Dôležitým hľadiskom, ktoré je často prítomné pri zavedení devízového hospodárstva, resp. pri sprísnení už doteraz jestvujúceho, je tiež ochrana pred bezprostredne hroziacim krízovým vývojom. Najčastejšie sa tak deje z pohľadu stavu devízových rezerv a celkovej platobnej bilancie štátu. Podľa toho sa devízové hospodárstvo v jeho reštriktívnejšej podobe uvádza do života a po určitú dobu udržiava, ako príslušné inštitúcie získavajú schopnosť zabezpečiť vyrovnanú platobnú bilanciu. Existencia devízového hospodárstva má takto za cieľ minimalizovať únik zahraničných platobných prostriedkov a na druhej strane aj tuzemských platidiel. Takýto vývoj tlačí kurz tuzemskej meny proti zahraničnej mene a tým tendenčne, v protiklade s proklamovaným zámerom, podporuje snahy o presun záujmu k zahraničným platobným prostriedkom, pre ktoré sa takto stáva relatívne najistejším miestom zahraničie a zahraničné bankové inštitúcie.
Pôvodne bolo devízové hospodárstvo chápané iba ako prechodne opatrenie zavádzané najmä za účelom vyrovnania pasívnej zahraničnej platobnej bilancie. Až koncom 30. rokov sa zistilo, že devízové hospodárstvo už nemožno chápať ako krízové opatrenie, ale ako nový stavebný prvok národného hospodárstva. Je nesporné, že samotná existencia devízového hospodárstva v sebe skrýva potencionálnu možnosť jeho využitia ako reakcie štátu na protekcionistickú politiku zahraničia.
Žádné komentáře:
Okomentovat