VZNIK, VÝVOJ A PRODUKCIA KRVINIEK

VZNIK, VÝVOJ A PRODUKCIA KRVINIEK
Krvotvorba človeka má dve odlišné fázy:
1. Zárodočnú (embrionální)
2. Popôrodnej

Zárodočnej krvotvornú - Začína v 3 týždni zárodečného života. Delí sa na 3 roky:
• Mezoblastové = žĺtkový vak - Vo žĺtkový vaku to je mimo embrio sa vytvárajú pluripotentných bunky. Z týchto buniek sa potom postupne uskutočňuje tvorba vlastných krvinek.Jako prvý vznikajú spolu s primitivním krvným obehom materskej bunky erytrocytov tzv primitivní normoblast (PN) PN sú veľké červené krvinky a obsahujú hemoglobín F (fetálny hemoglobín). Toto obdobie trvá od 3 do 10 týždňa vnútromaternicového života.V 6 týždni sa tvoria základ týmusu (Thymus), ktorý sa tiež osidluje kmeňovými bunkami krvotvorby (pluripotentných bunky). V tomto orgáne sa z nich postupne vyvíja materskej bunky lymfocytov.
• Hepatolienální (lien = pečeň) - Okrem normoblastů sa tvorí i materské bunky bielych krviniek a krvných doštičiek. Pečeň sú v tomto období hlavným miestom krvotvorby a to až do polovice zárodečného života (20 týždňov). Od 12 týždňa, kedy sa vytvára základ sleziny, sa na krvotvorbe podieľa aj slezina. Vždy ale v menšej miere ako pečeň. Sú vytvorené primárne lymfatické orgány (týmus a kostná dreň). V nich sa tvoria lymfocyty z pluripotentných kmeňových buněk.V thyme sa lymfocyty tvoria od 8 týždňa. V krvnom obehu sa objavujú lymfocyty v 3 mesiaci a od tejto chvíle sa vytvára aj sekundárne lymfatické orgány (slezina a lymfatické uzliny). Obdobie hepatolienální krvotvorby trvá až do pôrodu.
• Myelotické (Medulární) - od 20 týždňa vnútromaternicového života sa krvinky tvoria aj v kostnej dreni a to všetky druhy. Z kostnej drene sa roznášajú materskej bunky lymfocytov do lymfatických uzlín, tráviaceho ústrojenstva a mandlí. So vzostupom dřeňové krvotvorby postupne zanikne krvotvorby mimodřeňová (extramedulární) a táto krvotvorba prestáva až 2 až 3 týždne po narodení.
Popôrodnej
Za normálnych okolností prebieha krvotvorba len v kostnej dreni. Iba časť lymfocytov sa tvoria aj po narodení v lymfatické tkanive a monocyty a makrofágy iv iných tkanivách organizmu. Mimo dřeňová krvotvorby znamená takmer vždy ochorenie postihujúce kostnú dreň. Až do piateho roku života sa krvinky tvoria vo všetkých kostiach tela. Potom sa v kostnej dreni začínajú objavovať tukové bunky, ktorých postupne pribúda a cca v 18 rokoch sa krvinky tvoria len v kostiach krátkych a plochých (rebrá, stavce, kosti rúk a nôh, lebka a panvovej kosti) av horných hlaviciach dlhých kostí (kosť ramenní a stehenné).
KOSTNEJ DRENE
Obsahuje podpornú tkanivo, krvné cievy, nervové vlákna, lymfatickú a tukové tkanivo. Najpodstatnejšiu časť kostnej drene je vlastné krvotvorné tkanivo. Tá sa skladá z kmeňových buniek, z materských buniek jednotlivých vývojových radov az ďalších vývojových štádií krviniek jednotlivých radov a zo zrelých krviniek. Zrelé krvinky plynulo prechádza z drene do krvi. Cievy ktoré prebiehajú v kostnej dreni přivádí výživné látky pre krvotvorbu. Nervy v kostnej dreni zprostředkovávají podnety, ktoré krvotvornú podporujú alebo tlmia. V kostnej dreni je aj určité množstvo väziva, ktoré slúži ako opora krvotvorného tkaniva. U dospelého človeka kostná dreň váži 1600-3700g. Zhruba na jeden ml krvi pripadá 0,5 g kostnej drene. Uvoľňovanie krviniek sa uskutočňuje rôznymi mechanizmami.
Červené krvinky prechádzajú vďaka svojej vysokej flexibility medzi endotelovými bunkami drobných kapilár do vnútra cievy, kde získavajú svoj pôvodný tvar.
Biele krvinky prechádzajú do ciev aktívnym pohybom (diapedezou) skrz cievnu stenu sa dostávajú pomocou výbežkov cytoplazmy a za týmto bodom sa proplazí do cievy.
MATERSKÁ BUNKY KRVNÝCH OBLOŽENIA priamo prorůstají medzi endotelovými bunkami do vnútra ciev. A krvný prúd z nich uvoľňuje samotnej trombocyty.