Vyspelejšie formy poistenia možno zaznamenať až v starom Ríme, kde preukázateľne jestvovali viaceré inštitúcie, ktoré mali zabezpečiť dôstojný pohreb svojich členov a neskôr aj finančné prostriedky pre pozostalých. Boli to predovšetkým rôzne spolky s vlastnými stanovami. Vznikali tiež vzájomné poistné pokladnice s rozličnými formami vzájomného poistenia vojakov pre prípad preloženia, prepustenia zo služby alebo smrti. Aj v cisárskom Ríme jestvovali spolky zamerané na zabezpečenie vena nevestám (donatie propter nuptias). Tzv. námorné pôžičky (faenus nauticum) mali už charakter komerčného poistenia, ich podstatou bolo, že veriteľ požičiaval na vysoké úroky určitú čiastku s tým, že dlžník ju nemusel vrátiť, ak sa loď nedostala na miesto určenia.
Rozvoj obchodu a remesiel v stredoveku významnou mierou prispel k rozvoju všetkých foriem poistenia, najmä však poistenia komerčného. Vznikali rozličné profesné zoskupenia (remeselnícke cechy, gildy), ktoré poskytovali svojim členom nielen ochranu fyzickú a právnu, ale aj finančnú zo spoločnej pokladnice. Prvá poistná zmluva bola podpísaná v roku 1379 v talianskej Pise, tak zahájila éru komerčného námorného poistenia a súčasne aj námorného práva (barcelonský poriadok Consolato del Mare z roku 1435). V 15. storočí už jestvovali rozličné formy životného poistenia a začalo sa rozvíjať aj poisťovanie budov pre prípad požiaru.
Žádné komentáře:
Okomentovat