Červené krvinky

Červené krvinky
!! Sú bezjaderné bunky!! V krvi sú najpočetnejšie zastúpené aby splnili úlohu okysličovanie organizmu. Svojím červeným sfarbením (krvné farbivo hemoglobín) dávajú krvi červený vzhľad.

TVORBA A VÝVOJ Erytrocyty
Všeobecne l pri opise bunky je potrebné si všímať:
1. Veľkosti a tvaru bunky
2. Pomer veľkostí jadra k cytoplazme = NS pomer
3. Prítomnosť jadierok
4. Barvitelnost cytoplazmy
5. Barvitelnost jadra
6. Hustota chromatinu v jadre

PROERYTROBLAST (PRONORMOBLAST)
Veľkosť: ako 2 až 3 zrelé erytrocyty
Tvar: okrúhly alebo oválny
Má veľké jadro, ktoré zaberá takmer celú buňku.Cytoplazma je sýto modro-fialová. Pravidelne má laločnaté výběžky.V cytoplazme nie sú žiadne granula (zrniečka). Perinukleární projasnění.
Jadro: Chromatin je veľmi sýty bazofilné (modrý) a jemne uspořádaný (nie sú žiadne hrbolčeky). V jadre sú 2 a viac jadierok. Jadierka sú ešte tmavšie ako jadrový chromatin!

Bazofilné NORMOBLAST
Veľkosť: O polovicu menší ako proerytroblast
Tvar: okrúhly
Jadro: sytě fialové.Chromatin je paprskovitě usporiadaný. Trámečky chromatinu sú krátke a medzi nimi prosvítají svetlé medzery. Plazma je stále tmavo fialová.

POLYCHROMATOFILNÍ NORMOBLAST
Tvar: bunky i jadrá gulatý
Jadro: má veľmi hutný chromatin.Cytoplazma je špinavo šedá.

ORTOCHROMNÍ NORMOBLAST
Cytoplazma je už růžově zafarbená. Má rovnaké sfarbenie ako zrelý erytrocyt a blíži sa mu veľkostí. V cytoplazme je malé vrásnený veľmi sýte jadro, ktoré je veľmi často uložené excentricky u kraje buňky.Ortochromní normoblast ďalej dozrieva, vypudí jadro z bunky a tým sa zmení v erytrocyt.Nejmladší erytrocyty po vytláčaniu jadrá môžu mať v cytoplazme zvyšky pôvodnej štruktúry cytoplazmy (např .: ribosomy). Pri bežnom farbenie toto nevidíme ale použijeme-li Vitální farbenie (krezilová modrá) obarvíme tieto zvyšné štruktúry a prejaví sa ako tmavomodrá vlákénka a zrna. Tieto mladé erytrocyty = Retikulocyty. Vitálne farbenie používame zásadne pri farbenie náteru periférnej krvi.

MEGALOBLASTOVÁ krvotvornú
Pri nedostatku kyseliny listovej alebo vitamínu B12 (napr.: tehotenstva, ochorenia zažívacieho traktu, kedy vázne vstrebávanie kyseliny listovej, nevhodné diéty, B12 ochorenia žalúdočnej sliznice). Je-li nedostatok kyseliny listovej alebo B12, vázne tvorba nukleových kyselín v celej vývojovej rade ery , zaostáva vyzrievanie jadra bunky a do určitej miery vázne i dozrievania celej bunky. Jadro zostáva veľké a má stále veľmi riedky chromatin a bunka sa v priebehu dozrievania len málo zmenšuje.Cytoplazma zostáva dlho bazofilné napr.: Ortochromní megaloblast má už ružovkastej cytoplazmu ak tomu veľké nezrelé jadro - vo všeobecnosti možno povedať, že u tohto typu zaostáva vyzrievanie jadrá za cytoplazmou.Výsledný erytrocyt = megalocyt.