Clo je historicky jeden z najstarších finančnoprávnych inštitútov.Dnešnú podobu však dostali clá až v novoveku.Všeobecné termíny boli kedysi šišie ako dnešné clo a zahŕňali celý rad dávok, ktoré spájalo to, že sa vyberali v súvislosti s dopravou a predajom tovaru. Najstaršie clá sa nevyrubovali ako dnes z hodnoty tovaru, prípadne z jeho hmotnosti, počtu kusov alebo podľa iných jednotiek, ale podľa počtu vozov, koní alebo ľudí prevážajúcich tovar.Mali povahu mýta-poplatkov za používanie komunikácií.Spoločenské určenie ciel bolo v stredoveku tiež odlišné od súčasnosti.Karolovi V. clo slúžilo výlučne na fiškálne účely, ako prostriedok rozmnoženia príjmov.Ako sa rozširoval medzinárodný obchod s predmetmi osobnej spotreby a ako sa rozširovali obzory svetového obchodu, rástla aj konkurencia a s ňou dôvody na ekonomicky motivované zásahy do colného práva.Vyberanie cla bolo tiež istým prejavom zvrchovanosti toho, kto ho vyberal.
Viacerí predstavitelia ekonomických vied vnímajú clo ako druh peňažnej dávky vyberanej štátom pri prechode tovaru cez štátnu hranicu. Niekedy sa clo chápe ako osobitný druh poplatku, avšak s týmto sa súčasní autori nestotožňujú.
Clo treba považovať za povinnú platbu sui generis, ustanovenú právnymi predpismi, ktoré sa vyberá v súvislosti s prechodom tovaru cez štátnu hranicu od osôb, ktoré tovar dovážajú alebo vyvážajú alebo od osôb,pre ktoré sa takýto tovar dováža alebo vyváža.
Clo nemá ekvivalent v službe , charakteristická je jeho jednorázovosť.
Žádné komentáře:
Okomentovat