Úrazy a akútne stavy

Úrazy a akútne stavy
Po uložení zraneného do správnej polohy a prevedenie život zachraňujúcich úkonov pristúpite na ošetrenie jednotlivých poranenia. Ty rozoznávame - otvorené poranenia (rany, otvorené zlomeniny), uzavretá poranenia (vykĺbenie, zlomeniny). Naučiť sa musíme tri základné opatrenia:
• obvázání
• znehybnenia (u všetkých zranení kde pohyb vyvoláva bolesť)
• studené obklady a ochladzovania, bandáže
Rany - Cieľom je zabrániť krvácanie z rany a zabrániť zanesenie nežiaduce infekcie. Ránu obnažíme, a ak nejde o prudké krvácanie, nedotýkajú sa jej rukami, vypláchnut peroxidom vodíka, vodou, dezinfikuje Jodisolem. Do rán nič nesypeme a nenaléváme. Cudzie telesá opatrne sterilným tampónom alebo gázou vyberieme, prenikavom opatrne zmenšíte a nevyndáváme, len je zabezpečíme proti pohybu. Ranu prekryjeme obväzom, závažia a postaráme sa o chirurgické ošetrenie, vrátane kontroly očkovania proti tetanu.
Zlomeniny a vykĺbenie - Prejavujú sa silnou bolesťou a zmeneným tvarom tela, nemožnosťou pohybu a zaťaženia končatiny, opuchom, výronom. Už len podozrenie na zlomeninu nás musia viesť k tomu, aby sme postupovali ako pri naozajstnej zlomenine. Odev postihnutému vyzliekajú len pri otvorenej zlomenine alebo pri krvácaní z končatiny. Zlomeninu alebo vykĺbenie znehybňujeme dlaha alebo improvizované, znehybňujeme cez obidva kĺby susediace so zlomeninou. Zlomeniny nenapráva, znehybňujeme je za ľahkého ťahu a protitahu pri súčasnom podložení miesta zlomeniny dlaňou. Dlahy mäkko podkládáme. Pri vykĺbenie Ponecháte zmenenú vynútenou polohu končatiny. Škaredé sú úrazy hlavy a krčnej chrbtice, znehybníme je obložením hlavy batohy. Zlomeniny čeľuste znehybníme prakovým obväzom na bradu, zlomená rebrá ovíjíme elastickým obväzom pri vydechnutí zraneného.
Pri otvorenom poranení hrudnej dutiny (pneumotorax) je nutné ranu na hrudníku uzavrieť poloprodyšným obväzom (Obr.6). Obväz prekryjeme igelitovou rúškom, medzerou v oblepení vytvoríme jednocestný ventil. Každý úraz v krajině chrbtice považujeme za poranenú chrbticu s poškodením miechy. Vyzveme zraneného, aby sa pokúsil hnout končatinami, a štípnutím sa presvedčíte o kožné citlivosti. Zraneného pretiahnete vo 3-4 osobách na pevnú rovnú podložku, nesmie dôjsť k ohnutí chrbtice (Obr.7). Privolanie pomoci a kontrolujeme životné funkcie postihnutého. Pri zlomeninách panvy stiahneme od pása nadol telo postihnutého uterákom, bundou (múmie). Uložíme ho naznak s pokrčenými nohami. Pri zlomeninách rúk zavesil paži na krk šatkou, prikladáme dlaha. Zlomeninu kľúčnej kosti znehybníme stiahnutím ramien šatkou na chrbát. Zlomeninu stehennej kosti znehybníme tromi dlaha - spodná ide od lopatiek ku členkom, bočné od třísel resp. bokov k chodidlu. Pri veľkej deformácii znehybníme postihnutého v nájdenej polohe. Zlomeniny v oblasti členkov znehybňujeme dlaha tvare L alebo U.
Úrazy hlavy - Poranenia na hlave a poranenia mozgu sú veľmi závažné úrazy. Šokom mozgu nemusia mať viditeľné poranenia na koži. Otřes je sprevádzaný krátkym alebo dlhším bezvedomie, postihnutý si nepamätá situáciu pred úrazom. Priložíme ľadové obklady na hlavu a dopravíme ho do bezpečia, kde sledujeme jeho stav (zranený leží na rovnej podložke) pri okamžitej zmene k horšiemu (ďalšie bezvedomie, vracanie) okamžite transportuje do nemocnice. Akékoľvek ďalšie zranenia hlavy (zlomeniny spodiny lebečnej, krčných stavcov) vyžadujú bez meškania dopraviť postihnutého do nemocnice.
Popáleniny a úpal, úpal - Popáleniny sú zranení, ktoré spôsobuje lokálne vysoká teplota, na horách i UV žiarenia (Obr.8). Rozoznávame je na stupňa I-IV, začervenanie - pľuzgiere - hlboké popáleniny (biela pokožka) - popálenie hlbších tkanív (zuhelnění). Reakcia sa prejavuje ako popáleninový šok, keď zlyháva obeh. Horiaci odev hasi látkou, vodou len v núdzi. Pri obareniu čo najrýchlejšie vyzliekajú odev (ak nie je pripálená na pokožke), pri popálenie tela masou (živice), čo najrýchlejšie hmotu ochladíme vodou. Popálenie čo najrýchlejšie ochladzuje vodou, ľadom, kým sa bolesť nezmírní. Postihnuté miesta prekryjeme obväzom (čo najčistejšie), bez použitia akýchkoľvek masťou alebo zásyp. Nedotýkajú sa rukami, pľuzgiere neodstraňuje, nepropichujeme. Podávame tekutiny (chladený čaj, vodu so soľou (1 lyžička na liter)) i tíšiace prostriedky (Paralen). Postihnutého zabalíme, aby neprochladl. Rýchlo mu zložíme škrtiacej predmety (retiazky, hodinky, prstene), popáleniny opúchajú. Vysoká teplota a prehriatiu (spolu s UV žiarením) nás môže postihnúť aj na ľadovci, v ľadovom kotli a na firnovištích. Hmla navyše účinky žiarenia zvyšuje. Postihuje nás tzv ľadovcové choroba (prehriatie). Kŕče z tepla sú bolestivé stahy svalov, sú spôsobené stratou solí. Lieči sa pokojom a doplnením tekutín s kuchynskou soľou. Pri extrémnom zaťažení organizmu (tepelný úpal) môže dôjsť ik recirkulačné zlyhania. Kolaps z prehriatia sa prejavuje nevoľnosťou, prípadne aj krátkym bezvedomie, postihnutého prenesieme do chladu a zdvihneme mu dolné končatiny. Úpal (slnečný úpal) je spôsobený dlhým pobytom na prudkom slnku. Postihnutý má rudou pokožku hlavy, bolesti hlavy, nevoľnosť, ohrozené sú najmä malé deti. Prvá pomoc v týchto prípadoch: postihnutého uložíme do tieňa, do prievanu, dáme mu studený obklad a uvoľníme mu odev. Podávame studené nápoje po lžičkách. U detí vyhľadáme lekársku pomoc.
Omrzliny a podchladenie - Miestnym účinkom chladu na koži vznikajú omrzliny. Kože nápadne zbledne (biela farba), chladne, je bez citu a tuhne (obr.9). Zabrániť omrzlinám môžeme týmito pravidlami. Bránime stratám tepla a zahrievajú omrzlé miesto vlastným teplom. Aktívne sa snažíme pohybovať (nie je-li podchladená) končatín, podávame teplé sladené nápoje. Zahriatie mrazivosť (v miestnostiach) musí prebiehať pomaly a prevedieme protišoková opatrenia. Omrzliny nemasírujeme, netrite snehom, ak hrozí opätovné zmrznutí. Pľuzgiere neotvárajú. Celkový účinok chladu na ľudský organizmus má za následok podchladení. K príznakom patria mrazenie po tele, únava, zmätenosť a ospalosť, apatia. Dýchania a srdcovej činnosti sa postupne spomaľujú. Pri prvej pomoci sa správame takto: Vyhľadáme najbližší úkryt, kde bránime ďalším stratám tepla odevom, postihnutého nesvlékáme, ak ešte nie je v úkryte ani z mokrého odevu. Staráme sa o prísun tepla k telu všetkými prostriedkami (nadbřišek a hrudník sú najdôležitejšie), ak je postihnutý pri vedomí, podávame horúce a sladené nápoje (bez alkoholu!). Vyvarujte sa týchto chýb: prudká manipulácia s postihnutým, trenie kože a masáž, alkohol, lieky, nadmerný pohyb postihnutého - hrozí zmiešaní studenej krvi z periférie s relatívne teplú v telesnom jadre a tým k šoku - recirkulačné zlyhania.
Zasiahnutí bleskom - zasiahnutí bleskom a aj elektrickým prúdom pôsobí priama poškodenia celková aj miestne. Dochádza k bezvedomiu, zástave dýchania, zástave srdca. Blesk spôsobuje popáleniny. Ďalšie úrazy sú spôsobené druhotne (pády, zlomeniny). Pri prvej pomoci rozhoduje predovšetkým rýchlosť. Prvé pravidlo je izolácia zraneného - prerušenie styku postihnutého s elektrickým prúdom prevedieme izolantom (drevo) - nasleduje umelé dýchanie a masáž srdca pri zástave srdca. Ostatné zranenia ošetríme až po obnovenie životných funkcií.
Zasypání lavinou - Smrť v lavíne spôsobuje absolútnu väčšinou udusenia, len veľmi zriedka podchladení alebo úrazy. Dusenie je spôsobené nedostatkom kyslíka, zapadlým jazykom, zanesením dýchacích ciest, obmedzeným dýchaním tlakom na brucho a hrudník apod Na laviništi neplatí tzv isté známky smrti - stuhnutosť a mrtvolné škvrny. Snažíme sa pri záchrane nájsť hlavu zasypaného a uvoľniť mu hrudník. Ak nedýcha a nemá hmatný pulz, začneme umelé dýchanie a masáž srdca. Postihnutého tepelne izoluje a prevedieme protišoková opatrenia.
UV žiarenia a sněžná slepota - Účinok ultrafialového a infračerveného žiarenia sa na snehových poliach a firnovištích, na ľadovci znásobuje a spôsobuje na zraniteľných miestach škaredé popáleniny. Liečenie je rovnaké ako u popálenín a úpal. Prevencia spočíva v ochranných krémoch a mastí. Sněžná slepota je stav veľmi nepríjemný. Oči začnú úporně bolieť a neznášajú svetlo. Je potrebné okamžite začať zostup a postihnutého uložiť do úplnej tmy. Cestou mu oči kryje obväzom. Sněžná slepota po niekoľkých dňoch zmizne. Sněžná slepota môže vzniknúť aj za hmly - môžeme sa s ňou stretnúť aj v nižších horách. Účinnou prevenciou je používanie kvalitných okuliarov s UV filtrom pre hory.
Zápaly spojiviek - Spojivky sú veľmi často poškodené priamym slnečným žiarením. Oči pália a sú červené. Ku ukľudnenia pomáhajú tmavé okuliare (iv miestnosti) a kvapky do očí (Ophtalmoseptonex). Ak bolesť neustupuje, vyhľadáme lekára.
Akútna horská choroba - Príčinou horskej choroby je nedostatok kyslíka vo velehorských výškach pri príliš rýchlom výstupe neaklimatizovaného horolezcov nad 2500m. Ide o poruchu aklimatizácie. Prejavuje sa zvýšeným spánku tepom, bolesťou hlavy, nechutenstvom, nespavosťou a dýchavičnosť. Aklimatizačná poruchy môžeme mať iv nižších nadmorských výškach, ty ale po krátkej dobe (24hodin) miznú. Horská choroba sa rýchlo môže zmeniť v opuch pľúc a opuch mozgu, preto dbáme na primeraný výstup podľa horolezeckých expedičných pravidiel. K zotavenie je potrebné okamžite zostúpiť. Liek na Ahn neexistuje. Pre dobrý výstup bez horskej choroby je veľmi dôležitá životospráva a pitný režim.
Únava, vyčerpanie, přepětí - Ide o pokles fyzickej výkonnosti, ktorý v krajných prípadoch prechádza v chorobné javy (vyčerpanie, přepětí). Ide o vyčerpanie energetických rezerv, porušenie hormonálnej regulácie. Proti únave povzbudí tekutiny s dostatkom cukru (hroznový) a súčasne aj potraviny so zložitejšími sacharidy (sušienky), je dobré ich kombinovať s vitamínmi.
Poruchy zažívania - nebývajú časté, ale sú pre turistov a horolezcov vždy veľmi nepríjemné. Je potrebné rozoznať, či ide o momentálnej indispozici (ľahká porucha) alebo o závažnejšie infekcie. Je potrebné dôsledne dodržiavať min. základné hygienické pravidlá. A pri závažnejších poruchách začať liečbu (Endiaron, živočíšne uhlie) a dopraviť postihnutého k lekárovi.
Epilepsia - Je to vážne neurologické ochorenie vyskytujúce sa u dospelých iu detí. Pacienti sa liečia a majú so sebou zdravotnú kartu. Vysokohorská turistika nie je pre nich doporučeným športom, vždy by mal byť upozornený vedúci skupiny na zdravotný stav svojich zverencov. Záchvat: K záchvate dochádza nedodržaním celkového režimu. Prebieha v niekoľkých fázach. V období pred záchvatom môže byť epileptik podráždený, nepokojný, môže mať bolesti hlavy, depresiu. Tesne pred záchvatom má tzv auru (subjektívny pocit pred stratou vedomia). Potom nasleduje strata vedomia (pád) a kŕče. To trvá asi 5 minút, potom všetko pomaly odoznie a postihnutý spí, alebo sa preberie, záchvat si nepamätá. Ak spí, neprobouzíme ho. Riziko záchvatu je poranenia pri páde, pri kŕčoch, dusenie a vdýchnutiu. Postihnutý je ohrozený epileptickým stavom na živote priamo, ak sa záchvaty opakujú v intervaloch 5-15 minút a trvá bezvedomia. Prvá pomoc postihnutému: nebráníme počas záchvatu, postihnutému podložím hlavu, dbáme aby sa sám nezranil. Po záchvate radšej vyhľadáme pomoc lekára.
Ostatné choroby a chorobné stavy - Vysoké nároky na organizmus vo vysokých horách u netrénovaných jedincov môžu spôsobiť náhle indispozice, náhle vzplanutia rôznych chorôb, ktoré sa v nížine neprejavujú (angína, zubné ochorenia, infekcie, ženské choroby, srdcové a cievne ťažkosti, znovuvzplanutí chorôb. ..). Dôležité je zachovaní hygienických pravidiel a dokonalé vyliečenie pred odchodom do hôr.