Tak podprahové podnety dotyku pociťujeme ako šteklenie a podprahové podnety bolesti ako svrbenie.(ak fixujeme zrakom nejakú hviezdu na tvojej oblohe, pozapaľujú sa časom aj ďalšie hviezdy, ktoré sme predtým nevideli – podprahový zrakový podnet sa sumoval a vznikol pocit)
- Adaptácia. Ak sa intenzita podnetu nemení nastane adaptácia (prestane alebo zoslabí sa informačný tok z receptora – prestanú ísť vzruchy). Najrýchlejšie sa adaptuje analyzátor čuchu. Že nejde o únavu, ale o adaptáciu analyzátora dokážeme tým, že znížime intenzitu podnetu (vyvetráme). Jediným receptorom, ktorý sa neadaptuje je receptor bolesti. Fázické receptory sa adaptujú rýchlo (čuchové, tlakové), tonické receptory sa adaptujú pomaly (šľachové a svalové).
- Zákon adekvátnosti energie a zákon špecifických energií. Každý receptor má adekvátnu energiu, na ktorú optimálne reaguje. Pre oko je to svetelné vlnenie. Každý receptor má aj inú špecifickú energiu. Oko sa dá podráždiť aj mechanicky - úderom a vzniká opäť svetelný pocit (zaiskrenie sa)
Žádné komentáře:
Okomentovat