Nepavlovské učenie vychádza z toho, že okrem vrodeného inštinktívneho správania a naučenom správaní, jestvuje aj prechodná forma – získaná a naučené formy správania, tzv. obligatórne učenie. Toto prebieha podľa klasického učenia v stanovenom životnom období, v ktorom má zviera schopnosť cez jednorázový akt formou „vpečatenia“ získať informáciu, ktorú si zachová po celý život. Takto napr. zvieratá spoznajú a zapamätajú si výzor rodiča.
Skinner ukázal, že ak zviera umiestnime do skrinky (Skinnerova skrinka), v ktorej sú páčky a náhodne sa dotkne aj takej, ktorá mu uvoľní potravu, „naučí“ sa uvoľňovať si potravu manipuláciou s touto páčkou.
Aj najnovšie teórie o správaní zvierat sformované do novej vednej disciplíny etológie (autori Lorenz a Tinberg) čiastočne vychádzajú z učenia T.P. Pavlova, ale čiastočne majú opozičný postoj k tomuto učeniu. Treba však poznamenať, že najmä bez teórie podmienených reflexov by toto učenie nebolo vzniklo.
Žádné komentáře:
Okomentovat