Osobitne možno spomenúť aj Holandsko, kde sa začiatkom 17. storočia sústredil značný objem námorného obchodu. Bankové obchody a rozličné druhy peňažných výplat obstarávali najskôr súkromní bankári, niektorí dávali do obehu aj vlastné mince. V r.1609 zriadilo mesto Amsterdam prvú žírovú banku. Na základe tohto vzoru bola v r.1619 založená Hamburger Bank v Hamburgu, ktorá sa stala vzorom pre zriaďovanie podobných bánk v Nemecku a v Rakúsku.
Neskoršie obdobie už bolo v znamení koncentrácie bankového kapitálu. V 19. storočí sa už zreteľne vyprofilovali dva hlavné smery vývoja bánk:
• emisné banky,
• komerčné (obchodné) banky.
Koncom 19. storočia a začiatkom 20. storočia možno hovoriť o bankovej sústave v štáte, kde možno zaradiť nielen klasickú formu bánk, ale aj sporiteľne a ďalšie typy peňažných ústavov. V podmienkach Rakúsko - Uhorska to boli reiffeisenky, kampeličky a pod.
Vznik Československej republiky v r.1918 neznamenal zásadnú zmenu dovtedajšieho vývoja na úseku bankovníctva, ktorý udržal kontinuitu s vývojom v Európe. Profilácia jednotlivých bánk smerovala k vytvoreniu veľkých bánk ako univerzálnych peňažných ústavov, popri ktorých jestvovalo množstvo bánk, orientovaných zväčša regionálne alebo odvetvovo. Určitým medzníkom bolo založenie Národnej banky ako akciovej spoločnosti v r.1926
Žádné komentáře:
Okomentovat