Rozpadom rímskej ríše sa vývoj bankovníctva prakticky zastavil a ani križiacke vojny tomuto podnikaniu nijako osobitne neprospeli. Stredovekí bankári boli často pôvodní zlatníci, pretože s rozvojom mincovníctva bolo nevyhnutné dobre sa vyznať v rozlišovaní mincí pravých a falošných. Pri väčších slávnostiach a trhoch stavali na verejných miestach a námestiach svoje stoly (“banca”), z čoho odvodzujeme aj súčasné pomenovanie bánk, talianski zmenárnici sa nazývali “bancieri”. V Benátkach vznikla v r.1156 prvá žírová banka, o niečo neskôr aj v Janove v r.1260. Neskoršia vlna úpadkov bánk viedla k tomu, že v Benátkach štát zakázal v r.1854 zriaďovanie ďalších bánk.
Popri Taliansku sa súkromné bankovníctvo rozvinulo najviac v Anglicku, a to už v 13. storočí. Prvými bankármi boli židia, ktorí na základe kráľovských privilégií mohli požičiavať peniaze na úrok. Neskôr sa bankárskou činnosťou začali zapodievať aj zlatníci (goldsmiths), a to tým spôsobom, že na kovové peniaze a iné cenné veci, najmä šperky, vydávali depozitné listy, ktoré sa neskôr stali prevoditeľnými aj na iné osoby, čo vlastne znamenalo prvý podnet na vznik ceduľového bankovníctva.
Žádné komentáře:
Okomentovat