Hovoríme o tzv.

Hovoríme o tzv. športovo adaptačnej hypotónií / pokojovo adaptačná hypertónia / . pod vplyvom telesného zaťaženia TK stúpa. V prevažnej väčšine stúpa najmä systolický tlak – reaktívna záťažová hypertónia. Pri stúpnutí TK okrem telesnej záťaže hrá dôležitú úlohu aj psychická zložka, ktorá zaťaženie sprevádza. Napr. Judista tesne pred štartom 185/95, pri submaximálnej intenzite stúpne TK na 190/110. Pri tej istej intenzite, ale pri plánovaní stúpne systolický tlak menej, diastolický viac –160/130. Systolický tlak stúpa menej najmä preto, že plavec je skoro v horizontálnej polohe a srdce nemusí výrazne prekonávať zemskú tiaž. Ďalej tu dochádza k reflexnému zníženiu TK a srdcovej frekvencie v dôsledku ochladenia tela, najmä tvárovej oblasti. Diastolický tlak stúpa práve preto, že na poddajné cievy pôsobí hydrostatický tlak. Najextrémnejšia zmena TK bola nameraná po ponorení sa do studenej vody, po predchádzajúcom pobyte v saune – 330/160. Pri statických cvičeniach – vzpieranie sa TK nemení a stúpne, podobne ako iné funkcie až po skončení telesnej námahy = efekt statického zaťaženia.