- významným medzníkom bolo zavedenie rakúsko-uhorskej korunovej meny, ktorá nahradila dovtedajšiu menu toliarovú, dňa 2. augusta 1892. Praktické zavedenie novej meny však trvalo niekoľko rokov – najskôr sa vydávali zlaté 10 a 20 koruny, neskôr aj 100 koruny. Korunové mince boli zo striebra a halierové mince sa razili len z obecných kovov (meď a nikel). Prvé bankovky znejúce na korunovú menu sa však dostali do obehu až v r.1901.
- vojnové udalosti rokov 1914 až 1918 znamenali znehodnotenie meny, ktorá zaznamenala za toto obdobie katastrofický prepad a infláciu, ktorej rozmer si možno predstaviť na týchto údajoch: v r.1914 bolo v obehu okolo 2,5 mld. korún, ale koncom roka 1918 už 36 mld. korún. Drobné mince sa razili z menej hodnotnej tzv. vojnovej zmesi a takmer úplne sa vyčerpali zlaté rezervy Rakúsko-uhorskej banky.
- toto bol neradostný vklad do začiatku existencie Československej republiky v r.1918
Vtedajší minister financií Alois Rašín však presadil náročný plán obnovy meny postavený na nasledovných opatreniach:
• menová reforma v marci 1919, v rámci ktorej sa okolkovaním dovtedajších rakúsko-uhorských bankoviek osamostatnila československá mena,