Na prvom mieste medzi prameňmi práva je ústava. Slovenská mena však nie je priamo v Ústave Slovenskej republiky zakotvená. Jedine v článku 56 sa konštatuje, že Slovenská republika zriaďuje emisnú banku, a podrobnosti tohto zriadenia ustanoví zákon. Je to však iba splnomocňovacie ustanovenie, ktoré bolo onedlho naplnené.
Prvá fáza konštituovania slovenskej meny sa uskutočnila na jeseň roku 1992 prijatím zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska s účinnosťou od 1.1.1993. V ustanovení § 15 ods. 1 sa konštatuje nasledovné:
• peňažnou jednotkou v Slovenskej republike je slovenská koruna, skratka je Sk,
• slovenská koruna sa delí na sto halierov.
Ešte pred platnosťou zákona bola podpísaná Zmluva medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Českej republiky o menovom usporiadaní. Bola podpísaná v Prahe dňa 29. októbra 1992 a na základe svojho článku XIII nadobudla účinnosť 1. januára 1993, rovnako ako zákon o Národnej banke Slovenska.Podľa tejto zmluvy mali SR aj ČR aj po 1. januári 1993 používať na svojom území spoločnú menu – korunu česko-slovenskú. Na zabezpečenie všetkých funkcií spoločnej meny sa vytvoril Menový výbor zložený zo zástupcov ústredných bánk obidvoch republík, s pôsobnosťou riadiaceho menového orgánu. Bolo dohodnuté, že Menovému výboru patrí rozhodovať o všetkých otázkach, ktoré súvisia s fungovaním spoločnej meny a zabezpečením jej stability. S ukončením obehu spoločnej meny uskutočnia ústredné banky republík vysporiadanie zostatkov na účtoch jednotlivých hodnôt bankoviek a mincí spoločnej meny. Taktiež to urobia aj s majetkovými právami a záväzkami z obdobia spoločnej meny.
Žádné komentáře:
Okomentovat