1.1.Mena a jej historický vývoj
Peňažné hospodárstvo vyžaduje, aby bola dokonale organizovaná emisia a obeh platidiel všeobecne uznávaných a prijímaných, ktoré sú sprostredkovateľom výmeny a hodnotovým kritériom. V každej spoločnosti, kde jestvuje tovarová výroba, jestvujú totiž ako jej dôsledok peniaze. Ich pôvodnú funkciu – kritérium výmeny jedného tovaru za druhý – zastávalo najskôr zlato. Neskôr sa však ukázalo, že plnohodnotné peniaze (zlato) možno v obehu nahradiť peňažnými znakmi. Toto konštatovanie viedlo k vydávaniu papierových peňazí – bankoviek a štátoviek.
Existencia peňazí a peňažného hospodárstva je výsledkom živelného ekonomického vývoja tovarového hospodárstva. Peniaze a peňažné hospodárstvo nie sú produktom právneho poriadku. Právny poriadok upravuje peňažné hospodárstvo tým, že ustanovuje menu a menovú sústavu. Meny a menové sústavy v jednotlivých štátoch sú spravidla rozdielne, naproti tomu peniaze ako všeobecný ekvivalent sú vo všetkých štátoch rovnaké. Treba teda rozlišovať pojem meny a peňazí. Rozhodujúcim znakom meny je, že sú to peňažné prostriedky, ktoré vydáva do obehu štát, a štát aj tento obeh riadi. Toto postavenie štátu bolo vyjadrené už v stredoveku existenciou tzv. mincového regálu, t.j. výsadného práva panovníka vydávať mince.
Žádné komentáře:
Okomentovat