1) zásada časového ohraničenia rozpočtu má formálno-právny význam (umožňuje uzavrieť účty o hospodárení štátu, obce, VÚC, prípadne iných verejnoprávnych subjektov po uplynutí kalendárneho roka), ale i hmotno-právny ( v tomto zmysle obmedzuj použiteľnosť schválených rozpočtových prostriedkov na stanovené rozpočtové obdobie).
2) zásada vyrovnanosti rozpočtu –predstavuje požiadavku zachovania rovnováhy pri koncipovaní príjmovej a výdavkovej časti rozpočtu. Výdavky by sa mali uskutočňovať len v takej miere, ako to dovoľujú príjmy. Ak príjmy prevyšujú výdavky hovoríme o prebytkovom / suficitnom/ rozpočte. Naopak a k výdavky prevyšujú príjmy, hovoríme o schodkovom /deficitnom/ rozpočte. V tomto prípade NR SR rozpočtovým zákonom schvaľuje na príslušný rozpočtový rok maximálnu výšku schodku alebo minimálnu výšku prebytku. Nemožno si to však predstaviť ako dogmatickú požiadavku na absolútnu číselnú zhodu rozpočtových príjmov a výdavkov, ktorú v praxi ani nie je možné dosiahnuť. určitá prebytkovosť hospodárenia rozpočtu nie je porušením tejto zásady.
Žádné komentáře:
Okomentovat