V druhej fáze charakterizovanej budovaním základov socialistickej formy štátu a hospodárstva jednoznačne dominoval princíp štátneho devízového monopolu. V nadväznosti na štátnu monopolizáciu zahraničného obchodu zákonom č.118/1948 Zb. sa v r.1953 presadila sovietska koncepcia založená na výhradnom práve štátu uskutočňovať devízové operácie vo vzťahu k zahraničiu, sústreďovať v jeho rukách všetky zahraničné platobné prostriedky a rozhodovať o ich použití. Stalo sa tak zákonom č.107/1953 Zb. o devízovom hospodárstve.
Základom devízových operácií sa stal devízový plán ako súčasť štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva. Devízovo povoľovacie konanie dostalo tak nový význam a zmysel, pretože všetky devízové transakcie museli byť v súlade s devízovým plánom zostaveným osobitne pre obchodnú a osobitne pre neobchodnú sféru. Tento model spočíval v administratívno centralistickom chápaní úlohy devízového hospodárstva a jeho právnej úpravy. Zmeny uskutočnené v 70. rokoch znamenali iba nepatrný posun k ekonomickým nástrojom riadenia.
Tretia fáza predstavuje kvalitatívny aj kvantitatívny posun v chápaní úlohy devízového práva pri usmerňovaní makroekonomického vývoja v smere trhovej orientácie a uplatnenie nepriamych a značne obmedzených nástrojov riadenia devízového hospodárstva zo strany štátu. Zákon č.162/1989 Zb. (devízový zákon) a jeho vykonávacia vyhláška č.162/1989 Zb. boli však iba akýmsi predobrazom dnešného právneho stavu. Liberálny charakter platnej právnej úpravy, t.j. zákona č.528/1990 Zb. (devízový zákon), bol však zvýraznený až niektorými jeho novelami.
Žádné komentáře:
Okomentovat