva vstrebávajú. Vstrebávanie si vyžaduje veľkú plochu, preto je vnútorný povrch črevnej rúry mnohonásobne zväčšený pomocou kriviek, klkov a mikroklkov. Do čreva sa vylučujú trojaké sekréty : pankreatická šťava, žlč a črevná šťava. Črevná šťava je sekrétom Brunnerových žliaz a Lieberkubnových krýpt. Obsahuje rôzne enzýmy, ktoré sa uvoľňujú pri rozpade epitelových buniek(maltáza, enterokináza, peptidáza, invertáza, maltáza, laktáza).
pohyby t.čreva V tenkom čreve sú tonické, segmentačné pohyby a peristaltické pohyby. Tonickými pohybmi črevo môže meniť na väčšom alebo menšom úseku meniť svoj tonus v dôsledku naplnenia. Pri segmenčných pohyboch dochádza k tomu, že črevo sa sa podelí funkčnými priehradkami na malé segmenty, v ktorých sa nachádza travenina. V nasledujúcom momente sa vytvoria priehradky na inom mieste a celý proces prebieha rytmicky niekoľko minút. Peristal.. pohyby sú kontrakčné vlny cirkulárnej svalovej vrstvy prstencovitého charakteru, ktoré sa šíria po čreve na krátku vzdialenosť alebo po jeho celej dĺžke. Pohyby čreva napomáhajú pri tvorbe črevnej šťavy(odŕhanie epitelových buniek, v ktorých sú obsiahnuté fermety), premiešavajú potravu enzýmami, napomáhajú vstrebávaniu tým, že posúvajú obsah po čreve, vyprázdňujú nestrávitelné zvyšky z tráviaceho traktu.
pohyby t.čreva V tenkom čreve sú tonické, segmentačné pohyby a peristaltické pohyby. Tonickými pohybmi črevo môže meniť na väčšom alebo menšom úseku meniť svoj tonus v dôsledku naplnenia. Pri segmenčných pohyboch dochádza k tomu, že črevo sa sa podelí funkčnými priehradkami na malé segmenty, v ktorých sa nachádza travenina. V nasledujúcom momente sa vytvoria priehradky na inom mieste a celý proces prebieha rytmicky niekoľko minút. Peristal.. pohyby sú kontrakčné vlny cirkulárnej svalovej vrstvy prstencovitého charakteru, ktoré sa šíria po čreve na krátku vzdialenosť alebo po jeho celej dĺžke. Pohyby čreva napomáhajú pri tvorbe črevnej šťavy(odŕhanie epitelových buniek, v ktorých sú obsiahnuté fermety), premiešavajú potravu enzýmami, napomáhajú vstrebávaniu tým, že posúvajú obsah po čreve, vyprázdňujú nestrávitelné zvyšky z tráviaceho traktu.
3) Pomer medzi vydaným CO2 a spotrebovaným O2
3)pomer medzi vydaným CO2 a spotrebovaným O2, RQ=CO2-0,03/21-O2
Zistíme aj aké živiny as spalovali. Energetický ekvivalent je koľko energie vydal, keď spotreboval 1 L kyslíka. Rôzne druhy živýn nemajú rovnaký en.potenciál, ten je veličinou prislúchajúcou v rovnov. stave k RQ.
5)mozoček - archicerebelum : zodpovedá za rovnováhu, ak dôjde k porušeniu tak sa objavia ataxie(porucha sv.koordinácie), atónia(ovlyvnený sv.tonus), astázia(kolísavé stánie). Stáva sa u alkoholikov.
paleocerebellum : je v úzkom kontakte s archicerebelom, ovpyvňuje sv.tonus a refl.vzrušivosť
neocerebelum : silne vyvinuté u človeka, má silné kontakty s neukortexom(udržiava kôrú v bdelom stave), ovplyvňuje vôlovú motoriku a spolu s neokortexom reguluje časovú koordináciu zapájania ag. a antag., při poškodení nedochádza k dostatočne rýchlemu striedaniu úkonov.
Zistíme aj aké živiny as spalovali. Energetický ekvivalent je koľko energie vydal, keď spotreboval 1 L kyslíka. Rôzne druhy živýn nemajú rovnaký en.potenciál, ten je veličinou prislúchajúcou v rovnov. stave k RQ.
5)mozoček - archicerebelum : zodpovedá za rovnováhu, ak dôjde k porušeniu tak sa objavia ataxie(porucha sv.koordinácie), atónia(ovlyvnený sv.tonus), astázia(kolísavé stánie). Stáva sa u alkoholikov.
paleocerebellum : je v úzkom kontakte s archicerebelom, ovpyvňuje sv.tonus a refl.vzrušivosť
neocerebelum : silne vyvinuté u človeka, má silné kontakty s neukortexom(udržiava kôrú v bdelom stave), ovplyvňuje vôlovú motoriku a spolu s neokortexom reguluje časovú koordináciu zapájania ag. a antag., při poškodení nedochádza k dostatočne rýchlemu striedaniu úkonov.
2)Hemoglobín
2)Hemoglobín. Dôležitou súčasťou Er je Hb. Je to zložená bielkovina, ktorá má 96% globínu a 4% hému. Hém tvoria 4 pyrolové jadrá, ktoré sú spojené metínovými mostíkmi. Na dusíky pyrolových jadier je naviazané dvojmocné železo. Na železo sa pri prenose viaže kyslík.
Muži 140 – 180 g/l
Ženy 120 – 160 g/l
Okrem normálneho množstva Hb určujeme aj rôzne deriváty Hb podľa toho, s akou látkou sa Hb naviazal.
Fyziologické deriváty Hb:
a) Oxygenovaný Hb = HbO2, labilná väzba.(na dvojmocné Fe sa na viaža kyslík)
b) Dezoxygenovaný Hb (odštiepenie kyslíku)
a) Karmíno = HbCO2(naviazanie CO2 na dvojmocné Fe)
Patologické deriváty Hb.
a) Karboxy Hb = HbCO, stála väzba, CO má 200- násobne väčšiu afinitu k Hb ako O2.
b) Chlórhemín = kyslí hematín = HbCl, laboratórna väzba na určovanie množstva Hb
Muži 140 – 180 g/l
Ženy 120 – 160 g/l
Okrem normálneho množstva Hb určujeme aj rôzne deriváty Hb podľa toho, s akou látkou sa Hb naviazal.
Fyziologické deriváty Hb:
a) Oxygenovaný Hb = HbO2, labilná väzba.(na dvojmocné Fe sa na viaža kyslík)
b) Dezoxygenovaný Hb (odštiepenie kyslíku)
a) Karmíno = HbCO2(naviazanie CO2 na dvojmocné Fe)
Patologické deriváty Hb.
a) Karboxy Hb = HbCO, stála väzba, CO má 200- násobne väčšiu afinitu k Hb ako O2.
b) Chlórhemín = kyslí hematín = HbCl, laboratórna väzba na určovanie množstva Hb
Hovoríme o tzv.
Hovoríme o tzv. športovo adaptačnej hypotónií / pokojovo adaptačná hypertónia / . pod vplyvom telesného zaťaženia TK stúpa. V prevažnej väčšine stúpa najmä systolický tlak – reaktívna záťažová hypertónia. Pri stúpnutí TK okrem telesnej záťaže hrá dôležitú úlohu aj psychická zložka, ktorá zaťaženie sprevádza. Napr. Judista tesne pred štartom 185/95, pri submaximálnej intenzite stúpne TK na 190/110. Pri tej istej intenzite, ale pri plánovaní stúpne systolický tlak menej, diastolický viac –160/130. Systolický tlak stúpa menej najmä preto, že plavec je skoro v horizontálnej polohe a srdce nemusí výrazne prekonávať zemskú tiaž. Ďalej tu dochádza k reflexnému zníženiu TK a srdcovej frekvencie v dôsledku ochladenia tela, najmä tvárovej oblasti. Diastolický tlak stúpa práve preto, že na poddajné cievy pôsobí hydrostatický tlak. Najextrémnejšia zmena TK bola nameraná po ponorení sa do studenej vody, po predchádzajúcom pobyte v saune – 330/160. Pri statických cvičeniach – vzpieranie sa TK nemení a stúpne, podobne ako iné funkcie až po skončení telesnej námahy = efekt statického zaťaženia.
1. Tlak krvi:
1.)TK je jedným z ukazovateľov vonkajších prejavov srdcovej činnosti, ale zároveň nás informuje aj o krvnom prúdení v cievach. Rozlišujeme arteriálny a venózny TK. Najvyššia hodnota TK – systolický, najnižšia hodnota TK – diastolický TK. Na hodnotách arteriálneho TK sa podieľajú:
a) Práca srdca – ak srdce zastane TK klesá na nulu. Preto TK považujeme za ukazovateľa srdcovej činnosti.
b) Elasticita ciev – pri prúdení krvi zo srdca sa časť Energie vypracovaná počas systoly odovzdá krvnému prúdu (kinetická energia) , druhá časť sa odovzdá pružným artériám v podobe potenciálnej energie. Táto sa v prestávke medzi systolou a diastolou opäť odovzdá krvi a zabezpečuje kontinuitu prúdenia aj v prestávke medzi dvoma systolami. Pri strate pružnosti ciev ukladaním minerálnych látok v staršom veku sa pružnosť zmenšuje a TK stúpa.
c) Množstvo krvi. Čím väčší je objem krvi, tým vyššie sú hodnoty TK.
d) Hustota krvi. Čím hustejšia je krv tým vyšší je tlak. Viskozita závisí od hematokritu.
a) Práca srdca – ak srdce zastane TK klesá na nulu. Preto TK považujeme za ukazovateľa srdcovej činnosti.
b) Elasticita ciev – pri prúdení krvi zo srdca sa časť Energie vypracovaná počas systoly odovzdá krvnému prúdu (kinetická energia) , druhá časť sa odovzdá pružným artériám v podobe potenciálnej energie. Táto sa v prestávke medzi systolou a diastolou opäť odovzdá krvi a zabezpečuje kontinuitu prúdenia aj v prestávke medzi dvoma systolami. Pri strate pružnosti ciev ukladaním minerálnych látok v staršom veku sa pružnosť zmenšuje a TK stúpa.
c) Množstvo krvi. Čím väčší je objem krvi, tým vyššie sú hodnoty TK.
d) Hustota krvi. Čím hustejšia je krv tým vyšší je tlak. Viskozita závisí od hematokritu.
e) Periférny odpor.
e) Periférny odpor. Pri niektorých činnostiach ako je napr. príjem potravy, fyzická aktivita, klesá tlak vo veľkých cievach. Je to spôsobné tým, že sa krv odplavuje do pracujúcich orgánov / žalúdok, svaly/. V tomto zmysle môže nastať vykrvácanie do vlastných ciev. Vazodilatácia- rozšírenie ciev, ktoré má za následok zníženie periférneho odporu a tým aj zníženie TK. Opakom je vazokonstrikcia.
Meranie TK. Priama metóda = krvavá cesta, pri ktorej sa zavádza kanyla respektíve katéter spojený s tlakomerom priamo do žily, alebo na to miesto cievneho riečišťa, kde chceme TK merať.
Nepriama metóda – Riga- Rocciho. Pri nepriamej metóde porovnávame pomocou Korotkovových
fenoménov známy tlak v manžete / umiestnená na brachiálnej artérií / s neznámym tlakom v cieve. Umožní nám to počúvanie KF fonendoskopom. KF vznikajú pri prúdení krvi zúženou trubicou. Preto ich nepočujeme, keď je cieva úplne stlačená alebo úplne voľná. V momente systoly počujeme prvý KF, posledný KF nám udáva hodnotu diastolického tlaku.Požadované hodnoty TK u mladých 20 r. zdravých ľudí sú 15,9/9,3 kPa = 120/70 Torr. Jeden Torr = 0,133 kPa. Dlhodobým športovaním dochádza k zníženiu TK.
Meranie TK. Priama metóda = krvavá cesta, pri ktorej sa zavádza kanyla respektíve katéter spojený s tlakomerom priamo do žily, alebo na to miesto cievneho riečišťa, kde chceme TK merať.
Nepriama metóda – Riga- Rocciho. Pri nepriamej metóde porovnávame pomocou Korotkovových
fenoménov známy tlak v manžete / umiestnená na brachiálnej artérií / s neznámym tlakom v cieve. Umožní nám to počúvanie KF fonendoskopom. KF vznikajú pri prúdení krvi zúženou trubicou. Preto ich nepočujeme, keď je cieva úplne stlačená alebo úplne voľná. V momente systoly počujeme prvý KF, posledný KF nám udáva hodnotu diastolického tlaku.Požadované hodnoty TK u mladých 20 r. zdravých ľudí sú 15,9/9,3 kPa = 120/70 Torr. Jeden Torr = 0,133 kPa. Dlhodobým športovaním dochádza k zníženiu TK.
Chrbtica(columna vertebralis):
Chrbtica(columna vertebralis):7 Krcne stavce(vertebrae cervicales), Nosic(atlas), Capovec(axis), 12 Hrudne s.(vertebrae sacrales), 5 Driekove s.(vertebrae lumbales), 5 Krizove s.(vertebrae sacrales), 4-5 Kostrcove s.(vertebrae cocygeae)
Kostra hornej koncatiny:Plrtenec volnej hor. konc.(cingulum membri superior)-Lopatka(scapula), Klucna k.(clavikula) :Kostra volnej hor. konc.(skelet membri superiors liberi)-Ramenna k.(humerus), Vretenna k.(radius), Laktova k.(ulna), 8 Zapastne k.(ossa carpi), 5 Zaprstne k.(ossa metacarpi), 14 Clanky prstov (phalangers digitorum)
Kostra dolnej koncatiny:Pletenec dol. konc.(cingulum membri inferioris)-Panvova k.(os coxae), Panva(plevis), Bedrova k.(os ilii), Sedacia k.(os ischii), Lonova k.(os pubis) :Kostra volnej hor. konc.(skelet membri inferioris liberi)-Stehnova k.(femur), Jablcko(patella), kosti predkolenia- Ihlica(fibula), Pistala(tibia), kosti nohy- 7 Priehlavkove k.(ossa tarsi)- Clenkova k.(talus), Patova k.(calcaneus), Clnkova k.(os navikulare), Klinove k.(ossa cuneiforma), Kockovita k.(os cuboideum), 5 Priehlavkove k.(ossa metatarsi), 14 Clanky prstov(ossa digitorum pedis)
Kostra hornej koncatiny:Plrtenec volnej hor. konc.(cingulum membri superior)-Lopatka(scapula), Klucna k.(clavikula) :Kostra volnej hor. konc.(skelet membri superiors liberi)-Ramenna k.(humerus), Vretenna k.(radius), Laktova k.(ulna), 8 Zapastne k.(ossa carpi), 5 Zaprstne k.(ossa metacarpi), 14 Clanky prstov (phalangers digitorum)
Kostra dolnej koncatiny:Pletenec dol. konc.(cingulum membri inferioris)-Panvova k.(os coxae), Panva(plevis), Bedrova k.(os ilii), Sedacia k.(os ischii), Lonova k.(os pubis) :Kostra volnej hor. konc.(skelet membri inferioris liberi)-Stehnova k.(femur), Jablcko(patella), kosti predkolenia- Ihlica(fibula), Pistala(tibia), kosti nohy- 7 Priehlavkove k.(ossa tarsi)- Clenkova k.(talus), Patova k.(calcaneus), Clnkova k.(os navikulare), Klinove k.(ossa cuneiforma), Kockovita k.(os cuboideum), 5 Priehlavkove k.(ossa metatarsi), 14 Clanky prstov(ossa digitorum pedis)
Klbove spojenie
Klbove spojenie-pohyblive spoj.2 alebo viac kosti
-klb je tvoreny-klbovymi plochmi pokrytymi sklovitou ch.
-klbovym puzdrom
-klbovou dutinou
-pomocnym klbovym zariadenim
-tvar klbovych ploch-gulovity , valcovity , kladkovy ; najvacsi rozsah
umoznuje gulovity klb(ramenny)
-jednoduche klby(spajaju sa 2 kosti) , zlozene klby(spajaju sa 3 a viac kosti
KOSTRA:
Lebka(cranium):Mozgova cast(neurocranium)-Zahlavna k.(os ocipitale),Klinova k.(os sphenoidale),Spankova k.(os temporale),Temenna k.(os parientale),Celova k.(os frontale)
:Tvarova cast(splanchnocranium)-Cuchova k.(os ethmoidale),Dolna nosova musla(concha nasalis),Nosova k.(os nasale),Slzna k.(os lacriale),Cerieslo(vomer),celust(maxilla),podnebna k.(os palatinum),Jarmova k.(os zygomaticum),Sanka(mandibula),Jazylka(os hyoideum)
-klb je tvoreny-klbovymi plochmi pokrytymi sklovitou ch.
-klbovym puzdrom
-klbovou dutinou
-pomocnym klbovym zariadenim
-tvar klbovych ploch-gulovity , valcovity , kladkovy ; najvacsi rozsah
umoznuje gulovity klb(ramenny)
-jednoduche klby(spajaju sa 2 kosti) , zlozene klby(spajaju sa 3 a viac kosti
KOSTRA:
Lebka(cranium):Mozgova cast(neurocranium)-Zahlavna k.(os ocipitale),Klinova k.(os sphenoidale),Spankova k.(os temporale),Temenna k.(os parientale),Celova k.(os frontale)
:Tvarova cast(splanchnocranium)-Cuchova k.(os ethmoidale),Dolna nosova musla(concha nasalis),Nosova k.(os nasale),Slzna k.(os lacriale),Cerieslo(vomer),celust(maxilla),podnebna k.(os palatinum),Jarmova k.(os zygomaticum),Sanka(mandibula),Jazylka(os hyoideum)
Vnutorna stavba k.
Vnutorna stavba k.-vnutri tela dlhych k. je drenova dutina(cavitas medularis) vyplnena
kostnou drenou(je medzi tramcami hubovitej hmoty aj v drenovej
dutine ; obsah. kmenove bunky , z kt. vznikaju niektore typy krvnych
buniek)
Tvar k.-je podmieneny funkciou
-rozlisujeme-dlhe(ramenna , stehnova)
-ploche-(dhudna , lopatka , kosti lebky)
-kratke-(stavce , kosti zapastia)
-na dlhych kostiach rozlisujeme-strednu rurkovitu cast-telo(diaphysis)
-klbove konce zvycajne rozsirene-hlavice(epiphysis)
Rast k.-medzi hlavicami a telom sup o cely cas rastu chrupkove platnicky->rastove
(epifyzove)chrupky->rast kosti do dlzk
kostnou drenou(je medzi tramcami hubovitej hmoty aj v drenovej
dutine ; obsah. kmenove bunky , z kt. vznikaju niektore typy krvnych
buniek)
Tvar k.-je podmieneny funkciou
-rozlisujeme-dlhe(ramenna , stehnova)
-ploche-(dhudna , lopatka , kosti lebky)
-kratke-(stavce , kosti zapastia)
-na dlhych kostiach rozlisujeme-strednu rurkovitu cast-telo(diaphysis)
-klbove konce zvycajne rozsirene-hlavice(epiphysis)
Rast k.-medzi hlavicami a telom sup o cely cas rastu chrupkove platnicky->rastove
(epifyzove)chrupky->rast kosti do dlzk
Spojenie k. :
Neklbove spojenie-pevne , pomocou niektoreho zo spojivovych tkaniv
-1. vazivove-vyskyt v 3 typoch
-a) vazivove spoj. k. okrem lebky-vazivove pruhy medzi
oblukmi stavcov , siroke membrany vaziva medzi kostami
predlaktia alebo predkolenia
-b)sev-vazivove spoj. plochych lebecnych kosti
-c)vklinenie-spoj. zubov so zubovymi loziskami v celusti a
sanke
-2. chrupkove-rozlisujeme 2 typy
-a)spoj. s prevahou sklovitej chrupky(spoj. zahlavnej s
klinovou kostou do 18 roku)
-b)spojenie tvorene prevazne vazivovou chrupkou(spojenie
lonovych kosti)
-3.spoj. kosti pomocou kostneho tkaniva (krizova kost)
-1. vazivove-vyskyt v 3 typoch
-a) vazivove spoj. k. okrem lebky-vazivove pruhy medzi
oblukmi stavcov , siroke membrany vaziva medzi kostami
predlaktia alebo predkolenia
-b)sev-vazivove spoj. plochych lebecnych kosti
-c)vklinenie-spoj. zubov so zubovymi loziskami v celusti a
sanke
-2. chrupkove-rozlisujeme 2 typy
-a)spoj. s prevahou sklovitej chrupky(spoj. zahlavnej s
klinovou kostou do 18 roku)
-b)spojenie tvorene prevazne vazivovou chrupkou(spojenie
lonovych kosti)
-3.spoj. kosti pomocou kostneho tkaniva (krizova kost)
Hubovite(riedke)kostne tkanivi -hubovita kost
-tvori vnutro plochych a kratkych kosti a vnutro rozsirenych
koncov dlhych kosti hlavic epifyz(epiphysis)
-tvoria ho tenke tramiky , kt. su navzajom prekrizene a
vytvaraju priestorovu siet
Povrch kosti-klbove plochy kosti pokriva hladka vrstva sklovitej(hyalinnej)ch.
-ostatny povrch kosti pokriva tenka vazivova blana okostica(periosteum)
-okostica-je bohato zasobena cievami(zabezpec. vyzivu)a nervami(robia ju
citlivou), kt. prenikaju hlbsie do kosti
-vnutorna vrstva okostice obsah. kostotvorne bunky; ich cinnostou sa
vytvara kostna hmota a kost rastie do hrubky(takto sa tvori nova
kost pri zlomeninach)
-pri transplantacii si okostica uchovava kostotvornu schopn. a umozn.
zhojenie transplantatu
koncov dlhych kosti hlavic epifyz(epiphysis)
-tvoria ho tenke tramiky , kt. su navzajom prekrizene a
vytvaraju priestorovu siet
Povrch kosti-klbove plochy kosti pokriva hladka vrstva sklovitej(hyalinnej)ch.
-ostatny povrch kosti pokriva tenka vazivova blana okostica(periosteum)
-okostica-je bohato zasobena cievami(zabezpec. vyzivu)a nervami(robia ju
citlivou), kt. prenikaju hlbsie do kosti
-vnutorna vrstva okostice obsah. kostotvorne bunky; ich cinnostou sa
vytvara kostna hmota a kost rastie do hrubky(takto sa tvori nova
kost pri zlomeninach)
-pri transplantacii si okostica uchovava kostotvornu schopn. a umozn.
zhojenie transplantatu
KOST
-spojivove tkanivo specializovane na podpornu a ochrannu funkciu
-je najtvrdsim tkanivom v tele
-sklada sa z buniek osteocytov(drobne pavukovite bunky ulozene v dutinach kostnej
hmoty navzajom pospajane vybezkami) medzibunk. h. kosti->obsahuje 20 %vody ;
50-55% anorg. latok-(hl. fosforecnanu a uhlicitanu vapenateho->tvrdost a pevnost) ;
25-30% org. latok->pruznost(zakladom medzibunk. h. kosti je org. latka OSEIN kt.
obsahuje kolag.vlakna spojene zakl. beztvarou hmotou)
kostne tkanivo sa vyskytuje v 2 formach:
huste kostne tkanivo-kompaktna kost
-tvori zvacsa rozne hrubu povrchovu cast polochych a kratkych kosti ,
ale predovsetkym sterdnu cast dlhych kosti diafyzu(diaphysis)
-je zlozene z husto usporiadaneho kostneho tkaniva
-je najtvrdsim tkanivom v tele
-sklada sa z buniek osteocytov(drobne pavukovite bunky ulozene v dutinach kostnej
hmoty navzajom pospajane vybezkami) medzibunk. h. kosti->obsahuje 20 %vody ;
50-55% anorg. latok-(hl. fosforecnanu a uhlicitanu vapenateho->tvrdost a pevnost) ;
25-30% org. latok->pruznost(zakladom medzibunk. h. kosti je org. latka OSEIN kt.
obsahuje kolag.vlakna spojene zakl. beztvarou hmotou)
kostne tkanivo sa vyskytuje v 2 formach:
huste kostne tkanivo-kompaktna kost
-tvori zvacsa rozne hrubu povrchovu cast polochych a kratkych kosti ,
ale predovsetkym sterdnu cast dlhych kosti diafyzu(diaphysis)
-je zlozene z husto usporiadaneho kostneho tkaniva
Podla funkcie buniek a struktury medzibunk. hmoty rozlisujeme 3hl.
Podla funkcie buniek a struktury medzibunk. hmoty rozlisujeme 3hl. typy spojivoveho tkaniva:vazivo(tela fibrosa) , chrupka(cartilage) , kost(os)
Vazivo-makke , poddajne tkanivo s pomerne velkym obsahom vody
-tvoria ho bunky fibrocyty a medzibunkova hmota(kt. obsahuje vlakna-fibrily najma kolagenove a elasticke ; kolag.-odolne voci tahu->najme vazivo kt. tvori slachy a klbove puzdra ; elasticke-podmienuju pruznost->steny ciev)
Chrupka-pevne a pruzne spojivove tkanivo odolne voci tlaku
-tvoria ju bunky-chondrocyty a medzibunk. hmota kt. obsah. aj vlaknitu zlozku
-vlakna v chrupke su podla druhu chrupky kolagenove , elasticke alebo obe
sklovita-hyalinna chrupka-tenke kolag. vlakna ; v zarodku tvori vacsinu zakl.
kostry , v dospelosti klbove chrupky , priedusnicove
chrupky , nosovu priehradku
elasticka ch.-prevaha elastickych vlaken nad kolagen. , tvori podklad usnice a
hrtanovej prichlopky
vazivova ch.-ma v medzibunk. hmote hustu siet kolag. vlaken , tvori medzistenove
platnicky a lonovu sponu
Vazivo-makke , poddajne tkanivo s pomerne velkym obsahom vody
-tvoria ho bunky fibrocyty a medzibunkova hmota(kt. obsahuje vlakna-fibrily najma kolagenove a elasticke ; kolag.-odolne voci tahu->najme vazivo kt. tvori slachy a klbove puzdra ; elasticke-podmienuju pruznost->steny ciev)
Chrupka-pevne a pruzne spojivove tkanivo odolne voci tlaku
-tvoria ju bunky-chondrocyty a medzibunk. hmota kt. obsah. aj vlaknitu zlozku
-vlakna v chrupke su podla druhu chrupky kolagenove , elasticke alebo obe
sklovita-hyalinna chrupka-tenke kolag. vlakna ; v zarodku tvori vacsinu zakl.
kostry , v dospelosti klbove chrupky , priedusnicove
chrupky , nosovu priehradku
elasticka ch.-prevaha elastickych vlaken nad kolagen. , tvori podklad usnice a
hrtanovej prichlopky
vazivova ch.-ma v medzibunk. hmote hustu siet kolag. vlaken , tvori medzistenove
platnicky a lonovu sponu
Kosti
Zakladom opornej a pohybovej sustavy su kostra a svaly->ich vzajomne prepojenie a suhra cinnosti su predpokladom vzpriameneho drzania tela a pohybovej activity.
Kostra(sceletum)-pasivny pohybovy aparat
-tvoria ju prevazne kosti ale i chrupka a vazivo
-je pevnou a pohyblivou oporou tela a zaroven ma i ochranne funkcie
Spojivove tkaniva-su tvorene riedko rozlozenymi bunkami medzi kt je velke mnozstvo
medzibunkovej hmoty
-medzibunkovu hmotu tvoria 2 zlozky-1.beztvara zakladna hmota
-2.vlaknita zlozka tvorena
vlaknami-fibrilami(mozu byt kolagenove , elasticke a sietkovite)
-maju v organizme dvojaku funkciu-podpornu(pre ine tkaniva)
-zabezpecuju latkovu vymenu
Kostra(sceletum)-pasivny pohybovy aparat
-tvoria ju prevazne kosti ale i chrupka a vazivo
-je pevnou a pohyblivou oporou tela a zaroven ma i ochranne funkcie
Spojivove tkaniva-su tvorene riedko rozlozenymi bunkami medzi kt je velke mnozstvo
medzibunkovej hmoty
-medzibunkovu hmotu tvoria 2 zlozky-1.beztvara zakladna hmota
-2.vlaknita zlozka tvorena
vlaknami-fibrilami(mozu byt kolagenove , elasticke a sietkovite)
-maju v organizme dvojaku funkciu-podpornu(pre ine tkaniva)
-zabezpecuju latkovu vymenu
Kyselina glutámová
Kyselina glutámová-spolu s glycínom a cysteínom substrát na tvorbu glutatiónu
Arginín- zúčastňuje sa na tvorbe močoviny a kreatínu
Histidín-dekarboxyláciou vzniká histamín
- ide o biogénny amín ovplyvňujúci krvný tlak a sekréciu žalúdočnej kyseliny
Prolín-hydroxiláciou vzniká aminokyselina hydroxyprolín, ktorá je dôležitou stavebnou
zložkou hlavnej bielkoviny spojivového tkaniva-kolagénu
Fenylalanín a tyrozín-aromatické aminokyseliny a tvoria substrát pre tvorbu ketecholamínov
(adrenalínu a noradrenalínu), kožného farbiva melanínu a hormónu
štítnej žľazy- tyroxínu
Tryptofán- hydroxyláciuo a dekarboxiláciou vzniká – serotonín- látka ovplyvňjúca hladkú
svalovinu, tráviaci systém, mediátor prenosu nervového vzruchu v CNS
- z tryptofánu sa tvorí aj hormón epifýzy melatonín
Arginín- zúčastňuje sa na tvorbe močoviny a kreatínu
Histidín-dekarboxyláciou vzniká histamín
- ide o biogénny amín ovplyvňujúci krvný tlak a sekréciu žalúdočnej kyseliny
Prolín-hydroxiláciou vzniká aminokyselina hydroxyprolín, ktorá je dôležitou stavebnou
zložkou hlavnej bielkoviny spojivového tkaniva-kolagénu
Fenylalanín a tyrozín-aromatické aminokyseliny a tvoria substrát pre tvorbu ketecholamínov
(adrenalínu a noradrenalínu), kožného farbiva melanínu a hormónu
štítnej žľazy- tyroxínu
Tryptofán- hydroxyláciuo a dekarboxiláciou vzniká – serotonín- látka ovplyvňjúca hladkú
svalovinu, tráviaci systém, mediátor prenosu nervového vzruchu v CNS
- z tryptofánu sa tvorí aj hormón epifýzy melatonín
Záver
Aminokyseliny tvoria nevyhnutnú súčasť ľudského organizmu. Tvoria bielkoviny, ktoré predstavujú látkový základ života všetkých organizmov. V tkanivách vyšších organizmov aj človeka sa ich nachádza viac ako 80% zo všetkých prítomných organických látok. Bielkoviny majú okrem stavebnej funkcie(skleropriteíny), obrannú(protilátky), transportnú(hemoglobín, transferín), katalyckú(enzýmy), regulačnú(hormóny). V organizme sa bielkoviny nedajú nahradiť žiadnymi inými látkami.
Použitá literatúra:
Mgr.Marika Benešová, Mgr.Hana Satrapová: Zmaturuj z chémia, vydavateľstvo DIDAKTIS, Brno 2002
prof. Ing. Vít Šajter, CSc.:Biofyzika, biochémia a rádiológia, vydavateľstvo Osveta, Martin 2002
www.wikipedia.org
www.atlas.sk
www.referaty.sk
Použitá literatúra:
Mgr.Marika Benešová, Mgr.Hana Satrapová: Zmaturuj z chémia, vydavateľstvo DIDAKTIS, Brno 2002
prof. Ing. Vít Šajter, CSc.:Biofyzika, biochémia a rádiológia, vydavateľstvo Osveta, Martin 2002
www.wikipedia.org
www.atlas.sk
www.referaty.sk
Alanín
Alanín-môže v ľudskom tele vznikať transaminácou z kys. pyrohroznovej; skupina NH2
alanínu sa môže využiť na syntézu viacerých neesenciálnych aminokyselín
Serín-hlavný zdroj jednoulíkových skupín v rôznych metabolických procesoch
-využíva sa ako substrát na syntézu etanolamínu, cholínu, sfingozínu, ktoré sú dôležité
pri tvorbe zložených lipidov
-môže z neho vznikať glycín
Metionín-dôležitý donor metylových skupín pri syntéze rôznych látok
- metylová skupina metionínu sa využíva pri syntéze cholínu, adrenalínu, kreatínu,
karnitínu
Cysteín- substrát na tvorbu glutatiónu a taurínu
Kyselina asparágová- sa využíva pri syntéze purínových aj pyrimidínových nukleotidov,
močoviny a asparagínu
alanínu sa môže využiť na syntézu viacerých neesenciálnych aminokyselín
Serín-hlavný zdroj jednoulíkových skupín v rôznych metabolických procesoch
-využíva sa ako substrát na syntézu etanolamínu, cholínu, sfingozínu, ktoré sú dôležité
pri tvorbe zložených lipidov
-môže z neho vznikať glycín
Metionín-dôležitý donor metylových skupín pri syntéze rôznych látok
- metylová skupina metionínu sa využíva pri syntéze cholínu, adrenalínu, kreatínu,
karnitínu
Cysteín- substrát na tvorbu glutatiónu a taurínu
Kyselina asparágová- sa využíva pri syntéze purínových aj pyrimidínových nukleotidov,
močoviny a asparagínu
Detoxikácia amoniaku
Amoniak sa vylučuje vo forme močoviny. Močovina sa tvorí v pečeni. Približne 95% aminodusíka uvoľneného deaminačnými reakciami sa využíva na tvorbu močoviny. Močovina vzniká cyklickým procesom, do ktorého vstupuje amoniaf vo forme karbaminofosfátu a reaguje s ornitínom. Cez viaceré medziprodukty vzniká arginín, ktorý sa napokon hydrolýzou rozkladá na močovinu a opät sa obnovuje ornitín. Vytvorená močovina sa krvou transportuje z pečene do obličiek a vylučuje sa močom. Denne sa vylúči približne 30g močoviny, čo zodpovedá asi 14g dusíka.
Metabolizmus jednotlivých aminokyselín
Glycín-najmenšia aminokyselina
-zapája sa do detoxikačných procesov (detoxik. aromatických kys.) a konjungačných
reakcií (konjung. žlčových kys.)
-využíva sa ako substrát pri syntéze kreatínu, hému, purínových nukleotidov a
tripeptidu glutatiónu
-môže z neho vznikať aminokyselina serín
Metabolizmus jednotlivých aminokyselín
Glycín-najmenšia aminokyselina
-zapája sa do detoxikačných procesov (detoxik. aromatických kys.) a konjungačných
reakcií (konjung. žlčových kys.)
-využíva sa ako substrát pri syntéze kreatínu, hému, purínových nukleotidov a
tripeptidu glutatiónu
-môže z neho vznikať aminokyselina serín
Metabolizmus amoniaku
-amoniak sa uvoľňuje z aminokyselín procesmi priamej a nepriamej deaminácie
-časť amoniaku sa tvorí v čreve
-amoniak je pre človeka toxickou látkou, jeho toxické pôsobenie sa prejavuje predovšetkým na CNS
-hlavným miestom detoxikácie amoniaku je pečeň
-pre svoju toxicitu sa amoniak transportuje z miesta vzniku v periférnych tkanivách ihneď do pečeň v netoxickej forme ako glutamín; v pečeni sa z neho syntetizuje netoxická dpadová látka- močovina
Fixácia a transport amoniaku
Amoniak, ktorý sa v tkanivách uvoľňuje deamináciou aminokyselín a nukleotidov, sa rýchlo viažu do netoxickej formy glutamínu. Väzbu amoniaku na kyselinu glutámovú katalyzuje enzým glutamínsyntáza za spotreby jednej molekuly ATP
NH3 + kys.glutámová + ATP= glutamín + ADP + P
Vytvorený glutamín sa krvou transportuje predovšetkým do pečene(približne 95%). Malá časť glutamínu sa metabolizuje v obličkách, kde sa využíva na reguláciu acidobázickej rovnováhy.
-časť amoniaku sa tvorí v čreve
-amoniak je pre človeka toxickou látkou, jeho toxické pôsobenie sa prejavuje predovšetkým na CNS
-hlavným miestom detoxikácie amoniaku je pečeň
-pre svoju toxicitu sa amoniak transportuje z miesta vzniku v periférnych tkanivách ihneď do pečeň v netoxickej forme ako glutamín; v pečeni sa z neho syntetizuje netoxická dpadová látka- močovina
Fixácia a transport amoniaku
Amoniak, ktorý sa v tkanivách uvoľňuje deamináciou aminokyselín a nukleotidov, sa rýchlo viažu do netoxickej formy glutamínu. Väzbu amoniaku na kyselinu glutámovú katalyzuje enzým glutamínsyntáza za spotreby jednej molekuly ATP
NH3 + kys.glutámová + ATP= glutamín + ADP + P
Vytvorený glutamín sa krvou transportuje predovšetkým do pečene(približne 95%). Malá časť glutamínu sa metabolizuje v obličkách, kde sa využíva na reguláciu acidobázickej rovnováhy.
Priama deaminácia
Aminoskupina sa z aminokyselín odstraňje priamo, a to pôsobením oxidáz aminokyselín.
Koenzýmom týchto enzýmov je FMN.
Trávenie bielkovín
Aminokyseliny sa do organizmu dostávajú predovšetkým vo forme bielkovín a plnia nasledujúce funkcie:
a)sú substrátom pre syntézu bielkovín
b)pri svojom katabolizme poskytujú metabolity, ktoré sa využívajú na syntézu glukózy
c)v nevyhnutnom prípade sa uhlíkový skelet aminokyseliny môže využiť na tvorbu energie
d)pri metabolizme niektorých aminokyselín vznikajú špecifické produkty, ktoré sa využívajú pri syntéze určitých zlúčenín
Prvým krokom pri trávení je denaturácia žalúdočnou kyselinou HCl a štiepenie na zmes polypeptidou pomocou pepsínu. Trávenie pokračuje v dvanástniku a tenkom čreve za pomoci proteolytických enzýmov pankreatickej šťavy.Ich činnosťou vznikajú už voľné aminokyseliny a zmes oligopeptidov zložených z 2-8 aminokyselín. Proces trávenia bielkovýn sa končí v hornej časti tenkého čreva, kde sa táto zmes peptidou s krátkymi reťazcami hydrolyzuje na voľné aminokyseliny peptidázami kefkovitého lemu buniek sliznice tenkého čreva. Vytvorené voľné aminokys. neprechádzajú črevnou sliznicou voľne, ale sa aktívne transportujú pomocou špecifiských prenášačov. Po vstrebaní sa aminokyseliny dostávajú portálnou krvou do pečene, kde sa do značnej miery vychytávajú. Pomerne intenzívne ich vychytávajú aj svalové bunky a obličky.
Koenzýmom týchto enzýmov je FMN.
Trávenie bielkovín
Aminokyseliny sa do organizmu dostávajú predovšetkým vo forme bielkovín a plnia nasledujúce funkcie:
a)sú substrátom pre syntézu bielkovín
b)pri svojom katabolizme poskytujú metabolity, ktoré sa využívajú na syntézu glukózy
c)v nevyhnutnom prípade sa uhlíkový skelet aminokyseliny môže využiť na tvorbu energie
d)pri metabolizme niektorých aminokyselín vznikajú špecifické produkty, ktoré sa využívajú pri syntéze určitých zlúčenín
Prvým krokom pri trávení je denaturácia žalúdočnou kyselinou HCl a štiepenie na zmes polypeptidou pomocou pepsínu. Trávenie pokračuje v dvanástniku a tenkom čreve za pomoci proteolytických enzýmov pankreatickej šťavy.Ich činnosťou vznikajú už voľné aminokyseliny a zmes oligopeptidov zložených z 2-8 aminokyselín. Proces trávenia bielkovýn sa končí v hornej časti tenkého čreva, kde sa táto zmes peptidou s krátkymi reťazcami hydrolyzuje na voľné aminokyseliny peptidázami kefkovitého lemu buniek sliznice tenkého čreva. Vytvorené voľné aminokys. neprechádzajú črevnou sliznicou voľne, ale sa aktívne transportujú pomocou špecifiských prenášačov. Po vstrebaní sa aminokyseliny dostávajú portálnou krvou do pečene, kde sa do značnej miery vychytávajú. Pomerne intenzívne ich vychytávajú aj svalové bunky a obličky.
Dekarboxilácia
- reakcia, ktorou sa z molekuly aminokyseliny odstraňuje karboxylová skupina, produktom sú
primárne amíny
- koenzýmom je PLP
- význam-vzniká celý rad dôležitých zlúčenín ktoré buď samy plnia určité špecifické funkcie,
alebo sú substrátom pre tvorbu biologicky významných zlúčenín
Niektoré dôležité produkty dekarboxylácie aminokyselín
Deaminácia
-uvoľňovanie amoniaku z molekuly aminokyseliny
nepriama deaminácia
Hlavný spôsob odstraňovania aminodusíka z molekuly aminokyseliny v živočíšnych bunkách
Skladá sa z dvoch reakcií- transaminácie a priamej deaminácia kyseliny glutámovej. V prvej fáze sa aminoskupina prenáša z pôvodnej aminokyseliny na kyselinu 2-oxoglutarovú za vzniku kys. glutámovej a príslušnej oxokyseliny. V druhej fáze nastáva oxidačná deaminácia kys. glutámovej za uvoľnenia amoniaku, regenerácia kyseliny 2-oxoglutarovej za vzniku redukovaného koenzýmu NADH2. Pretože amoniak sa neuvoľňuje priamo z pôvodnej aminokyseliny, ale až z kyseliny glutámovej, sa tento spôsob označuje ako nepriama deaminácia.
primárne amíny
- koenzýmom je PLP
- význam-vzniká celý rad dôležitých zlúčenín ktoré buď samy plnia určité špecifické funkcie,
alebo sú substrátom pre tvorbu biologicky významných zlúčenín
Niektoré dôležité produkty dekarboxylácie aminokyselín
Deaminácia
-uvoľňovanie amoniaku z molekuly aminokyseliny
nepriama deaminácia
Hlavný spôsob odstraňovania aminodusíka z molekuly aminokyseliny v živočíšnych bunkách
Skladá sa z dvoch reakcií- transaminácie a priamej deaminácia kyseliny glutámovej. V prvej fáze sa aminoskupina prenáša z pôvodnej aminokyseliny na kyselinu 2-oxoglutarovú za vzniku kys. glutámovej a príslušnej oxokyseliny. V druhej fáze nastáva oxidačná deaminácia kys. glutámovej za uvoľnenia amoniaku, regenerácia kyseliny 2-oxoglutarovej za vzniku redukovaného koenzýmu NADH2. Pretože amoniak sa neuvoľňuje priamo z pôvodnej aminokyseliny, ale až z kyseliny glutámovej, sa tento spôsob označuje ako nepriama deaminácia.
Všeobecné reakcie aminokyselín
• reakcie ktorými sa aminokyseliny zapájajú do metabolizmu:
1.reakcie všeobecného metabolizmu (ktorými sa metabolizuje prevažná časť aminokys.)
- transkripcia, deaminácia, dekarboxylácia
2.patria tu špecifické metabolické dráhy jednotlivých aminokyselín
Transaminácia
- reakcia je reakcia, do ktorej vstupuje aminokyselina aminokyselina a 2-oxokyselina, pričom z aminokyseliny sa prenáša skupina NH2 na oxokyselinu za vzniku novej aminokyseliny (z pôvodnej aminokyseliny vzniká 2-oxokyselina)
- reakciu katalizujú aminotransferázy, koezýmom transaminačnej reakcie je aktína forma vitamínu B6 – pyridoxal-5-fosfát PLP
- fyziologický význam transaminačných reakcií
- odstránenie skupiny NH2 a aminokyseliny, a teda využitie jej uhlíkového skeletu v
intermediárnom metabolizme
- sytéza neesenciálnych aminokyselín
1.reakcie všeobecného metabolizmu (ktorými sa metabolizuje prevažná časť aminokys.)
- transkripcia, deaminácia, dekarboxylácia
2.patria tu špecifické metabolické dráhy jednotlivých aminokyselín
Transaminácia
- reakcia je reakcia, do ktorej vstupuje aminokyselina aminokyselina a 2-oxokyselina, pričom z aminokyseliny sa prenáša skupina NH2 na oxokyselinu za vzniku novej aminokyseliny (z pôvodnej aminokyseliny vzniká 2-oxokyselina)
- reakciu katalizujú aminotransferázy, koezýmom transaminačnej reakcie je aktína forma vitamínu B6 – pyridoxal-5-fosfát PLP
- fyziologický význam transaminačných reakcií
- odstránenie skupiny NH2 a aminokyseliny, a teda využitie jej uhlíkového skeletu v
intermediárnom metabolizme
- sytéza neesenciálnych aminokyselín
V proteínoch sa vyskytuje bežne 20 PROTEINOGÉNNYCH AMINOKYSELÍN
• v proteínoch sa vyskytuje bežne 20 PROTEINOGÉNNYCH AMINOKYSELÍN
• ESENCIÁLNE (nevyhnutné) aminokyseliny telo nedokáže sytetizovať a musíme ich prijímať v potrave, sú to :valín, leucín, izoleucín, treonín, lyzín, metionín, fenylalanín, tryptofán
• NEESENCIÁLNE aminokyseliny ľudské telo dokáže syntetizovať, vznikajú transamináciami z aminokyselín prijatých potravou
VLASTNOSTI
• bezfarebné pevné, kryštalické zlúčeniny s vysokou teplotou topenia
• väčšinou rozpustné vo vode, nerozpustné v nepolárnych rozpúšťadlách
• väčšina aminokyselín má amfotérny charakter
skupina –COOH je príčinou kyslých vlastností; v zásaditom prostredí sa aminokyseliny správajú ako kyseliny- odštiepujú katión vodíka a vytvárajú karboxylový anión -COOˉ (zásadité prostredie bráni disociácii –NH2)
skupina –NH2 je príčinou zásaditých vlastností (na dusíkovom atóme je voľný elektrónový pár) v kyslom prostredí sa aminokyseliny správajú ako zásady- prijímajú vodíkový katión a tvoria amóniový katión NH3+ (kyslé prostredie bráni disociácii –COOH)
• izoelektrický bod je hodnota pH pri ktorej sa aminokyselina správa neutrálne, čiže všetky jej molekuly sú vo forme amfiónov- obojakých iónov
aminokyseliny majú rôznu hodnotu izoelektrického bodu, ktorý závisí od počtu skupín
-COOH a –NH2 v molekule
• ESENCIÁLNE (nevyhnutné) aminokyseliny telo nedokáže sytetizovať a musíme ich prijímať v potrave, sú to :valín, leucín, izoleucín, treonín, lyzín, metionín, fenylalanín, tryptofán
• NEESENCIÁLNE aminokyseliny ľudské telo dokáže syntetizovať, vznikajú transamináciami z aminokyselín prijatých potravou
VLASTNOSTI
• bezfarebné pevné, kryštalické zlúčeniny s vysokou teplotou topenia
• väčšinou rozpustné vo vode, nerozpustné v nepolárnych rozpúšťadlách
• väčšina aminokyselín má amfotérny charakter
skupina –COOH je príčinou kyslých vlastností; v zásaditom prostredí sa aminokyseliny správajú ako kyseliny- odštiepujú katión vodíka a vytvárajú karboxylový anión -COOˉ (zásadité prostredie bráni disociácii –NH2)
skupina –NH2 je príčinou zásaditých vlastností (na dusíkovom atóme je voľný elektrónový pár) v kyslom prostredí sa aminokyseliny správajú ako zásady- prijímajú vodíkový katión a tvoria amóniový katión NH3+ (kyslé prostredie bráni disociácii –COOH)
• izoelektrický bod je hodnota pH pri ktorej sa aminokyselina správa neutrálne, čiže všetky jej molekuly sú vo forme amfiónov- obojakých iónov
aminokyseliny majú rôznu hodnotu izoelektrického bodu, ktorý závisí od počtu skupín
-COOH a –NH2 v molekule
Metabolizmus aminokyselín
1. Charakteristika a vlastnosti aminokyselín
2. Všeobecné reakcie aminokyselín
3. Trávenie bielkovín
4. Metabolizmus amoniaku
5. Metabolizmus jednotlivých aminokyselín
6. Záver
7. Použitá literatúra
Charakteristika a vlastnosti aminokyselín
• sú to substitučné deriváty karboxylových kyselín
• vo svojich molekulách obsahujú karboxylovú skupinu a aminoskupinu
všeobecný vzorec: R-CH-COOH
NH2
• väčšina aminokyselín vyskytujúcich sa v prírode sú:
α-kyseliny- majú skupinu NH2 v polohe α (viazanú na 2. uhlík, susediaci s karboxylovým uhlíkom)
L-kyseliny- ich konfigurácia sa odvodzuje od L-glyceraldehydu
2. Všeobecné reakcie aminokyselín
3. Trávenie bielkovín
4. Metabolizmus amoniaku
5. Metabolizmus jednotlivých aminokyselín
6. Záver
7. Použitá literatúra
Charakteristika a vlastnosti aminokyselín
• sú to substitučné deriváty karboxylových kyselín
• vo svojich molekulách obsahujú karboxylovú skupinu a aminoskupinu
všeobecný vzorec: R-CH-COOH
NH2
• väčšina aminokyselín vyskytujúcich sa v prírode sú:
α-kyseliny- majú skupinu NH2 v polohe α (viazanú na 2. uhlík, susediaci s karboxylovým uhlíkom)
L-kyseliny- ich konfigurácia sa odvodzuje od L-glyceraldehydu
Záver
Nádorové ochorenia patri medzi najťažšie ochorenia človeka a čo je horšie ešte stále sa radia medzi nevyliečiteľné ochorenia. Liečba ožarovaním, rádioterapia sa označuje ako liečba s dobrou účinnosťou proti nádorovým ochoreniam avšak je to liečba veľmi náročná na psychiku pacienta. Tým že pri tejto liečbe nedochádza k rádioaktívnemu ožarovaniu iba nádoru, ale aj zdravých tkanív v okolí nádoru má liečba veľa nežiaducich účinkov, avšak percento vyliečených je stále veľmi nízke. Bohužiaľ pre onkologických pacientov je to jedna z mála nádejí na vyliečenie.
Použitá literatúra:
Prof. Ing. Vít Šajter, CSc.- Biofyzika, biochémia a rádiológia, vydavateľstvo Osveta, Martin 2002
www.wikipedia.com
www.pulib.sk/elpub/FZ/Santa2/6.pdf www.unipo.sk/files/docs/fz_materialy/svk/RADIOLOGIA.pdf
Použitá literatúra:
Prof. Ing. Vít Šajter, CSc.- Biofyzika, biochémia a rádiológia, vydavateľstvo Osveta, Martin 2002
www.wikipedia.com
www.pulib.sk/elpub/FZ/Santa2/6.pdf www.unipo.sk/files/docs/fz_materialy/svk/RADIOLOGIA.pdf
Transkutánna rádioterapia
Pri tanskutánnej liečbe (čiže cez kožu) je zdroj žiarenia vzdialený od tela pacienta; ide o tzv. telerádioterapiu . Vzdialenosť od kože predstavuje 80-100 cm. Delí sa na statickú a pohybovú.
Statická rádioterapia: zahrňuje všetky ožarovania, pri ktorých chorý ani zdroj žiarenia nemenia polohu. Ožarovanie sa realizuje pomocou jedného vstupného poľa, dvoch vstupných polí s klinovitým filtrom, pomocou štyroch polí (krížový oheň), ožarovania veľkých objemov (sektorové ožarovanie) a celkového ožarovania, napr. pri transplantácii orgánov alebo akútnej leukémii s nasledujúcou transplantáciou kostnej dreňe.
Pohybová rádioterapia: pri pohybovej rádioterapii zostáva ložisko nádoru pod zväzkom žiarenia, kým vstupné polia na koži sa pravidelne striedajú, čo sa dosahuje pohybom zdroja okolo pacienta. Výhodou tejto techniky ožarovania je, že ňou možno dosiahnuť aplikáciu vysokej dávky do nádorového ložiska; zároveň sa však šetrí okolité zdravé tkanivo, najme koža. Nevýhodou je väčšia ionizujúca záťaž pacienta a náročná technika ožarovania.
Statická rádioterapia: zahrňuje všetky ožarovania, pri ktorých chorý ani zdroj žiarenia nemenia polohu. Ožarovanie sa realizuje pomocou jedného vstupného poľa, dvoch vstupných polí s klinovitým filtrom, pomocou štyroch polí (krížový oheň), ožarovania veľkých objemov (sektorové ožarovanie) a celkového ožarovania, napr. pri transplantácii orgánov alebo akútnej leukémii s nasledujúcou transplantáciou kostnej dreňe.
Pohybová rádioterapia: pri pohybovej rádioterapii zostáva ložisko nádoru pod zväzkom žiarenia, kým vstupné polia na koži sa pravidelne striedajú, čo sa dosahuje pohybom zdroja okolo pacienta. Výhodou tejto techniky ožarovania je, že ňou možno dosiahnuť aplikáciu vysokej dávky do nádorového ložiska; zároveň sa však šetrí okolité zdravé tkanivo, najme koža. Nevýhodou je väčšia ionizujúca záťaž pacienta a náročná technika ožarovania.
Intakavitálna liečba
Pri tejto metóde sa zdroj žiarenia zavedie do telovej dutiny do tesnej blízkosti nádorového ložiska. Veľké telové dutiny sú vystlané seróznymi listami peritonea a pleury, ostatné sa radia k malým telovým dutinám. V malých telových dutinách sa liečba vykonáva pomocou uzavretých žiaričov vo forme túb alebo iných rádioforov (perly). Medz najvhodnejšie indikácie patria nádory ženských genitálií, paranazálnych a nosových dutín, vonkajších a vnútorných zvukovodov a ústnej dutiny. Celková dávka predstavuje 60-80 Gy. Liečba veľkých telových dutín sa zakladá na vložení otvoreného rádioizotopu (najčastejšie je to koloidný roztok Au) do dutiny pleury či peritonea po punkcii hrudníka či abdomenu. Indikáciou na liečbu je tvorba výpotku pri nádorovom rozseve na peritoneu a pleure.
Intersticiálna liečba
Pri intersticiálnej liečbe sa zdroj žiarenia zavedie priamo do nádorového ložiska, najčastejšie punkciou. Rádiofory (žiariče) majú formu ihiel, ktoré sa zavedú do nádoru (Ra, Co). Iným spôsobom je implantácia rádioaktívnych zŕn (Au) pomocou špeciálnej pištole. Táto metóda sa od predchadzajúcej líši tým, že rádioaktívne zrná zostávajú v organizme až do vymiznutia rádioaktivity. Metóda prešívania rádioaktívnymi drôtmi sa ukázala tiež ako účinná. Pri tejto mretóde sa používajú tantalové (Ta) alebo irídiové (Ir) vlákna, ktoré sa po skončení ožarovania odstránia. V poslednom čase sa využíva aj neutrónový zdroj – kalifornium (Cf). Indikáciou sú nádory na povrchu tela, karcinóm kože, prsníka, pery, vulvy, jazyka a lymfatických uzlín. Ihly sa vpichujú do tumoru vo forme geometrických obrazcov na obdobie 4-10 dní. Dávka v nádore predstavuje približne 70-90 Gy.
Spôsoby ožarovania
1. Rozdelenie
2. Intersticiálna liečba
3. Intrakavitálna liečba
4. Transkutánna rádioterapia
5. Záver
6. Použitá literatúra
Rozdelenie
Na základe vzájomnej polohy zdroja žiarenia a ožarovaného ložiska (nádoru) sa rozoznáva :
-Intersticiálna liečba
-Intrakavitálna liečba
-Transkutánna rádioterapia
2. Intersticiálna liečba
3. Intrakavitálna liečba
4. Transkutánna rádioterapia
5. Záver
6. Použitá literatúra
Rozdelenie
Na základe vzájomnej polohy zdroja žiarenia a ožarovaného ložiska (nádoru) sa rozoznáva :
-Intersticiálna liečba
-Intrakavitálna liečba
-Transkutánna rádioterapia
Svaly koncatin:
Svaly koncatin:Svaly dolnej koncatiny:Bedrove svaly:Bedrovodriekovy s.(m. iliopsoas),Najvacsi sedaci s.(m. glutaeus maximus),Stredny sedaci s.(m. glutaeus medius), Najmensi sedaci s.(m. glutaeus minimus)Svaly stehna:Napinac sirokej pokryvky(m. tensor fasciae latae), Stvorhlavy s. stehna(m. quadriceps femoris), Hrebenovy s.(m. pectineus), Dlhy pritahovac (m. adductor longus), Stihly s.(m. gracilis), Krajcirsky s.(m. sartorius), Priamy sval stehna(m. rectus femoris), Pristredny siroky s.(m. vastus medialis), Poloblanity s.(m. semimembranosus), Poloslachovity s.(m. semitendinosus), Dvojhlavy s. stehna(m. biceps femoris):Svaly predkolenia:Dlhy ihlicovy s.(m. fibularis longus), Predny pistalovy s.(m. tibialis anterior), Lytkovy s.(m. gastrocnemius), Jazykovity s.(m.soleus), Dlhy vistierac palca nohy(m. extensor hallucis longus), Stupajovy s.(m. plantaris):Svaly hornej koncatiny:Svaly ramena:Dvojhlavy s. ramena(m. biceps brachii), Zobakovoramenny s.(m. coracobrachialis), Ramenny s.(m. brachialis), Trojhlavy s. ramena(m. triceps brachii), Laktovy s.(m.anconaeus),Podlopatkovy s.(m. subscapularis):Svaly predlaktia :Obly privierac(m. pronator teres), Dlhy dlanovy s.(m. palmaris longus), Vretenny ohybac zapastia(m. flexor carpi radialis), Laktovy ohybac zapastia(m. flexor carpi ulnaris), Povrchovy ohybac prstov(m. flexor digitorum superficialis), Ramennovreteny s.(m. brachioradialis), Odvracac(m. supinator), Hlbkovy ohybac prstov(m. flexor digitorum profundus), Dlhy ohybac palca(m. flexor pollicis longus), Stvoruhly privracac(m. pronator quadratus)
Svaly trupu:
Svaly trupu:Svaly chrbta:Remenny s.(m. splenius capitis), Zdvihac lopatky(m. levator scapulae), Vzpriamovac chrbtice( m. erector spinae), Dolny zadny pilovity s.(m. serratus posterior inferior), Najsirsi sval chrbta(m. latissimus dorsi), Lichobeznikovy s.(m. trapezius), Podtrnovy s.(m. infraspinatus), Horny zadny pilovity s.(m. serratus posterior superior),Vacsi obly s.(m. teres major):Svaly hrudnika:Vonkajsie medzirebrove s.(musculi intercostales externi), Vnutorne medzirebrove s.(m. intercostales interni), Najvnutornejsie medzirebrove s.(m. intercostales intimi), Priecny s. hrudnika(m. traversus thoracis), Predny sikmy s.(m. scalenus anterior), Priecny s. brucha(m. traversus abdominalis ):Svaly brucha:Velky prsny s.(m. pectoralis major), Predny pilovity s.(m. serratus anterior), Vonkajsi sikmy s. brucha(m. obliquus externus abdominis), Priamy s. brucha(m. rectus abdominis), Vnutorny sikmy s. brucha(m. obliquus internus abdominis ):Svaly panvoveho dna:Kostrcovy s.(m. coccygeus),Vnutorny zapchavac(m. obturatorius internus), Hruskovity s.(m.piriformis), Bedrovokostrcovy s.(m. ilicoccygeus), Lonovokostrcovy s.(m. pubococcygeus), Lonovokonecnikovy s.(m. puborectalis),
Svaly hlavy:
Svaly hlavy:Tvarove(mimicke)-Zahlavnocelovy s.(m.occipitofrontalis), Zdvihac hornej pery (m. levator labii superioris), Zuvaci s.(m. masseter), Smiechovy s.(m. risorius), Stlacac ustneho kutika(m. depressor anguli oris), Kozny krcny s.(platysma), Bradovy s.(m. mentalis),
Stlacac dolnej pery(m. depressor labii inferioris), Ustny kruhovy s.(m. orbikularis oris), Trubacsky s.(m. bucinator), Vacsi jarmovy s.(m. zygomaticus major), Nosovy s.(m. nasalis), Ocny kruhovy s.(m. orbikularis oculi):Zuvacie s.-Spankovy s.(m. temporalis), Zuvaci s.(m. masseter), Bocny kridlovy s.(m. pterygoideus lateralis), Pristredny kridlovy s.(m. pterygoideus medialis), Sankovojazylkovy s.(m. mylohyoideus),
Svaly krku:Nasadcovojazylkovy s.(m. stylohyoideus), Stitnojazylkovy s.(m. thyrohyoideus), Sikme s.(musculi scaleni), Mostikovojazylkovy s.(m. sternohyoideus), Mostikovostitny s.(m. sternothyroideus), Lopatkovojazylkovy s.(m. omohyoideus), Lichbeznikovy s.(m. trapezius), Dvojbruskovy s.(m. digastricus), Kyvac hlavy(m. sternocleidomastoideus)
Stlacac dolnej pery(m. depressor labii inferioris), Ustny kruhovy s.(m. orbikularis oris), Trubacsky s.(m. bucinator), Vacsi jarmovy s.(m. zygomaticus major), Nosovy s.(m. nasalis), Ocny kruhovy s.(m. orbikularis oculi):Zuvacie s.-Spankovy s.(m. temporalis), Zuvaci s.(m. masseter), Bocny kridlovy s.(m. pterygoideus lateralis), Pristredny kridlovy s.(m. pterygoideus medialis), Sankovojazylkovy s.(m. mylohyoideus),
Svaly krku:Nasadcovojazylkovy s.(m. stylohyoideus), Stitnojazylkovy s.(m. thyrohyoideus), Sikme s.(musculi scaleni), Mostikovojazylkovy s.(m. sternohyoideus), Mostikovostitny s.(m. sternothyroideus), Lopatkovojazylkovy s.(m. omohyoideus), Lichbeznikovy s.(m. trapezius), Dvojbruskovy s.(m. digastricus), Kyvac hlavy(m. sternocleidomastoideus)
Ak do svalu pride nervovy impilz vyvolavajuci kontrakciu...
-ak do svalu pride nervovy impilz vyvolavajuci kontrakciu, tak sa zo sarkoplazmatickeho retikula uvolni Ca2+ a medzi aktinom a myozinom prebehne chem. reakcia, kt. vysledkom je, ze myozinove hlavice sa napoja na vlakna aktinu a vtahuju ich medzi vlakna myozinu
-tym sa aktinove vlakna zasuvaju medzi myozinove , coho vysledkom je kontrakia svalu
-potom sa iony Ca2+ precerpaju spat do sarkoplazmatickeho retikula a sval sa vrati do povodneho stavu
-aktin a myozin sa od seba oddelia iba vtedy, ked sa obnovi povodne mnozstvo ATP
-ak obnova ATP nenastane sval sa nemoze uvolnit a zostane stuhnuty(posmrtne stuhnutie svalov-rigor mortis)
-podnetom na svalovu kontrakciu je nervovy vzruch
Kostrove svaly sa delia na svaly:hlavy
:krku
:trupu
:koncatin
-tym sa aktinove vlakna zasuvaju medzi myozinove , coho vysledkom je kontrakia svalu
-potom sa iony Ca2+ precerpaju spat do sarkoplazmatickeho retikula a sval sa vrati do povodneho stavu
-aktin a myozin sa od seba oddelia iba vtedy, ked sa obnovi povodne mnozstvo ATP
-ak obnova ATP nenastane sval sa nemoze uvolnit a zostane stuhnuty(posmrtne stuhnutie svalov-rigor mortis)
-podnetom na svalovu kontrakciu je nervovy vzruch
Kostrove svaly sa delia na svaly:hlavy
:krku
:trupu
:koncatin
Mechanizmus svalovej kontrakcie:
-svalovy pohyb umoznuje pritomnost aktinomyozinovej sustavy v svalovych bunkach , kt. obsahuju bielkoviny aktin a myozin , usporiadanych do rovnobezne ulozenych vlaken- myofibril
-vo svaloch sa okolo myofibril nach. vacky-sarkoplazmaticke retikula , kt. mozu uvolnovat iony Ca2+
-pri svalovej kontrakcii sa aktinove vlakna zasuvaju medzi myozinove vlakna, cim sa sval skracuje
-medzi oboma typmi bielkovin prebieha chem. process , pri kt. sa ATP stiepi, a tym uvolnuje energy. potrebnu pre cinnost svalov
z myozinovych vlaken vychadzaju k aktinovym pravidelne sa opakujuce priecne mostiky s hlavicami
-ked je sval v pokoji, hlavice sa aktinu nedotykaju
-vo svaloch sa okolo myofibril nach. vacky-sarkoplazmaticke retikula , kt. mozu uvolnovat iony Ca2+
-pri svalovej kontrakcii sa aktinove vlakna zasuvaju medzi myozinove vlakna, cim sa sval skracuje
-medzi oboma typmi bielkovin prebieha chem. process , pri kt. sa ATP stiepi, a tym uvolnuje energy. potrebnu pre cinnost svalov
z myozinovych vlaken vychadzaju k aktinovym pravidelne sa opakujuce priecne mostiky s hlavicami
-ked je sval v pokoji, hlavice sa aktinu nedotykaju
Priecne pruhovanie kostroveho svalu
-priecne pruhovanie kostroveho svalu je sposobene tym , ze myofibrily sa
skladaju zo svetlejsich(opticky jednolomnych)- aktinovych a tmavsich
(dvojlomnych)- myozinovych usekov
-spojenie svalu a kosti zabezpecuje slacha(tendo) , kt. je zvazok
kolagenovych vlaken ; vlakna slachy prechadzaju do okostice
-cinnost kostroveho svalu je riadena mozgovymi a miechovymi nervami,
je ovladana volou
-kostrove svaly su pruzne cim sa sval chrani pred pretrhnutim
-zakl. fyziologickou vlastnostou svalu je drazdivost ; reakciou svalu je stah
alebo zmena napatia
-kazdy sval je i v pokoji v stave urciteho napatia , kt. sa nazyva svalovy tonus
skladaju zo svetlejsich(opticky jednolomnych)- aktinovych a tmavsich
(dvojlomnych)- myozinovych usekov
-spojenie svalu a kosti zabezpecuje slacha(tendo) , kt. je zvazok
kolagenovych vlaken ; vlakna slachy prechadzaju do okostice
-cinnost kostroveho svalu je riadena mozgovymi a miechovymi nervami,
je ovladana volou
-kostrove svaly su pruzne cim sa sval chrani pred pretrhnutim
-zakl. fyziologickou vlastnostou svalu je drazdivost ; reakciou svalu je stah
alebo zmena napatia
-kazdy sval je i v pokoji v stave urciteho napatia , kt. sa nazyva svalovy tonus
Sval(musculus)
Sval(musculus)-kostrovy(priecne pruhovany) sval je vytvoreny zo-svaloveho tkaniva
-vaziva
-nervoveho tkaniva
-ciev
-kostrove svaly sa upinaju na kostru tak ze sval premostuje jeden alebo viac
klbov
-svalove vlakna su v kostrovom svale ulozene do zvazockov-svalovych
snopcekov ohranicenych riedkym vazivom ; snopceky sa spajaju do vacsich
celkov –svalovych snopcov tiez obalenych vazivom ; svalove snopce
vytvaraju svalove brusko
-svaly sun a povrchu pokryte vazivovym obalom(fascia)
-vlastnymi kontraktilnymi strukturami su myofibrily , nach. sa vo vnutri sval
vlakna
-vaziva
-nervoveho tkaniva
-ciev
-kostrove svaly sa upinaju na kostru tak ze sval premostuje jeden alebo viac
klbov
-svalove vlakna su v kostrovom svale ulozene do zvazockov-svalovych
snopcekov ohranicenych riedkym vazivom ; snopceky sa spajaju do vacsich
celkov –svalovych snopcov tiez obalenych vazivom ; svalove snopce
vytvaraju svalove brusko
-svaly sun a povrchu pokryte vazivovym obalom(fascia)
-vlastnymi kontraktilnymi strukturami su myofibrily , nach. sa vo vnutri sval
vlakna
Svaly
Svalova sustava-je funkcne spojena s kostrou a tvori aktivny pohybovy aparat
-sval (musculus) je funkcna jednotka aktivneho pohyboveho aparatu spojena
s obehovou a nervovou sustavou
-v tele cloveka je asi 600 smalov
-hmotnost svalov-u muzov priemerne 36% hmotnosti tela
-u zien 32%
Podla mikroskopickej stavby sval.tkaniva su v organizme3druhy svalov-hladke(steny criev
maternica)
-srdcovy sval(myokard)
-kostrove(priecne pruh.)
Typy svalov podla funkcie-svaly tvoria dvojice antagonistickych skupin svalov:
zvierace(sfinktory) – rozsirovace(dilatatory)
pritahovace(adduktory) – odtahovace(abduktory)
ohybace(flexory) – vystierace(extenzory)
-sval (musculus) je funkcna jednotka aktivneho pohyboveho aparatu spojena
s obehovou a nervovou sustavou
-v tele cloveka je asi 600 smalov
-hmotnost svalov-u muzov priemerne 36% hmotnosti tela
-u zien 32%
Podla mikroskopickej stavby sval.tkaniva su v organizme3druhy svalov-hladke(steny criev
maternica)
-srdcovy sval(myokard)
-kostrove(priecne pruh.)
Typy svalov podla funkcie-svaly tvoria dvojice antagonistickych skupin svalov:
zvierace(sfinktory) – rozsirovace(dilatatory)
pritahovace(adduktory) – odtahovace(abduktory)
ohybace(flexory) – vystierace(extenzory)
e) Komplexný „kľúčový“ podnet...
Jedným zo základných postulátov etológie je reagovanie zvierat nielen na jednoduchý podnet (zvuk, svetlo, a pod.), ale na komplexný „kľúčový“ podnet v podobe komplexného vzhľadu druhého partnera alebo nepriateľa. Lorenz ukázal, že ak vetroň ťahá nad hladinou jazera, na ktorom sú kačice atrapu „dlhý krk“ kačice sú spokojné, lebo „vedia“, že atrapa nemôže predstavovať dravca, ale napr. inú kačicu. Ak vetroň ťahá atrapu, krátky krk, ktorá predstavuje dravca, vzniká poplachová reakcia.
Toto reagovanie na komplexný „kľúčový“ podnet má, ako sa ukazuje význam aj v športe. Napr. šermiar reaguje na „atrapy“ útočiaceho alebo brániaceho súpera, hokejový brankár taktiež podľa vzhľadu „atrapy“ útočníka anticipuje streľbu, alebo prihrávku.
Zapamätanie si „atrapy“ v športe prebieha možno na základe „vpečatenia“. U zvierat sa síce tento mechanizmus uplatňuje väčšinou v mladosti, je však možné, že u ľudí k „vpečateniu“ prispieva emotívna hladina cez zapojenie limbického systému. Uvedený príklad prezrádza, že v rámci etológie vznikla aj humánna etológia s odnožou etológie športu. Táto nová vedná disciplína sa snaží vysvetľovať aj také reakcie športovca, ktoré sú podmienené kladnými či zápornými emóciami (napr. reakcie po strelených alebo obdržaných góloch) a snaží sa ich vysvetliť z vývojového a všeobecnobiologického hľadiska.
Toto reagovanie na komplexný „kľúčový“ podnet má, ako sa ukazuje význam aj v športe. Napr. šermiar reaguje na „atrapy“ útočiaceho alebo brániaceho súpera, hokejový brankár taktiež podľa vzhľadu „atrapy“ útočníka anticipuje streľbu, alebo prihrávku.
Zapamätanie si „atrapy“ v športe prebieha možno na základe „vpečatenia“. U zvierat sa síce tento mechanizmus uplatňuje väčšinou v mladosti, je však možné, že u ľudí k „vpečateniu“ prispieva emotívna hladina cez zapojenie limbického systému. Uvedený príklad prezrádza, že v rámci etológie vznikla aj humánna etológia s odnožou etológie športu. Táto nová vedná disciplína sa snaží vysvetľovať aj také reakcie športovca, ktoré sú podmienené kladnými či zápornými emóciami (napr. reakcie po strelených alebo obdržaných góloch) a snaží sa ich vysvetliť z vývojového a všeobecnobiologického hľadiska.
Nepavlovské učenie vychádza z toho,
Nepavlovské učenie vychádza z toho, že okrem vrodeného inštinktívneho správania a naučenom správaní, jestvuje aj prechodná forma – získaná a naučené formy správania, tzv. obligatórne učenie. Toto prebieha podľa klasického učenia v stanovenom životnom období, v ktorom má zviera schopnosť cez jednorázový akt formou „vpečatenia“ získať informáciu, ktorú si zachová po celý život. Takto napr. zvieratá spoznajú a zapamätajú si výzor rodiča.
Skinner ukázal, že ak zviera umiestnime do skrinky (Skinnerova skrinka), v ktorej sú páčky a náhodne sa dotkne aj takej, ktorá mu uvoľní potravu, „naučí“ sa uvoľňovať si potravu manipuláciou s touto páčkou.
Aj najnovšie teórie o správaní zvierat sformované do novej vednej disciplíny etológie (autori Lorenz a Tinberg) čiastočne vychádzajú z učenia T.P. Pavlova, ale čiastočne majú opozičný postoj k tomuto učeniu. Treba však poznamenať, že najmä bez teórie podmienených reflexov by toto učenie nebolo vzniklo.
Skinner ukázal, že ak zviera umiestnime do skrinky (Skinnerova skrinka), v ktorej sú páčky a náhodne sa dotkne aj takej, ktorá mu uvoľní potravu, „naučí“ sa uvoľňovať si potravu manipuláciou s touto páčkou.
Aj najnovšie teórie o správaní zvierat sformované do novej vednej disciplíny etológie (autori Lorenz a Tinberg) čiastočne vychádzajú z učenia T.P. Pavlova, ale čiastočne majú opozičný postoj k tomuto učeniu. Treba však poznamenať, že najmä bez teórie podmienených reflexov by toto učenie nebolo vzniklo.
Nadhraničný útlm:
Nadhraničný útlm: napr. primerané povzbudenie, pripomenutie vážnosti situácie napr. dôležitosť skúšky vyburcuje k aktivite. Podmienený vnútorný útlm / vyhasínajúci, oneskorovací, diferenciačný a útlm v užšom
zmysle slova. Vyhasínajúci útlm nastane, ak neposilníme podnet. Vyhasínanie môže ísť „pod nulu“, ak reflex neposilňujeme, vymizne“ hovoríme tomu, že nastalo vyhasínanie „na nulu“. Ak ďalej dávame nepodmienený signál bez posilňovania nepodmieneným podnetom, vyhasínanie sa prehlbuje („pod nulu“).
Oneskorovací útlm sa uplatňuje, keď predlžujeme interval medzi podmieneným a nepodmieneným reflexom.
Diferenciačný útlm vzniká pri vypracovaní diferenciačných reflexov.
podmienený útlm v užšom zmysle slova vzniká vtedy, ak sa k podmienenému podnetu dobre vypracovaného reflexu pripojí indiferentný podnet a táto nová kombinácia sa neposilňuje.
d)Nepavlovské teórie v oblasti najvyšších nervových funkcií
Ako bezprostredná reakcia na Pavlovovo učenie o podmienených reflexoch vznikajú niektoré teórie, ktoré k Pavlovovmu učeniu zaujímajú kritický postoj, snažia sa ho doplniť o nové momenty. Najznámejšie sú názory Skinnera (1938) o manipulačnom podmieňovaní (instrumental conditioning), o akčnom správaní (operant behavior) a správaní na podnet (respondent behavior).
zmysle slova. Vyhasínajúci útlm nastane, ak neposilníme podnet. Vyhasínanie môže ísť „pod nulu“, ak reflex neposilňujeme, vymizne“ hovoríme tomu, že nastalo vyhasínanie „na nulu“. Ak ďalej dávame nepodmienený signál bez posilňovania nepodmieneným podnetom, vyhasínanie sa prehlbuje („pod nulu“).
Oneskorovací útlm sa uplatňuje, keď predlžujeme interval medzi podmieneným a nepodmieneným reflexom.
Diferenciačný útlm vzniká pri vypracovaní diferenciačných reflexov.
podmienený útlm v užšom zmysle slova vzniká vtedy, ak sa k podmienenému podnetu dobre vypracovaného reflexu pripojí indiferentný podnet a táto nová kombinácia sa neposilňuje.
d)Nepavlovské teórie v oblasti najvyšších nervových funkcií
Ako bezprostredná reakcia na Pavlovovo učenie o podmienených reflexoch vznikajú niektoré teórie, ktoré k Pavlovovmu učeniu zaujímajú kritický postoj, snažia sa ho doplniť o nové momenty. Najznámejšie sú názory Skinnera (1938) o manipulačnom podmieňovaní (instrumental conditioning), o akčnom správaní (operant behavior) a správaní na podnet (respondent behavior).
Přihlásit se k odběru:
Příspěvky (Atom)